Historici sa pozreli na to, ako vyzerala beauty rutina v 16. storočí, a zistili, že naši predkovia riešili krásu, výzor aj spoločenský imidž oveľa viac, než by sme možno čakali, informuje portál indy100.
V ranom novoveku nebola starostlivosť o vzhľad len otázkou márnivosti. Bola to stratégia. Čistota, úprava tváre, vlasy či brada totiž často rozhodovali o tom, do akej spoločnosti patríš a kde na sociálnom rebríčku je tvoje miesto.
Historička a kultúrna vedkyňa Romana Sammern upozorňuje, že osobná hygiena, kozmetika a vzdelanie spolu úzko súviseli. Kto sa o seba staral, pôsobil zdravo, kultivovane a dôveryhodne. Znie to povedome, však? Presne tak nejak to predsa funguje aj dnes.
Maliar aj lekárnik mali rovnaké recepty
Jedným z najzaujímavejších zistení výskumu je fakt, že kozmetika a umenie mali spoločný jazyk. A to doslova.
Maliari a lekárnici pracovali s rovnakými ingredienciami. Pigmenty, oleje, minerály či rôzne rastlinné extrakty slúžili nielen na maľovanie obrazov, ale aj na skrášľovanie ľudských tvárí. V dobových textoch sa dokonca porovnávalo „maľovanie tváre“ s maľovaním obrazov. (Aj u nás predsa dnes povieme „idem sa namaľovať“, však?)
Krása bola doslova remeslom. A tvár „umelcovým“ plátnom.
Ideál krásy na obraze (a v realite)
Nie je náhoda, že práve umenie zachytáva dobové ideály. Napríklad obraz Fountain of Youth (Fontána mladosti) od autora Lucasa Cranacha staršieho dokonale vystihuje túžbu po mladosti a príťažlivosti, ktorá ľudí sprevádza celé stáročia.
Podobne aj Idealized Portrait of a Lady od Sandra Botticelliho ukazuje, že krása nebola len estetickou hodnotou, ale aj spoločenským kapitálom. A netýkalo sa to iba nežnejšieho pohlavia.
Brada, vlasy a mužská márnivosť
Muži v 16. storočí v beauty rutine nijak nezaostávali. Výskum odhalil celé zbierky receptov na starostlivosť o bradu, farbenie vlasov či dokonca trvalé odstraňovanie chĺpkov (pre mužov aj ženy).
Portréty vtedajších elít dokazujú, že upravený vzhľad bol jasným signálom sebadisciplíny, starostlivosti o seba, vkusu a moci. Dobrý look skrátka znamenal lepší obraz v očiach verejnosti.
Keď sa na to pozrieme bližšie, rozdiel medzi 16. storočím a dneškom nie je v túžbe po kráse, ale v technológiách. My máme rozličné masky a séra, oni mali masti, kúpele a pestré alchymistické recepty.
Snaha cítiť sa lepšie, vyzerať lepšie a byť lepšie vnímaní zostáva rovnaká. A úprimne? Keby mali naši predkovia možnosť vyskúšať modernú beauty technológiu, pravdepodobne by tiež stáli v rade.