Deje sa tak viac ako desať rokov po tom, čo matky prvýkrát usporiadali v sídle spoločnosti Facebook dojčenie na protest proti zákazu zobrazovania pŕs na sociálnych sieťach.
V najnovšom rozhodnutí zo 17. januára tohto roku odporučila Rada pre dohľad tvorená skupinou akademikov, politikov a novinárov, aby Meta zmenila svoj štandard pre nahotu a sexuálne aktivity dospelých tak, aby sa riadil jasnými kritériami rešpektujúcimi medzinárodné štandardy ľudských práv, píše Ján Dvořák z iDnes.
Rozhodnutie dohľadovej rady Mety nasledovalo po cenzúre zo strany Facebooku voči dvom príspevkom z účtu prevádzkovaného americkým párom, ktorý je transgenderový a nebinárny. Tie ich zobrazovali pózujúce hore bez, ale so zakrytými bradavkami.
Text pod fotografiami popisoval zdravotnú starostlivosť pre trans ľudí aj vyberanie peňazí na operácie na zmenu pohlavia. Príspevky čoskoro po zverejnení zo siete odstránil systém umelej inteligencie Mety. Potom, čo sa pár proti kroku odvolal, sieť nakoniec príspevky obnovila.
Dohľadová rada sociálnej siete na základe tejto kauzy zistila, že doterajšie pravidlá siete sú založené na binárnom pohľade na pohlavie a na rozlišovaní medzi mužským a ženským telom. Preto sú nejasné, pokiaľ ide o intersexuálnych, nebinárnych alebo transgenderových užívateľov.
Odporučila preto, aby Meta definovala jasné, objektívne a práva rešpektujúce kritériá, čo sa týka moderovania nahoty. Cieľom je, aby sa všetkým ľuďom dostalo rovnakého zaobchádzania v súlade s medzinárodnými normami v oblasti ľudských práv.
Všetko odštartovali matky
Takzvaní „laktivisti“ sa už zhruba od začiatku milénia snažia potlačiť obraz pŕs ako neodmysliteľne sexuálneho atribútu. Ich kampaň s názvom #FreetheNipple vstúpila do mainstreamu už okolo roku 2013. Fráza vstúpila nenávratne do pop-feministickej slovnej zásoby zhruba v tom istom čase, keď Facebook stiahol zo siete dokument Free the Nipple (Osloboďte bradavky) herečky a režisérky Liny Escovej.
Kampaň za oslobodenie bradaviek na sociálnych sieťach získala za tú dobu širokú podporu na univerzitných kampusoch, podporili ju aj celebrity ako Rihanna, Miley Cyrus alebo Lena Dunham. „Samozrejme nechcem sa nikoho dotknúť, ale ako vôbec môžu bradavky niekoho urážať?“ uviedla minulý týždeň britská herečka Florence Pughová po tom, ako si na červený koberec obliekla priesvitné ružové šaty od Valentina.
Mužské bradavky áno, ženské nie
Boj o oslobodenie ženských bradaviek je v plnom prúde. Tie totiž na sieťach nikomu nevadia, zatiaľ čo ženské áno. V roku 2015 vytvorila losangeleská umelkyňa Micol Hebronová samolepky mužských bradaviek, aby nimi užívateľky mohli pri robení fotiek prekryť svoje vlastné a zosmiešniť tak túto nerovnosť.
Meta reagovala. V roku 2019 Hebronovú so skupinou influencerov pozvala do sídla spoločnosti Instagram, aby sa tam vyjadrila k politike spoločnosti týkajúcej sa bradaviek. „Počas tohto stretnutia sme sa dozvedeli, že v tíme pre moderovanie obsahu siete nie sú žiadne transgenderové osoby,“ spomínala na stretnutie aktivistka.
Dodala, že v sídle siete nemajú dokonca ani žiadne rodovo neutrálne toalety. „Pre mňa to bolo všetko, čo som potrebovala vedieť, aby som pochopila, že sa v Mete nevedie žiadna konverzácia o rode ani inkluzivite,“ komentovala Hebronová. Zástupca spoločnosti Meta však jej opis udalosti čoskoro spochybnil. „Od roku 2019 sa toho u nás veľa zmenilo,“ dodal zástupca Mety.
Hebronová teraz kvitovala s povďakom, že sa dohľadová komisia Mety konečne zaoberá otázkou diskriminácie na základe pohlavia a rodu. „Nejde o to dovoliť ženám byť hore bez. Je dôležité umožniť všetkým telám autonómiu,“ uviedla umelkyňa. „Hovoriť o bradavkách môže síce byť odľahčená téma, ale keď sa zamyslíte nad spôsobmi, akými sa vlády po celom svete snažia kontrolovať a potláčať trans alebo nebinárne telá, realita taká nie je,“ dodala.
„Spoločnosť Meta teraz víta najnovšie rozhodnutie Rady,“ uviedol jej zástupca vo vyhlásení. Poznamenal, že fotografia spomínaného trans páru sieť povolila ešte pred ním. Firma opäť podotkla, že sa zásady neustále vyvíjajú, aby pomohla urobiť platformy bezpečnejšími pre všetkých.
„Vieme, že pre podporu komunity LGBTQ+ je možné urobiť viac, to znamená spolupracovať s odborníkmi a organizáciami na jej podporu v rade otázok a tiež na vylepšení našich produktov,“ uviedla Meta. Spoločnosť má teraz šesťdesiat dní na to, aby na odporúčanie Rady verejne reagovala.
Aká múdra je umelá inteligencia
Hoci priaznivci zmiernenia regulí môžu myšlienku „voľnejšieho pohybu“ bradaviek na internete uvítať, na stole zostávajú otázky, ako budú automatizované systémy spoločnosti Meta pre moderáciu obsahu schopné presadiť nové zásady.
Napríklad pár, ktorý zháňa finančné prostriedky, aby si mohol dovoliť operáciu vedúcu k zmene pohlavia, nie je to isté ako niekto, kto ponúka sex online. Umelá inteligencia tento rozdiel v príspevkoch nevidí. Ako teda budú jej systémy schopné rozlíšiť príspevok hore bez od porna, zatiaľ nie je jasné.
„Všetko závisí od kontextu a algoritmy sa v ňom nevyznajú,“ povedala denníku Guardian Emily Bellová, riaditeľka centra pre digitálnu žurnalistiku pri Kolumbijskej univerzite v New Yorku. „Zaujímavou otázkou bude, ako Meta vytvorí nové pravidlá bez toho, aby otvorila bránu pornu, kvôli ktorému tieto pravidlá vôbec existujú. Malo by to byť možné, ale som skeptická k tomu, či je to možné, pokiaľ je moderovanie obsahu automatizované,“ dodala.
Príspevky, o ktorých sa domnievajú, že porušujú zásady spoločnosti, môžu označiť aj sami používatelia Facebooku a Instagramu. Urobili to napokon aj v prípade fotografií spomínaného trans páru, ktoré boli podnetom na rozhodnutie správnej Rady.
„Nemusíte byť génius, aby ste prišli na to, že existujú určité kultúrne vojny, počas ktorých sa z moderovania obsahu stáva účinná zbraň,“ hovorí Bellová. „Príspevok o operácii k zmene pohlavia by samozrejme nemal byť označený ako závadný, napriek tomu ho niekto z užívateľov označil. Mohlo ísť o reakciu človeka, ktorý proti trans komunite brojí,“ dodala.
„Pre spoločnosti využívajúce umelú inteligenciu je veľmi ošemetné urobiť správne rozhodnutie v každom jednotlivom prípade,“ dodáva Jillian Yorková, aktivistka a riaditeľka medzinárodnej neziskovej organizácie Electronic Frontier Foundation. Napríklad pre automatizovanú technológiu podľa nej nie je ľahké rozhodnúť, kto je dospelý hore bez a kto je dieťa hore bez.
„Umelá inteligencia možno dokáže rozlíšiť medzi deväťročným a dvadsaťšesťročným, ale čo sedemnásťročný a osemnásťročný?“ pýta sa Yorková. Profesorka psychológie na Kenyon College v Ohiu Sarah Murnenová, domnieva sa, že hnutie Free the Nipple sa predtým sústredilo iba na biele cisgenderové ženy (často skrátené cis – adjektívum označujúce ľudí, ktorých rodová identita zodpovedá pohlaviu, s ktorým sa narodili, pozn. red.).
Ale to sa podľa nej mení. „Keď sme o tom hovorili ako o probléme cis žien, zdalo sa to potenciálne menej dôležité, než je to teraz. Trans ľudia teraz chcú otvorene hovoriť o svojom tele práve vo chvíli, keď sú protitrans nálady na svojom vrchole,“ povedala.
Teraz je na spoločnosti Meta, aby uvoľnila reštriktívny, doposiaľ striktne binárny spôsob, ktorým cenzuruje príspevky zobrazujúce nahé hrudníky užívateľov sietí. Mnohí však logicky pochybujú o potenciáli umelej inteligencie chrániť všetkých užívateľov bez rozdielu.
„Je to veľké ponaučenie pre všetkých. Keď vytvoríte automatizované systémy, bude to niesť dôsledky pre ľudí, ktorí sú viac marginalizovaní alebo pre menšinu v spoločnosti,“ dodáva Bellová z centra pre digitálnu žurnalistiku. „Takí ľudia sú potom aplikáciou algoritmu neprávom penalizovaní,“ uzatvára podľa The Guardianu.
Portál iDnes patrí do protfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčaťou je aj Brainee.