Bermudský trojuholník, slávna kniha, ktorá sa zapísala do dejín mysterióznej literatúry rekordným počtom predaných výtlačkov, sa s faktami príliš nezaťažovala. Keby sa jej autor namiesto snahy vytvoriť senzáciu venoval skutočnému pátraniu, zistil by, že zmiznutie päťdesiat lodí a dvadsiatich lietadiel v rozpätí sto rokov nerobí bermudský trojuholník štatisticky ničím výnimočným. Píše portál Idnes.cz
Kde presne ho hľadať? Dalo by sa čakať, že miesto, ktoré je medzi ľuďmi až tak slávne, že sa stalo ústredným námetom najmenej devätnástich celovečerných filmov a bolo o ňom predané – čo sa týka počtu výtlačkov – dobre cez päťdesiat miliónov kníh, bude na mape sveta geograficky presne vymedzené. Ale v prípade bermudského trojuholníka to neplatí.
Veľký počet ostrovov v Karibskom mori vytvára množstvo oblastí s plytkou vodou, ktoré môžu byť pre plavbu lodí zradné.
Označovaná takto býva oblasť severného Atlantiku, ktorá je len veľmi približne ohraničená juhovýchodným pobrežím Spojených štátov amerických, Bermudami a ostrovmi skupiny Veľkých Antíl, kam spadajú Kuba, Jamajka a Portoriko.
Prílišná zhoda v tomto vymedzení nepanuje, a tak môže podľa jedného opisu rozloha bermudského trojuholníka činiť 1,3 a inokedy pokojne aj 3,9 miliónu kilometrov štvorcových. Hovoriť sa teda môže o jednopercentnom, respektíve až o štvormiliónovom podiele rozlohy celého Atlantického oceánu. Čo je dosť podstatný rozdiel.
Rovnako veľký rozptyl panuje aj v určení strát lodí, lietadiel a ľudských životov, ktoré mali v tejto nejasne vymedzenej oblasti skončiť. Ak začneme počítať od prvej plavby Kryštofa Kolumba do týchto končín, počet „incidentov“ uvádzajú najrôznejšie zdroje od dvoch stoviek po jednu tisícku. Presvedčivé však tieto údaje nie sú. Väčšinu z nich neodhalili zaprášené námorné archívy, ale vyliahli sa na webových stránkach milovníkov záhad a fanúšikov konšpiračných teórií relatívne nedávno.
Veľmi jasne stanoveným bodom v histórii bermudského trojuholníka je však dátum, od ktorého sa začal počítať medzi predné svetové záhady. Prelomovým bodom sa stal rok 1974.
Kniha naštartovala záhadu
Celú veľkú „záhadu“ – o ktorej dnes vie snáď každý a o ktorej sa predtým moc nevedelo – totiž odštartovalo vydanie knihy The Bermuda Triangle. Dielo od učiteľa jazykov, spisovateľa a milovníka záhad Charlesa Berlitza. Nesmierne sa zaslúžil o zpopularizovanie mýtu o záhadnom mieste v oceáne, kde nadprirodzene a bez prostých vysvetlení miznú bez stopy ľudia, lode i lietadlá.
Musí sa nechať, že si Berlitz splnil sen každého spisovateľa. Stvoril svetový bestseller. Jeho kniha bola preložená do tridsiatich jazykov a predalo sa jej viac ako dvadsať miliónov výtlačkov. Nikto ďalší, kto sa tuto tému po ňom pokúsil spracovať – a že takých snaživcov bolo –, už porovnateľného úspechu nedosiahol.
Pochváliť ho už nemôžeme za to, že legenda, ktorej dal vzniknúť, sa stala nesmrteľnou, ba až nezničiteľnou. Vyvrátiť ju totiž nedokázali ani četné dôkazy, že si spisovateľ a rozprávač Berlitz autorsky upravil snáď všetky prezentované informácie tak, aby dobre ladili s jeho verziou.
Presnejšie povedané, Berlitzom popisované incidenty „záhadného zmiznutia“ lodí a lietadiel boli zvyčajne spôsobené búrkami či dobre prešetrenými nehodami. Alebo sa odohrali mimo oblasti toho trojuholníka, prípadne sa nepodarilo nájsť žiadny dôkaz, že k nim vôbec niekedy došlo. Ako k tomu vtedy trefne poznamenal skeptik Larry Kusche: „Ak Berlitz čitateľovi oznámil, že loď bola červená, bolo takmer isté, že mala inú farbu.“
Kritika veľmi voľnej práce s faktami a výpady proti bezbrehej fantázii autora slávnej mysterióznej knihy však neznamenajú, že by sa v nejasne vymedzenej oblasti bermudského trojuholníka lode a lietadlá v skutočnosti nestrácali. Kdeže. Strácali sa a strácajú.
Takéto dobre zdokumentované tragické udalosti sa za posledné storočie týkajú približne päťdesiat lodí a zhruba dvadsať lietadiel. V čom je teda zádrhel? V tom, že sa počty zmiznutí ničím nevymykajú štatisticky bežným prevádzkovým stratám.
So stratami sa musí počítať
To, že vypravená loď s nákladom nedopláva do cieľa či lietadlo po štarte nepristane tam, kde malo, sa jednoducho tu a tam stáva. Napríklad medzi rokmi 2013 až 2022 sa vo všetkých svetových oceánoch stratilo 807 lodí. Teda zhruba osemdesiat ročne. Najväčší podiel strát pripadol na lode nákladné, prepravné. Za tú dobu ich zmizlo 311. Druhé najčastejšie straty sa týkali lodí rybárskych (117), až potom nasledovali lode prepravujúce pasažierov. Tých bolo za desať rokov sedemdesiat.
Čo za tým bolo? Najčastejšou príčinou zmiznutia lodí je úplne námorná klasika: potopenie. Kvôli závadám, zlyhaniu bezpečnosti, zanedbanej údržbe, chybám v navigácii. Teda prejavom ľudského faktora, ku ktorému sa obvykle pridala nepriazeň počasia. Búrky väčšinou dokončili to, čo ľudia opomenuli alebo zanedbali.
Keby sme chceli hrať na strunu záhad, môžeme zmieniť aj tie lode, ktoré v tom desaťročnom rozmedzí „zmizli bez stopy“. Takých bolo ale len sedem. V predchádzajúcej dekáde – od roku 2002 do roku 2013 – dokonca len osem. A mimochodom: Ani jedna z nich nezmizla bez stopy v bermudskom trojuholníku. Tam sa totiž lode záhadne nestrácajú.
Bermudské i globálne vyčíslenie zmiznutí a strát lodí mimochodom potvrdzuje dlhodobý trend, ktorý veľkým záhadám nesvedčí. S GPS, radarmi a rádiovým spojením dnes jednoducho lode miznú bez stopy výrazne menej ako pred desaťročiami. Aj keď tu a tam stále miznú a potápajú sa.
Ale to, že sa loď potopí (alebo nepotopí), je surovo povedané vecou štatistickej pravdepodobnosti. Pre veľké nákladné lode, ktoré prepravujú náklad, činila podľa Konferencie OSN o obchode a rozvoji v roku 2021 pravdepodobnosť 0,054 percenta. Podobná štatistika sa dá odvodiť aj pre rybárske lode, výletné lode, tankery, bárky alebo vlečné lode. Veľmi dobre majú takúto štatistiku podchytenú svetové poisťovacie inštitúcie, ktoré musia byť pripravené ručiť za vzniknuté straty a škody.
Keď Charles Berlitz prišiel so svojou knihou, obracali sa oči skeptikov zvedavo k svetovo preslávenej poisťovni Lloyd’s. Jej odborníci už vtedy vyvracali, že by snad k potopeniu lodí v takzvanom bermudskom trojuholníku dochádzalo nejako mimoriadne viac alebo častejšie. Keby bola táto oblasť skutočne riskantnejšia, nechali by samozrejme lode, ktoré tadeto preplávali, platiť výrazne vyššie poistné. Čo však nebolo potrebné, pretože tu lode nemizli viac než na ktorýchkoľvek iných frekventovaných námorných trasách sveta.
Dnes rovnaké potvrdenia prichádzajú aj od poisťovne Allianz: Lodí sa v posledných dvadsiatich rokoch stráca asi o tretinu menej. Najhorúcejším mesiacom v roku je pre námorníkov december a kritickou oblasťou námornej dopravy je severná pologuľa. Pomerné straty k moriam a oceánom na južnej pologuli sú totiž 7: 1.
Najrizikovejšie oblasti ležia v Juhočínskom mori, na východe Stredozemného mora, v Baltskom mori a okolo britských ostrovov. Jedinou zaznamenanou regionálnou anomáliou štatistík poisťovne je oblasť Veľkých jazier, kde aj napriek malej tonáži lodí dochádza pravidelne k veľkým stratám. Tam však bermudský trojuholník nesiahá. Napriek svojej zlej povesti nepatrí v stratách lodí ani do prvej desiatky, dokonca ani do prvej dvadsiatky najrizikovejších námorných trás.
Vplyvy prírodné a úplne pozemské
So závermi poisťovní súhlasí aj Národná asociácia pre oceán a atmosféru (NOAA). Rovnako aj austrálsky oceánograf Karl Kruszelnicki, ktorý záhadný fenomén skepticky skúma a vyvracia už dlhé roky.
„Čísla neklamú a nadprirodzenú povesť bermudského trojuholníka rozhodne nepodporujú,“ hovorí Kruszelnicki. „Celé toto tajomstvo v skutočnosti neexistuje. Straty a zmiznutia lietadiel či lodí sú čisto pravdepodobnostným faktom. Neexistujú žiadne dôkazy, že by k záhadným zmiznutiam dochádzalo v bermudskom trojuholníku častejšie, s vyššou pravdepodobnosťou než kdekoľvek inde.“
Zmiznutia v oblasti bermudského trojuholníka možno väčšinou vysvetliť environmentálnymi faktormi. Väčšina tropických búrok a hurikánov v Atlantiku prechádza práve touto oblasťou. V časoch pred vylepšením predpovedí počasia tieto nebezpečné búrky určite spôsobili veľa strát lodí. Takisto Golfský prúd môže spôsobiť rýchle, niekedy aj prudké zmeny počasia. Navyše veľký počet ostrovov v Karibskom mori vytvára množstvo oblastí s plytkou vodou, ktoré môžu byť pre plavbu lodí zradné.
„Takéto katastrofy na mori nemožno vysvetľovať nadprirodzenými vplyvmi,“ dodáva k tomu NOAA. „Ako vysvetlenie úplne stačí kombinácia prírodných síl a ľudskej omylnosti, ktoré prekonajú aj tie najneuveriteľnejšie vedecké fikcie.“
Keď porovnáš celkový počet zmiznutí s veľkým množstvom lodí a lietadiel pohybujúcich sa v bermudskom trojuholníku, zistíš, že v tejto oblasti nie je vôbec nič nezvyčajné.
Predstavy o morských príšerách, mimozemšťanoch, ba dokonca o celej potopenej Atlantíde, ktorá leží na dne oceánu v bermudskom trojuholníku, sa však javia byť príťažlivejšie než nudné štatistiky poisťovní a odôvodnenia zlým počasím, ľudskou chybou a štatistickou pravdepodobnosťou.
Na záver teda môžeme smelo tvrdiť, že celá záhada bermudského trojuholníka nemá oporu v realite. Nikdy v skutočnosti neexistovala, pretože čisto štatisticky toto miesto so stratami lodí alebo lietadiel rozhodne nie je mimoriadne.