Dnes si pripomíname Medzinárodný deň boja proti homo, bi, trans a intersex fóbii (IDAHOBIT). Nezisková organizácia Saplinq v spolupráci s ďalšími 12 organizáciami pri tejto príležitosti spustila kampaň Dúhová stužka, ktorá potrvá do 31. mája.
„Čím viac dúhových stužiek vo verejnom priestore bude, tým viac budú LGBTI+ ľudia cítiť, že sú rovnocennou súčasťou spoločnosti,“ hovorí Manu Kościuszko z advokačného tímu Saplinqu. Porozprávali sme sa s ním o tom, ako sa zmenil život queer ľudí na Slovensku po útoku v Teplárni, ale aj o tom, čo je nutné urobiť, aby sa ich právne postavenie na Slovensku zlepšilo.
Podľa prieskumu Agentúry Európskej únie pre základné práva (FRA) až 45 percent LGBTI+ komunity, čelí diskriminácii. Takmer každý piaty respondent uviedol, že má samovražedné myšlienky. Čo to podľa vás vypovedá o Slovensku?
Sú to nelichotivé dáta, ktoré sú dôkazom toho, že na Slovensku sa LGBTI+ ľuďom nežije najlepšie. Dennodenne sa stretávajú s diskrimináciou, nerovnými podmienkami na pracovnom trhu, menšinovým stresom, šikanou na školách, problémami nájsť poskytovateľov zdravotnej starostlivosti atď. To všetko má na ich životy negatívny dopad.
Ako by ste zhodnotili súčasný stav legislatívy týkajúcej sa práv a ochrany LGBTI+ ľudí na Slovensku?
Legislatíva, ktorá má právne chrániť LGBTI+ ľudí je v našej krajine nedostatočná. Či už sa bavíme o školstve, kde chýba vzdelávací program, ktorý by poskytol žiačkam a žiakom objektívne informácie o LGBTI+ ľuďoch alebo o predchádzaní šikane z dôvodu sexuálnej orientácie či rodovej identity.
Taktiež chýba legislatívna ochrana párov rovnakého pohlavia a LGBTI+ rodín (tie sú z pohľadu práva na Slovensku neviditeľné) a možnosť osvojenia dieťaťa jedného z partnerov druhým partnerom.
Obzvlášť alarmujúca je situácia transrodových ľudí, kde sme svedkom neustálej snahy o oklieštenie ich – už tak nedostatočných práv. Len nedávno bol znova predložený návrh zmeny zákona, ktorý by de facto zakazoval právnu tranzíciu, nová ministerka zdravotníctva Zuzana Dolinková zrušila tzv. Odborné usmernenie, ktoré rámcovalo postup na matričných úradoch pri zmene dokladov u transrodových ľudí a taktiež zrušila štandardy pre poskytovanie zdravotnej starostlivosti spojenej s tranzíciou. A tak znovu hrozí vynucovanie kastračných a sterilizačných zákrokov, čo je v príkrom rozpore s našimi ľudskoprávnymi záväzkami.
Queer ľudia sa neraz stávajú terčom útokov slovenských politikov, ale aj čelných predstaviteľov vlády. Ako to vnímate?
Ako nehanebnú snahu o vytĺkanie politických bodov na úkor menšiny, ktorá bez podpory väčšiny nemá dostatok prostriedkov ani priestoru, aby sa voči týmto útokom dostatočne bránila. Spoločnosť sa čím ďalej tým viac polarizuje, normalizuje sa hrubý, vulgárny jazyk, čo ďalej legitimizuje nenávistné prejavy voči LGBTI+ ľuďom a zhoršuje celkovú situáciu.
Obzvlášť rezonujú vyjadrenia ministerky kultúry Martiny Šimkovičovej, ktorá pred časom avizovala, že mimovládne organizácie, ktoré sa venujú podpore queer ľudí už nedostanú finančnú podporu štátu. Čo na to hovoríte?
Rázne sa voči jej vyjadreniam vyhradzujeme. To, že prechováva osobné antipatie voči istej skupine obyvateľstva nemôže byť predsa jediným a hlavným kritériom pri prerozdeľovaní štátnych verejných financií. Organizácia Saplinq už dvanásť rokov dopĺňa a nahrádza štát pri ochrane a obrane práv LGBTI+ ľudí, a robí to seriózne, kvalitne a transparentne. Nevidíme preto žiadny relevantný dôvod na to, aby sa čelná predstaviteľka vlády musela uchyľovať k takýmto verbálnym útokom hraničiacim so šikanou.
Od teroristického útoku v Teplárni, pri ktorom zomreli Matúš Horváth a Juraj Vankulič ubehol rok a pol. Zmenilo sa odvtedy v podmienkach života queer ľudí na Slovensku niečo k lepšiemu?
Po teroristickom útoku v Teplárni vznikla iniciatíva “Ide nám o život”, ktorá spojila mnohé LGBTI+ organizácie pôsobiace na Slovensku s cieľom formulovať výzvu parlamentu a vláde, aby zaistili väčšiu bezpečnosť pre LGBTI+ ľudí žijúcich v našej krajine. Avšak žiadny z bodov tejto výzvy nebol naplnený (okrem prijatia tzv. Odborného usmernenia, ktoré bolo neskôr zrušené). Takže o zlepšení podmienok na život kvír ľudí sa hovoriť rozhodne nedá. Naopak, sú tu neustále snahy o predkladanie represívnych návrhov zákonov zo strany antirodového hnutia, ktoré by situáciu ešte zhoršili.
Aké legislatívne alebo spoločenské zmeny by bolo podľa vás najdôležitejšie presadiť na podporu práv a ochrany LGBTI+ ľudí na Slovensku?
To je veľmi komplexná otázka. Ako som už spomínal, v rámci spoločenských zmien chýba inkluzívne vzdelávanie na školách, tréningy pre pracujúcich v štátnom sektore, polície ohľadom ochrany práv LGBTI+ ľudí.
Legislatívne tu chýba účinná implementácia medzinárodného práva, ktoré sme sa zaviazali dodržiavať a rovnako prijatie efektívnych zákonov, ktoré by sa zaoberali trestnými činmi z nenávisti. Rodiny LGBTI+ ľudí a páry rovnakého pohlavia potrebujú taktiež dorovnať práva.
V súčasnosti prebieha kampaň Dúhová stužka, ktorú organizujete spolu s ďalšími organizáciami. Čo je jej cieľom?
Kampaň Dúhová stužka vznikla v reakcii na nedostatok prijatia a bezpečia LGBTI+ ľudí vo verejnom priestore. Jej pripnutie je gestom spolupatričnosti, ktorým dáva človek najavo, že LGBTI+ ľudí rešpektuje, podporuje rovnosť ich práv a že sa v jeho prítomnosti nemusia báť byť sami sebou. Čím viac dúhových stužiek vo verejnom priestore bude, tým viac budú LGBTI+ ľudia cítiť, že sú rovnocennou súčasťou spoločnosti – to je jeden z cieľov kampane. Druhým cieľom je finančná podpora LGBTI+ organizácií a iniciatív, ktoré sa do kampane zapojili.
Na čo budú použité vyzbierané financie?
Ľudia môžu prispieť dobrovoľným darom a vyzbierané peniaze následne putujú do Fondu Dúhovej stužky, v rámci ktorého sa prerozdelia medzi všetkých 12 zapojených LGBTI+ organizácií. Tie ich použijú na posilnenie či udržanie svojich aktivít.
Občianske združenie Saplinq zastrešuje aj Pride v Košiciach. Bude sa konať aj tento rok?
Áno, Pride Košice sa bude konať aj tento rok, konkrétne 24. augusta. Bude to už v poradí dvanásty ročník a už teraz prebiehajú intenzívne prípravy niekoľko dňového bohatého kultúrneho programu plného diskusií, workshopov, či iných zaujímavých podujatí, ktoré zavŕšime samotným sprievodom centrom mesta Košice. Všetky a všetci ste srdečne vítaní.
Vnímate posun v tom, ako ľudia reagujú na toto podujatie dnes a v minulosti?
Záleží na tom, koho myslíme pod pojmom ľudia. Ak sa rozprávame vo všeobecnej rovine, ľudia kopírujú nálady v spoločnosti, a tak je to aj pri Pride Košice. Samozrejme vyskytnú sa aj negatívne reakcie, sem-tam sa objavia predstavitelia extrémnej pravice, no sú to skôr ojedinelé prípady.
Na to, ako spoločnosť toto podujatie vníma majú nemalý vplyv aj médiá a to, aký obraz ľuďom ponúkajú a aký jazyk zvolia. Žiaľ často zvyknú skĺznuť k exotizácii Pride-ov, snažia sa ich vykresliť ako nejakú senzáciu, niečo kontroverzné. No stále sa jedná v prvom rade o podujatie na podporu práv LGBTI+ ľudí. Každopádne za 11 ročníkov sa stal košický Pride etablovaným podujatím, ktoré navštevuje čoraz viac ľudí a to nielen z LGBTI+ komunity, ale aj rodiny s deťmi, priatelia, príbuzní… jednoducho všetci, ktorým záleží na tom, aby sa v tejto krajine žilo dobre všetkým, a to bez ohľadu na ich rodovú identitu alebo sexuálnu orientáciu.
