Ideály sa menili podľa doby: raz bola trendy pleť pripomínajúce porcelánovú bábiku, inokedy nebezpečne nepraktické odevy, extrémne úzky pás či drobné chodidlá. Ich spoločnou premennou bola ochota riskovať čokoľvek, len aby človek zapadol do predstáv o dokonalosti.
Dnes sa môže zdať, že ľudia v minulosti podstupovali priam absurdné riziká. Treba si však uvedomiť, že robili v podstate to, čo robíme aj dnes: prispôsobovali sa tlaku spoločnosti, a túžili po uznaní a krásne. Rozdiel je len v tom, že v minulosti boli niektoré kozmetické „zázraky“ často doslova jedovaté a životu nebezpečné... a portál Vice približuje niektoré z nich:
Porcelánová pleť a „jedovaté trendy“ na jej zosvetlenie
V Európe bola bledá pokožka symbolom bohatstva – znamenala, že človek nemusí pracovať vonku. Niektorí preto používali líčidlá s obsahom olova, ktoré vytvárali dokonale hladký porcelánový vzhľad. Cena za tento efekt však bola však privysoká: poškodená koža, vypadávanie vlasov a postupná otrava organizmu. Líčidlá s obsahom olova sa používali už v starovekom Egypte ako súčasť očných liniek (malo to nielen estetický, ale aj rituálny význam).
Existoval však ešte extrémnejší bol trend. V 19. storočí sa predávali tablety s obsahom arzénu, ktoré mali zlepšiť pleť, pery či očné viečka. Reklamy ich označovali za úplne bezpečné, no realita zahŕňala nevoľnosť, otravu a vážne zdravotné komplikácie.
Začiatkom 20. storočia zas prišla fascinácia rádioaktivitou. Kozmetika s obsahom rádia a tória sa predávala ako moderný zázrak, ktorý má omladzovať a rozjasňovať pleť. Dnes vieme, že vystavenie radiácii môže mať presne opačný efekt.
Ani ortuť nezaostávala – používala sa v prípravkoch na zosvetlenie pokožky. Výsledkom mohli byť vyrážky, poškodenie obličiek, nervové problémy či psychické zmeny.
Oči, ktoré mali očariť?
Veľké zrenice boli v renesancii považované za mimoriadne atraktívne a zvodné. Ženy si preto kvapkali do očí extrakt z jedovatého ľuľkovca, ktorý zrenice rozširoval (preto mu patrí aj názov bella donna, krásna pani). Samozrejme to išlo ruka v ruke s vedľajšími účinkami, ako je napríklad rozmazané videnie a v niektorých prípadoch aj trvalé poškodenie zraku.
Móda doslova deformujúca telo
Ideál presýpacích hodín vo viktoriánskej ére viedol k extrémne stiahnutým korzetom. Tie nielenže sťažovali dýchanie (ako to poznáme z viacerých filmov), ale dlhodobým nosením deformovali rebrá a tlačili na vnútorné orgány.
V Číne zas po stáročia pretrvávala praktika viazania chodidiel. Malé nohy symbolizovali krásu a vyššie postavenie, no proces zahŕňal bolestivé lámanie kostí a celoživotné obmedzenie pohybu.
Aj samotné oblečenie mohlo byť smrteľne nebezpečné. Obrovské krinolíny (konštrukcie pod sukňou), ktoré jej dávali zvonovitý tvar, sa v ére sviečok ľahko zachytili o oheň. Navyše bránili rýchlemu pohybu, takže nehody často končili tragicky.
