Alkoholik, milovník dostihov a ľahkých žien, samorast a večný outsider, no zároveň aj jeden z najväčších spisovateľov histórie.
Závislosť od alkoholu vypestovaná už od detstva, neviazaný spôsob života, striedanie zamestnaní, chudoba a bitky sprevádzali Bukowského aj jeho literárne postavy, z ktorých je najznámejšie jeho alter ego Henry Chinaski.
Na druhej strane tento svojrázny americký autor za sebou zanechal desiatky básnických zbierok, niekoľko románov a hlavne množstvo poviedok napísaných neopakovateľným, drsným no vtipným a istým spôsobom aj láskavým štýlom s údernými krátkymi vetami a brilantnými dialógmi. V utorok 16. augusta uplynie 102 rokov od narodenia Charlesa Bukowského.
Nešťastné detstvo
Henry Charles Bukowski sa narodil ako Heinrich Karl Bukowski 16. augusta 1920 v nemeckom meste Andernach. Jeho matka bola Nemka, otcom bol americký vojak, ktorý tu slúžil po 1. svetovej vojne. Bukowski navštívil svoje rodisko počas autorského čítania v Nemecku. Potešilo ho, keď mu jeho strýko ukázal rodný dom a prezradil mu, že bol sídlom bordelu.
Rodina sa v roku 1924 presťahovala za lepším životom do Spojených štátov amerických. Detstvo Charlesa Bukowského však poznamenal zlý vzťah s otcom, ktorý ho bil a psychicky týral. Už na škole sa cítil odlišný a izolovaný od okolitého prostredia, k čomu prispievala aj jeho nedokonalá angličtina, pre ktorú bol terčom posmeškov. Aby toho nebolo málo, jeho tvár sužovalo silné akné. Už od trinástich rokov si svoje problémy kompenzoval alkoholom.
V roku 1936 začal študovať na vyššej strednej škole, chudobný chlapec si rešpekt medzi boháčmi získaval v bitkách. Tie sa s ním napokon ťahali celý život. Neskôr sa zapísal na vysokú školu Los Angeles City College, kde dva roky študoval literatúru a divadlo a uvažoval aj o novinárskej profesii. V roku 1941 však zo školy odišiel a potĺkal sa po Spojených štátoch. Vystriedal vtedy množstvo zamestnaní: od umývača riadu až po vodiča Červeného krížu.
Literárne začiatky a „desaťročný flám“
22.6.1944 bol Bukowski, ktorý mal vtedy 24 rokov, vo Filadelfii zadržaný FBI pre podozrenie z vyhýbania sa vojenskému odvodu. 17 dní strávil v miestnom väzení Moyamensing, potom bol prepustený a uznaný za neschopného pre vojenskú službu.
V rovnakom roku debutoval poviedkou Dôsledky málo strohého odmietnutia v časopise Story. Ďalšia poviedka mu vyšla v roku 1946. Potom sa mu už výraznejšie nedarilo sa literárne presadiť, nasleduje útlm v tvorbe a začína obdobie túlania, bitiek, nezriadeného pitia, striedanie žien, podnájmov a podradných zamestnaní, obdobie, ktoré sám označoval ako „desaťročný flám“, počas ktorého sa literárne odmlčal.
V roku 1950 sa na tri roky stal zamestnancom pošty. V roku 1955 doslova zápasil o život, keď mu v dôsledku nadmernej konzumácie alkoholu praskol žalúdočný vred. Krátko po sebe mu zomreli obaja rodičia, pričom skon svojho otca doslova oslavoval. Na pošte Bukowski vydržal pracovať asi najdlhšie zo všetkých svojich zamestnaní, strávil tam 10 rokov. A tieto zážitky ho neskôr inšpirovali k napísaniu jeho prvého románu s názvom Poštový úrad.
Bukowského knihy sú príbehmi obyčajných ľudí, ukazujú ich rutinný život taký vzdialený ideálu amerického sna. Texty sú ľahké a oplývajú drsným humorom, ktorý samozrejme nie je pre každého.
Úspech
Literárne sa začal presadzovať až po roku 1960, kedy mu vyšla prvá básnická zbierka. Dokopy ich v rôznych obmenách a vydaniach vyšlo zhruba päťdesiat. Najznámejšími sú zbierky Vtáčik posmievačik, praj mi šťastie (1972), Láska je pes: Básne 1974-1978, či titul Niekedy ste tak sami, až to dáva zmysel mapujúci Bukowského neskoršiu tvorbu. Na Slovensku ako jeho vôbec prvé dielo vyšla v preklade a výbere Daniela Heviera už v roku 1989 zbierka Básne napísané pred skokom z 8. poschodia.
Románov vyšlo Bukowskému dokopy šesť: Poštový úrad (1971), Faktótum (1975), Ženy (1978), Šunkový nárez (1982) a napokon Hollywood (1989) a tesne pred smrťou dokončený román Brak (Pulp) v českom preklade Škvár (1994).
Do podvedomia širokej verejnosti sa ako spisovateľ výrazne zapísal až v osemdesiatych rokoch 20. storočia. Avšak úspech to bol nemalý, pretože za svoje čítačky dostával obrovské sumy. Jeho fanúšikovia si okolo neho doslova vytvorili kult, a vzhľadom na časté sexuálne motívy jeho textov ho neraz prostredníctvom listov kontaktovali čitateľky, ktoré mu sáme skákali do postele.
V roku 1981 na základe Bukowského próz nakrútil kontroverzný taliansky režisér Marco Ferreri (Veľká žranica) film Príbehy obyčajného šialenstva.
V roku 1987 podľa Bukowského scenára nakrútil francúzsky režisér Barbet Schroeder film Štamgast, v ktorom stvárnili hlavné postavy Mickey Rourke a Faye Dunawayová. Práve skúsenosti so vznikom filmu popísal Bukowski v románe Hollywood. Posledný román Škvár – príbeh o neúspešnom a frustrovanom súkromnom detektívovi – je už poznamenaný predtuchou smrti.
Chcel sa pobiť so Schwarzeneggerom, FBI si o ňom viedla spis
S Bukowským sa spája nespočetné množstvo bizarných historiek o ktorých dnes už kolujú legendy. Napríklad raz v hollywoodskej reštaurácii urazil Arnolda Schwarzeneggera a chcel sa s ním pobiť. Arnold však nemal záujem.
O Bukowskom (pretože pracoval ako štátny zamestanec) a zároveň bol autorom stĺpčeka Notes Of A Dirty Man v časopise hnutia Hippies - Open City, si dokonca viedla spis aj FBI. Z odtajnených záznamov vyplýva, že o ňom podávali informácie nielen kolegovia a nadriadení, ale aj susedia.
V posledných rokoch života bol Bukowski celebritou a etablovaným spisovateľom, ktorý sa mohol nepretržite venovať literárnej tvorbe, prípadne autorským čítaniam. Po roku 1988 vďaka zdravotným problémom dokonca potlačil svoju alkoholickú závislosť.
„Je príliš ťažké písať prózu, keď piješ, pretože s prózou je veľa práce." Bukowski napokon neraz naznačil, že favorizuje poéziu. „Načo písať román, keď môžem vyjadriť, čo cítim, pár slovami?"
Charles Bukowski zomrel na leukémiu 9. marca 1994, jeho dielo však žije naďalej.