Hitler plánoval Berlín prestavať na GermaniuWikipedia/bundesarchiv/
StoryEditor

Hitler chcel Berlín prebudovať na hlavné mesto sveta. Germania mala mať chrám taký veľký, že by mal vlastné počasie

Miroslav KamodyiDnes.cz29.07.2022., 08:00h

Na výšku meria cez 30 metrov, váži úctyhodných 12 650 ton a prezývalo sa mu „huba”. Obrí betónový valec na južnom okraji Berlína je jediným hmatateľným pozostatkom Hitlerovho megalomanského plánu na prestavbu nemeckej metropoly na „hlavné mesto sveta Germania”.

Lajkuj Brainee.sk na

V Berlíne sa však dodnes dajú vidieť aj iné doklady nacistickej monumentálnej architektúry. Niektoré z nich mali po druhej svetovej vojne svojrázne osudy, píše portál iDnes.cz.

V rámci seriálu Megalomanské stavby sme ti už preniesli:

Hitlerov dvorný staviteľ

Vysokozáťažové teleso, ako sa tento valec oficiálne nazýva, slúžilo na testovanie berlínskej pôdy, či unesie plánovaný 117 metrov vysoký a 170 metrov široký Víťazný oblúk, ktorý sa mal stať jednou z dominánt nacistickej svetovej metropoly. „Pri tomto Víťaznom oblúku sa vzhľadom na jeho enormnú masu nevedelo, čo jeho váha urobí s podložím,” vysvetlil architekt Michael Richter.

image

Do jej útrob sa môžeš ísť pozrieť

Wikipedia/

Hitlerov dvorný staviteľ Albert Speer preto nechal v roku 1941 neďaleko dnešnej stanice Südkreuz vybudovať obrí železobetónový blok o zhruba rovnakej váhe ako proponovaný symbol víťazstva Tretej ríše. Siaha 18 metrov do hĺbky a jeho nadzemná časť sa ako gigantický hríb týči do výšky 14 metrov. Vnútri boli schované najrôznejšie meracie zariadenia zaznamenávajúce pohyby tejto „huby”.

image

Liečil Hitlera od roku 1935. Bol som jeho lekár, nie vrah, odpovedal na otázku vyšetrovateľa

„Vtedajší architekti požadovali, aby Víťazný oblúk neklesol o viac ako šesť centimetrov, nakoniec to ale bolo 19,5 centimetra. Znamenalo to teda, že bez stabilizácie pôdy alebo výberu lepších základov ho nebolo možné postaviť,” poznamenal k výsledku experimentu Richter.

image

Huba vo vnútri

Wikipedia/

Dóm tak veľký, že mal vlastné počasie

K nemu došli odborníci ale až po vojne, pretože jej nepriaznivý vývoj plánovačom Germanie už nedovolil pristúpiť k stavbe tejto nacistickej slavobrány, ktorú dnes rovnako ako celý Hitlerov sci-fi projekt pripomína už len toto „megaťažítko“. Od roku 1995 je chránenou pamiatkou, do ktorej útrob sa dá v turistickej sezóne pozrieť každú nedeľu na poludnie.

Nemecký diktátor plánoval kompletne prebudovať väčšinu Berlína, ktorého srdcom sa mala stať päť kilometrov dlhá výstavná trieda lemovaná honosnými budovami ministerstiev, opier a divadiel, na ktorej jednom konci sa mal týčiť Víťazný oblúk a na druhom monštruózna Veľká dvorana či dóm s obrovskou kopulou siahajúcou do výšky, pod ktorú sa malo vojsť až 180-tisíc ľudí.

image

Plán Germanie

Google/

Mal to byť najväčší krytý priestor na svete. Vedci dokonca predpokladali, že vo vnútri bude vlastné počasie, nezávislé od počasia vonku. Na vrchole mala stáť gigantická socha nemeckej orlice, ktorá mala v pazúroch zvierať planétu Zem čoby symbol nového svetového poriadku pod nadvládou nacistov.

Olympijský štadión a ďalšie spomienky

Ale už pred prípravami Germanie, ako projekt neskôr pomenoval Speer, sa v nemeckej metropole realizovalo množstvo stavieb, ktoré mali odrážať veľkosť novej ríše. Vojnu prežil napríklad Olympijský štadión vybudovaný pre športový sviatok v roku 1936, ktorý je domovom futbalistov Herthy Berlín, alebo vo svojej dobe najväčšia stavba sveta, terminál dnes už nefunkčného letiska Tempelhof.

„Hnedú minulosť“ tiež rozsiahly komplex spolkového ministerstva financií, kde predtým sídlilo ministerstvo letectva Hermanna Göringa a neskôr tu bola vyhlásená ústava Nemeckej demokratickej republiky, alebo časť dnešnej centrály nemeckej diplomacie, ktorú obývala ríšska banka a ukladala sem majetok ukradnutý Židom. V dobách komunistickej NDR v nej zasadali kľúčové politické orgány Ulbrichtovho a neskôr Honeckerovho režimu.

image

Plán Germanie

Wikipedia/bundesarchiv/

Z bunkra bordel

Ešte pestrejšie osudy mal obrí nadzemný bunker, ktorý dodnes stojí v centre Berlína kúsok od známeho Friedrichstadtpalastu. „Slúžil ako ochrana pred bombardovaním, ale súčasne bol postavený ako monument. Preto nie je v podzemí, ale nad zemou, pretože pre nacistov mal aj architektonickú funkciu,“ vysvetlil sprievodca Clément Rognant. Určený navyše nebol pre bežných obyvateľov mesta, ale pre personál a cestujúcich z neďalekej železničnej stanice.

image

Mrakodrap s výškou jedného kilometra? Pozri si tri projekty, ktoré navždy zmenia tvár moderného sveta

Po vojne Sovieti bunker používali niekoľko rokov ako väzenie a potom slúžil ako skladisko. „Skladovalo sa tu ovocie a hlavne banány z Kuby, a preto mu Berlínčania prezývali banánový bunker. Na tento účel sa používal takmer až do pádu Berlínskeho múru v roku 1989.“ Potom sa jeho využitie úplne zmenilo.

image

Nadzemný bunker

Profimedia/

„Stal sa z neho techno klub, aj sex klub a konali sa tu všemožné párty,“ doplnil mladý Francúz k porevolučnému uplatneniu betónového kolosu, ktorý na sebe stále nesie vojnové šrámy i stopy po modernejšej devastácii. Teraz už niekoľko rokov slúži ako netradičná galéria, kde verejnosti sprístupňuje svoju zbierku súčasného umenia zberateľ Christian Boros.

menuLevel = 4, menuRoute = notsorry/news/kultura/ostatne, menuAlias = ostatne, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
29. september 2022 19:49