Je to len pár dní, čo sa britská kráľovná stretla s novovymenovanou premiérkou Liz Trussovou s tým, že ju požiadala o zostavenie novej vlády. Za svoj život vymenovala celkom pätnástich takýchto funkcionárov. Od jej nastúpenia na trón v roku 1952 sa začali práva LGBTQ komunity radikálne meniť. Kráľovná sa však priamemu komentovaniu práv ľudí tejto komunity na verejnosti vyhýbala. Avšak dala súhlas mnohým zákonom, ktoré životy ľudí dúhovej komunity posúvali bližšie k rovnoprávnosti.
Právne zmeny počas panovania
Prvý právny doklad v súvislosti s kvír právami meniaci legislatívu v krajine kráľovná podpísala v roku 1967. O niekoľko rokov na to došlo k čiastočnej dekriminalizácii aj v Škótsku a Írsku. Išlo o zákon o sexuálnych trestných činoch, ktorý dekriminalizoval sex medzi mužmi staršími ako 21 rokov. Zákon sa týkal Anglicka a Walesu. Bol to prvý významný míľnik na ceste k slobodnému prejavovaniu vlastnej identity. Síce prvý a významný, no stále nedostačujúci.
Vek súhlasu k intímnemu styku bol napríklad o 5 rokov vyšší ako u heterosexuálnej mládeže. Navyše, množstvo gejov a bisexuálnych mužov bolo stále prenasledovaných a odsudzovaných za pohlavný styk.
Ďalším významným zákonom, ktorý Alžbeta podpísala, bol zákon o ľudských právach schválený v roku 1998. Pre Britov to de facto znamenalo, že sa prvýkrát zapracoval do britského práva Európsky dohovor o ľudských právach. To neskôr pomohlo množstvu ďalších zákonov spojených s LGBTQ komunitou, ktoré sa o dohovor opierajú. Bol vďaka nemu napríklad priznaný zákon o nájomných právach pre páry rovnakého pohlavia. V roku 2002 taktiež vstúpil do platnosti zákon o adopcii a deťoch – páry rovnakého pohlavia si tak mohli vôbec prvýkrát adoptovať deti. Rok 2004 zas priniesol možnosť legálnych civilných partnerstiev. Približne v rovnakom čase vstúpil do platnosti aj Gender Recognition Act – ten umožnil trans ľuďom legálne meniť rod.
Krivdy minulosti
V roku 2012 bol do platnosti uvedený zákon o ochrane slobody, ktorý ľuďom z dúhovej komunity umožňoval odstrániť zápisy v trestnom registri za „hrubú neslušnosť“ – teda prejavovanie svojej identity na verejnosti. V tomto období sa kráľovná Alžbeta v liste ospravedlnila za krivdu, ktorú britská vláda spôsobila matematikovi a gejovi Alanovi Turingovi, ktorý výraznou mierou dopomohol k víťazstvu napadnutých krajín v 2. svetovej vojne. Britská vláda ho následne donútila podstúpiť chemickú kastráciu. Dva roky pred tým bol takisto podpísaný zákon o rovnoprávnosti, ten riešil diskrimináciu na základe sexuálnej a rodovej identity v oblastiach verejného života.
Zásadným medzníkom legislatívnej britskej LGBTQ histórie je rok 2014, kedy došlo k legalizácii manželstiev medzi ľuďmi rovnakého pohlavia. Od tejto doby sa práva komunity v krajine neposúvali ďalej a došlo k stagnácii. Konverzné „terapie“, teda proces, kedy sa násilne chce zmeniť orientácia človeka, sú stále legálnou praxou. Už sa síce netýkajú lezieb, gejov a bisexuálnych ľudí, no pre trans ľudí stále áno. Aj napriek prísľubom britskej vlády sa táto násilná a traumatická prax nepostavila mimo zákon.
Tí, čo stáli v prvých šíkoch
Nezabúdajme však predovšetkým na britských LGBTQ aktivistov, ktorí často nasadzovali svoje životy v boji za myšlienku rovnoprávnosti. Boli to najmä oni, ktorí v Británií dlhodobo a systematicky upozorňovali na porušovanie ľudských práv a slobôd a kládli na vládu požiadavky, aby vnímala aj potreby dúhovej komunity. Kráľovná Alžbeta síce zákony podpisovala, no boli to práve aktivisti, vďaka ktorým, sa k nej vôbec skrz vládu dostávali.
