„Ukrajinská žena dokáže čokoľvek,“ hovorí Maryna Popatenko, námestníčka ukrajinského ministra pre mládež a telovýchovu, jedna z mála žien vo vedení krajiny. Upozorňuje tak na kľúčovú úlohu, ktorú zohrávajú jej krajanky v ukrajinskom boji o nezávislosť a existenciu.
Napriek tomu, že väčšina žien opustila krajinu, v boji za svoju zem pokračujú aj v zahraničí. Hlavné mestá po celom svete obchádzajú „diplomatické batalióny o piatich až siedmich ženách, aby diskutovali o sankciách voči Rusku a tlmočili žiadosti prezidenta Zelenského o vojenskú a humanitárnu pomoc,“ zdôrazňuje Ivanna Klympush-Tsintsadze, predsedníčka Komisie pre ukrajinskú integráciu do EÚ.
Bojujú aj zo zahraničia
Ukrajinské ženy však nechýbajú ani na bojovom poli, uvádza iDnes.cz. V roku 2018 získali v armáde rovnaký status ako muži, dnes tvoria 22 percent všetkého vojenského personálu a stále pribúdajú. Napriek tomu, že priamo na fronte ich pôsobí len menšina, v porovnaní s členskými krajinami NATO ide o významný podiel v ozbrojených silách.
Na porovnanie predstavujú ženy v našich ozbrojených silách 12 percent v Českej republike predstavujú ženy 13 percent všetkých zamestnancov armády, vo Francúzsku 15 percent, a v Spojených štátoch 17 percent.
Ženy tiež plnia úlohu ochrankýň tých, ktorých konflikt vyhnal z ich domovov. V súčasnej dobe sa v takejto situácii nachádza 4,5 milióna ukrajinských občanov. Ženy organizujú ich prevozy do bezpečia susedných štátov, psychologičky zase pomáhajú so starostlivosťou o ich duševné zdravie v rámci programu psychosociálnej podpory, ktorý s pomocou OSN rozbehla ukrajinská prvá dáma Olena Zelenská.
Právnička Oleksandra Matvijčuková, riaditeľka kyjevského Centra pre občianske slobody, minuloročného nositeľa Nobelovej ceny za mier, strávila so svojim tímom posledných osem rokov dokumentáciou 28 000 ruských vojnových zločinov na Ukrajine. Zaoberala sa všelijakým od vraždy cez mučenie až po znásilnenie a pôsobenie Rusov na Ukrajine vykazuje podľa jej slov znaky genocídy.
Postavenie žien v parlamente
Napriek tomu, akú dôležitú úlohu hrajú vo vojne, zostávajú ukrajinské ženy menšinou, pokiaľ ide o zastúpenie v rozhodovacích pozíciách na štátnej úrovni. Situácia sa však mierne zlepšuje. Poslankyne dnes tvorí 21 percent ukrajinského parlamentu, oproti tomu v roku 2014 ich bolo len 12 percent.
Pre porovnanie rovnaké percento je aj v našej Národnej rade, v Českej republike je v parlamente 25 percent poslankýň, vo Francúzsku 37 percent, v Španielsku 47 percent a vo Švédsku 46 percent. Fínsku vládne koalícia piatimi ženami vedených strán na čele s premiérkou Sannou Marinovou.
Podobne ako s parlamentom je to aj s ukrajinskou vládou, kde nájdeme iba päť žien. To je podľa európskych štandardov žalostne málo, a to aj napriek pôsobeniu Yulie Sviridenkovej, ministerky ekonomiky a vicepremiérky, alebo ministerky pre reintegráciu okupovaných území Iriny Vereščukovej. „Vo vrcholnej politike robia väčšinu rozhodnutí muži, ženské hlasy sú stále málo počuť,“ upozorňuje Ivanna Klympush-Tsintsadze.
Ukrajinské ženy, by mali mať možnosť uplatniť sa v zodpovedných rozhodovacích úlohách. Ukrajina potrebuje upevniť svoju demokraciu, aby mohla vstúpiť do Európskej únie. „Bez účasti žien sa nič nezmení, krajina sa vráti k svojim starým patriarchálnym poriadkom a bude sa stretávať so stále rovnakými problémami,“ hovorí právnička Oleksandra Matvijčuková.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
