„V živote som mal také ťažšie obdobie, kedy som stratil sám seba. Chcel som mať rýchlo auto, byt, kariéru. V 25-ke som zistil, že to všetko mám, ale nebol som šťastný. Bolo to náročné ale zároveň to bol zlomový moment, kedy som sa začal zaoberať aj duševným zdravým. Prestal som robiť veci, aby som sa ľuďom zapáčil ale začal som robiť veci pre seba. Bola to taká revolúcia v mojom živote,“ spomína.
Ako vníma aktuálnu politickú situáciu na Slovensku, čo si myslí o našej spoločnosti ? Aj o týchto témach sme sa rozprávali s Romanom Samotným, ktorý sa ako člen Inakosti spolupodieľa na vybudovaní komunitného centra v Bratislave nielen pre LGBTI+ komunitu, ale aj pre všetkých priateľských, rešpektujúcich a zvedavých ľudí. „V podstate vytvárame priestor kde je každý vítaný, ale nie je tam vítaná nenávisť,“ hovorí.
Od teroristického útoku pred Teplárňou ubehol rok, podnik ste zatvorili, Slovensko má novú vládu, tvoje pocity?
Zmiešané. Je stým spojená nejaká nostalgia, smútok. Smutný som aj z politickej zmeny na Slovensku. Neviem. Uvedomujem si, že nejaké obdobie sa skončilo a na druhej strane niečo nové vzniká. Zároveň mám stále nádej, že máme možnosti ako tú situáciu zmeniť a ovplyvniť k lepšiemu, aby sme v tejto krajine cítili v pohode.
Ktoré bezprostredné udalosti po útoku v Teplárni ti utkveli v pamäti?
Pre mňa veľmi silná bola vlna solidarity, ktorá prišla. Veľmi veľa ľudí chcelo vyjadriť podporu. Toto bolo naozaj niečo, čo mi dodalo silu. Spolupatričnosť. Dokonca ľudia mimo komunity sa snažili nejakým spôsobom pomôcť. Mne aj táto tragická udalosť ukázala silu ľudskosti a dobra. Čo sa týka Slovenska tak mi to dodalo nádej. Táto tvár našej krajiny možno časom zvíťazí nad tou, ktorá sa nechala otráviť dezinformáciami. Na niektoré chvíle nikdy nezabudnem, napríklad materinské objatie od pani prezidentky, to bol pre mňa naozaj silný moment, takéto gesto od vrcholového predstaviteľa štátu.
Hovorí sa o nás, že sme dobrosrdeční, pohostinní a prajní a potom sa tu stanú veci, ktorým nerozumieme – vražda novinára, ľudia si zvolia Blahu do parlamentu, teroristický útok … Akí sú teda Slováci v skutočnosti?
Bude to asi trošku mýtus napríklad aj s tou pohostinnosťou. Sme možno pohostinní, ale iba v rámci svojho klanu. Povedal by som, že Slovensko je také rozparcelované na rôzne skupinky. Všetkých iných mimo klanu vnímame ako nepriateľov. Hystericky sa bojíme kohokoľvek neznámeho alebo iného. Vnímam to tak, že z tých národných tradícií sme si spravili taký fetiš. Tvárime sa, že tradičná kuchyňa je iba v nejakej kolibe. Úplne sme zabudli na modernú časť našich dejín. Aj v tých kolibách bola zima a hlad a musela naozaj prísť tá zmena, priemyselná revolúcia, aby krajina začala rásť a ľudia sa mali lepšie.
Aktuálne žijeme taký zápas medzi tým, či dovolíme Slovensku sa zmeniť, aby bolo modernou krajinou ukotvenou v 21.storočí, alebo budeme fetišisticky vzhliadať tej kolibe ako jedinej možnej forme Slovenska. Myslím, že sa to ale postupne mení. Keď sa prechádzam po Bratislave, vidím, že to mesto funguje inak. Možno by sme si priali aby sa tie zmeny k lepšiemu hýbali rýchlejšie, ale zároveň rozumiem aj vystrašenosti ľudí, ktorí sa boja zmien a nemajú kontakt s väčším mestom. Sú náchylnejší uveriť dezinformáciám. Rád by som podnietil v ľuďoch takú láskavú zvedavosť. Poďme sa zaujímať viacej jeden o druhého. Vzájomne sa spoznávať a zbaviť sa predsudkov. Neznáme nemusí znamenať nebezpečné.
Roman, aktuálne zbierate s iniciatívou Inakosť cez Donio prostriedky na vytvorenie nového komunitné centra pre LGBTI+ komunitu. Podarilo sa vám nazbierať cieľovú sumu doslova za pár dní. Porozprávaj mi o tom.
Dlhodobo sa snažíme o vytvorenie komunitného priestoru v Bratislave. Takmer všetky európske metropoly takéto centrum majú. Vnímame to ako dôležitý, bezpečný priestor kam môžu prísť LGBTI+ ľudia. Zároveň tam bude psychologické alebo aj právne poradenstvo. Súčasťou projektu bude aj kultúrny spoločenský priestor, kde sa budú konať rôzne akcie, koncerty a podobne.
Zároveň sa snažíme poskytnúť priestor aj pre rôzne občianske združenia. Tiež to bude dôležitý priestor nejakej osvety a vzdelávania v tejto oblasti, pretože cítime, že v tomto máme ešte nejaké nedostatky. V podstate vytvárame priestor kde je každý vítaný, ale nie je tam vítaná nenávisť. Radi privítame všetkých, ktorí sú priateľskí, rešpektujú a samozrejme sú zvedaví.