Guennady Rodríguez a Pedro Jorge Velázquez nemajú spoločné skoro nič. Prvý z nich je kubánsky komentátor, ktorého kanál na YouTube chrlí vlnu kritiky na tamojší režim. Druhý, známy ako El Necio, je influencer brániaci kubánsku vládu.
Na jednom sa však stopercentne zhodnú. Sandro Castro, vnuk otca kubánskej revolúcie Fidela, je nepodarok. Rozmarný spratek, ktorý sa chváli životným štýlom, na ktorý drvivá väčšina obyvateľov ostrova nemá. Tému spracoval portál iDnes.cz.
"Jeho rodina od Kubáncov žiadala, aby sa roky uskromňovali, obetovali. Ale Sandro je so svojím márnotratným konzumom toho presným opakom," tvrdí protivládny kritik Rodríguez.
"Sandro Castro je ideologickým nepriateľom. Je hanebné, že za ním domov ešte nik kompetentný neprišiel, aby ho konfrontoval, pretože to, čo robí, podkopáva bezpečnosť tejto krajiny," myslí si proštátny influencer Velázquez.
Pre jednu skupinu kritikov je archetypom korupcie, režimu založeného na privilégiách, pokrytectve. Pre druhú je zradca ľudového štátu.
"Podniká s postojom ‚nenáviďte ma‘,“ vysvetľuje newyorský sociológ a antropológ Ted Henken. Sandro Castro je podľa neho prepojením Paris Hilton a Kardashianiek. Jeho influencerstvo je obchodom pod vlajkou „pozerajte na môj rozprávkový život a pokojne sa hnevajte“.
Ale nie je len tým. Fidelov nafúkaný vnuk sa totiž nielen chváli rozmarnosťou. Testuje tiež medze režimu.
Bohatý spratek a jeho trollenie
O druhom manželstve Fidela Castra a jeho ženy Dalie Soto del Valle sa veľa nevie, vzťah až do roku 2006 tajili. Dalia ho spoznala v roku 1961, presťahovala sa do Havany, do areálu Punto Cero, stráženého armádou. S revolučným vodcom mala päť synov, jedným z nich bol Alexis, Sandrov otec.
Aj keď sa Alexis držal od politiky a politických funkcií stranou, stále sa svojim spôsobom vyskytoval v politickej línii. Stal sa oficiálnym režimovým fotografom a kameramanom dokumentárnych filmov. Lenže okrem toho sa musí v posledných rokoch z času na čas uchýliť k prorežimovým vyhláseniam - aby vyvážil provokácie svojho syna.
Sandro, ktorý sa narodil hneď po páde sovietskeho bloku 5. decembra 1991, nezamieril do oficiálnej politiky, nezastával žiadny štátny ani stranícky post. Ale razí politické internetové trollenie.
Prvýkrát na seba upozornil počas covidu, keď sa v klipe ukázal v luxusnom vozidle Mercedes-Benz. „Sme jednoduchí ľudia, ale z času na čas musíme tie malé hračky, čo doma máme, vyvenčiť,“ provokoval. Vyvolalo to chaos, bol to výsmech celej Kube, celému ľudu. Chvastanie sa bohatstvom, privilégiami, ukazovaním prstom na dvojaký životný štandard v krajine, ktorú budoval rovnostársky jeho dedo.
Vtedy sa ešte verejne ospravedlnil.
Privilegovaná Kuba
Tri roky nato Havanu doslova oslnil, keď na svoje narodeniny rozžiaril svoj bar neónmi. V čase, keď sa Kuba spamätávala z následkov rozsiahleho blackoutu. Inokedy, v čase energetickej krízy, sa chválil svojou plne natankovanou nádržou. Keď sa hnal sto štyridsiatkou v Mercedese, pospevoval si: „Keď si revolucionár, vodí sa ti dobre.“ Fotí sa v tričku s nápisom „borracho“ - „opilec“.
Takýchto príspevkov postol veľmi veľa. Niektoré z nich vznikajú v jeho bare EFE, ktorý je úplným protipólom chudoby obyčajných ľudí: pizza, šunka, koktaily, sporo odeté dievčatá, jas, luxus. Minimálna útrata za stôl v ňom predstavuje tri priemerné mesačné platy. Keď sa v bare naparuje a strieka pivom so svojimi kumpánmi z havanskej smotánky, nemôže názov piesne Kendricka Lamara v pozadí „Not Like Us,“, „Nie ako my“, zhŕňať pocity bežného kubánskeho obyvateľstva výstižnejšie. Nie, Sandro Castro naozaj nie je ako oni.
Jeho vidiecky penzión El Patrón ponúka noc za viac ako päť kubánskych priemerných mesačných výplat. Aký veľký je jeho skutočný majetok, nie je známe. Zarába na havanskej bohatej dolárovej elite, príjmy má z influencerstva, iste ťaží z rodinných konexií.
Nie je prvý z rodiny Castrových, kto si užíva luxus. Jeho sesternica Mariela nosí kabelky Louis Vuitton, jeho strýko Antonio sa rád ukazuje na luxusných jachtách pri gréckych ostrovoch. Lenže Sandro sa pýši okázalo - a v tepe instagramového algoritmu.
Ťukanie do limitov režimu
„Dnes som sa prebudil s nápadom urobiť si svoje obľúbené kura na pive... lenže kura neviem zohnať,“ hlási v jednom príspevku na adresu nedostatku jedla v krajine.
„Čo to je?“ čuduje sa v ďalšom videu, zatiaľ čo robí sexuálne pohyby s hadicou pri benzínovej pumpe. „Robím to už dvadsaťštyri hodín, a nič z toho netečie.“ Útok na nedostatok pohonných hmôt je obľúbenou a vďačnou témou revolucionárskeho vnuka.
Inokedy v bare spieva ódu smerom ku kanistru na benzín. "Nie je okamih, kedy by som mohol byť bez teba," a žiada ho o ruku, "vlastne sa mi zdalo, že ťa už nikdy nenájdem. Dúfam, že ma nikdy neopustíš."
„Ďalší deň tu v Apagónii,“ hovorí v inom príspevku s odkazom na slovo „apagón“, ktorý v španielčine označuje výpadok prúdu.
„Cuba Libre!“ objednáva si v ďalšom video-príspevku na bare. Chce drink, alebo snáď slobodnú Kubu? Tak ako tak mu barman namiesto miešaného nápoja ponúka národné pivo Cristal, nemá totiž Coca Colu. Sandro odmieta, vysvetľuje: „Nie, ja chcem Cuba Libre, brácho.“ Lenže barman colu nemá, kvôli americkému embargu je nedostatkovým tovarom. „Tak mi daj vedieť, až bude, pretože teraz je to moje obľúbené pitie,“ hovorí Sandro a do kamery hlási: „Lepšie časy prichádzajú.“
"Stal sa stelesnením otázok ohľadom kubánskej budúcnosti a sociálnej nerovnosti. So systémom sa nerozchádza, ale určite tlačí jeho hranice," usudzuje Michael J. Bustamante z kubánskych štúdií University Miami.
Pre svojho otca Alexisa je „skazeným jablkom“ rodiny. Niektorí jeho sledujúci ho označujú za budúceho prezidenta. To je samozrejme úplne prehnané, ale isté je, že influencer Sandro je na sociálnych sieťach politickým stále viac.
Rubiovi nebral, Trumpovi odmietol
Nakoniec sa situuje do role kritika režimu. "Je tu veľmi ťažký život. Trpíte tisíckou problémov. Cez deň nemusí fungovať elektrina, voda. Tovar nepríde do obchodov. Je to ťažké, veľmi ťažké," hovorí reportérovi CNN, zatiaľ čo mu manažér jeho baru prináša ďalšie studené pivo. Hneď po ďalšom glgu zdôrazňuje, že za všetko, čo má, vďačí vlastnému sebaobetovaniu - a tak ako tak, trpí ako ostatní ostrovania.
A je si istý, že mnohí Kubánci a Kubánky „myslia kapitalistickým spôsobom“. „Myslím, že väčšina kubánskeho ľudu chce byť kapitalistická, nie komunistická,“ hovorí.
Svojho deda Fidela chváli, strýka Raula tiež. Súčasnú hlavu štátu Miguela Díaza-Canela nie: „Nepovedal by som, že odvádza dobrú prácu.“ Zatiaľ čo prezident hlása „kontinuitu“, pán podnikateľ a influencer Sandro zmenu, pokrok.
A aj jeho politické príspevky sú egocentrické. V jednom odmieta zdvihnúť telefón, keď mu volá americký minister zahraničia Marco Rubio, pretože hrá hru. Inokedy odmieta návrhy Donalda Trumpa, že Kubu kúpi. V inom však naznačuje, ako by zmena mohla vyzerať: v Havane sa za ním na fotke týči Trump Tower.
Napriek tomu zostáva len šaškom, ktorý sa skôr sústredí na nákup ďalších nočných podnikov a chce vyrábať pivo vlastnej značky. Hlavne preto by uvítal priestor na kapitalizmus.
Na egocentrického a neustále sa chváliaceho influencera evidentne nepozerá s obdivom ani americká mocnosť. Jej oči sa pozerajú smerom k plukovníkovi Raulovi Guillermovi Rodríguezovi Castrovi, vnukovi Raoula Castra. Aj on chodí do najluxusnejších havanských reštaurácií, jazdí SUV a oslavuje na jachtách. Lenže syn niekdajšieho šéfa armádneho konzorcia podnikajúceho s hotelmi, prístavmi, nepriehľadnou sieťou ďalších podnikov, je ako doma vo vysokom biznise. Dokáže zariadiť a zúčastniť sa napríklad dovozu áut či iného luxusného tovaru. A podľa mnohých správ si ho pre svoj prienik na ostrov vyhliadla Trumpova administratíva.
Pochvaľuje si ho aj Sandro. A sám do režimu ďalej vŕta. Keby nebol Castro, ťažko by mu to prechádzalo.
