Peter Guldan učí angličtinu na na Strednej odbornej škole masmediálnych a informačných štúdií v Bratislave. Okrem toho je aj spoluzakladateľom vzdelávacieho projektu pre študentov H3KNI SA. V našom rozhovore sa okrem iného dozvieš jeho pohľad na súčasné vzdelávanie žiakov na Slovensku.
Vyučuješ na strednej škole, ktorá je známa svojou otvorenosťou a tolerantným prístupom ku queer žiakom. Bol to dôvod, prečo si si vybral túto školu?
Popravde som ani nevedel, že máme takéto meno, respektíve neviem, odkiaľ táto informácia prišla. Ale áno, môžem povedať, že sme veľmi tolerantná škola a rešpektujeme našich študentov ako ľudské bytosti. Počkať, to snáď nie je štandard na každej škole? A pre istotu, ak niekto z mojej otázky necíti sarkazmus, je to sarkazmus.
A voľba školy bola úplne náhodná. Kedysi som dostal príležitosť, tak som prišiel, vyskúšal, páčilo sa mi a tak som zostal. A ak sa mám vrátiť k tej tolerancii a prístupu, bol to proces. Nebolo to tak vždy.
Myslíš, že je reálne, aby išli všetky školy na Slovensku týmto smerom?
Opäť sa len spýtam, či to snáď nie je v 21. storočí absolútny štandard? Veď učíme živé bytosti, ktoré majú svoje potreby a pocity a ak ich niekto ignoruje, nemá čo v školstve robiť.
Aký máš názor na súčasné politické smerovanie a ich kroky k LGBTI+ komunite? Ako to vnímajú tvoji študenti?
Ak sa bavíme o súčasnej vláde, tak nemám žiadne pocity. Radšej. Viac menej je jasné, že vzhľadom na ich zmýšľanie sa pri najlepšom zachová súčasný stav. Študentov nemôžeme hodiť do jedného vreca, ale väčšinový názor je veľmi tolerantný a akceptujúci. Najpozitívnejší stav by podľa môjho názoru bol taký, aby sme sa na tieto témy už vôbec nemuseli rozprávať, lebo to bude všetko také prirodzené, že nebude o čom.
Ako dlho presne učíš a čo sa podľa teba za tento čas v školstve na Slovensku zmenilo? Z tvojho pohľadu sa posunulo dopredu, alebo tam vidíš nejaké miesta v ktorých by sa dalo niečo zlepšiť?
Momentálne už končím svoj 18. rok v školstve. Až tak veľa sa toho nezmenilo. To, že máme viac digitálnej techniky nepovažujem za niečo extrémne úžasné. Samozrejme, mnohým učiteľom to vie pomôcť, ale ja si myslím, že učenie je najmä o osobnosti učiteľa, ktorý dokáže svojich študentov nie len učiť, ale aj viesť, tvarovať a niekam posúvať. Mnohí učitelia (ale aj všeobecne dospeláci) hovoria, že študenti sa menia a sú stále horší. Tu sa spýtam, a čo ak sme sa zmenili my? Každá generácia má svoj spôsob rebélie, svoje cesty, ako spoznávajú nepoznané/zakázané... Treba počúvať, treba vnímať a snažiť sa byť nápomocný, tam, kde sa dá. A nie, nie som ani namyslený ani dokonalý, aj ja občas nechápem a občas nepočúvam. Ale robím, čo je v mojich silách.
Čo ťa viedlo k založeniu projektu H3knisa? Bol za tým nejaký konkrétny prípad?
Bol som len súčasťou tímu tvorcov. A som hrdý na to, že som ním mohol byť. Ešte počas covid éry ma do tímu prizvala iniciatíva Na veku záleží, aby som zastupoval učiteľskú zložku, teda bol tým článkom v skladačke, ktorý pozná študentov z lavíc a lepšie vníma ich potreby. A v podstate sme hľadali koncept, ktorý nebude nudný a taký, aký tu už bol. Hneď som si spomenul na všetky tie (pre mňa) nudné pasívne „výchovné koncerty“, ktoré som absolvoval ešte ja ako študent a teraz ich občas zažívam ako triedny učiteľ. A tak mi napadlo, poďme to spraviť tak, aby to decká bavilo. Aby boli toho súčasťou. A tam prišiel nápad s malými workshopmi, ktoré budú viesť motivujúci ľudia. V malej skupine ľudí vieme vytvoriť intímnejšiu atmosféru, študenti majú väčšiu chuť sa zapojiť, pýtať, diskutovať. Zdá sa, že to naozaj funguje.
Projekt H3knisa nie je len o osvete proti fajčeniu, zameriava sa na takmer všetky problémy ktoré trápia mladých ľudí. Ktorá téma je medzi žiakmi najpopulárnejšia?
Projekt tak v podstate začal, to bol prvý plán. Takže prioritne je naozaj o fajčení a jeho prevencii... Ale postupne sa vyprofiloval ako projekt, ktorý rieši aj ďalšie závislosti, s ktorými sa tínedžeri stretávajú. Svojou koncepciou a moderným inovatívnym prístupom otvára aj širšie témy a problémy, ktoré trápia stredoškolákov.
Tých tém je naozaj veľa, ale môžem spomenúť také tie stálice, duševné zdravie, sexuálna výchova, financie, ako začať podnikať... je tam toho naozaj veľa.
Snažíš sa aktuálne témy, ktoré trápia žiakov, rozoberať aj na hodinách? Je na to priestor?
V podstate áno. Učím cudzie jazyky, anglický a taliansky. Tým, že dnes tá angličtina je už úplne iná ako kedysi, väčšinou učím veľmi pokročilé skupiny od úrovne intermediate až po advanced – končíme už na leveli C1, ten priestor tam je dokonca aj v cudzom jazyku. Ale niekedy si viem ukrojiť z výučby jazyka a príležitostne sa so študentmi porozprávať aj po slovensky. Myslím si, že to je súčasťou našej učiteľskej práce a patrí to do školy. A študenti ten záujem a možnosť vedia oceniť.
Aký ohlas máš na projekt H3knisa od študentov ale aj od samotných učiteľov. Podporujú to?
Na našej škole konkrétne sa projekt uskutočnil dvakrát a vždy s veľkým úspechom. Pozitívne ohlasy prichádzali rovnako od študentov aj kolegov, ktorí do toho boli zapojení. Páči sa často práve tá forma menších skupín a väčšia možnosť interagovať.
V projekte máte momentálne 15 lektorov, známych mladých influencerov. Bolo ťažké ich pre túto vec získať? Plánujete aj nejaké nové lektorské tváre?
Lektorov sme starostlivo vyberali podľa tém, ktoré v špeciálnom prieskume u stredoškolákov vyšli, že potrebujú o nich viac vedieť. Všetci influenceri v projekte sú skvelí a od začiatku sa im veľmi tento koncept páčil. Niektorí dokonca sami povedali, že cítili potrebu ísť medzi mladých ľudí a do škôl so svojimi témami. A samozrejme rady lektorov sa budú aj naďalej rozširovať.
Máš nejaké špeciálne metódy, alebo nejaké aktivity, ktoré si zaviedol, aby si pomohol svojim žiakom riešiť ich problémy?
Neviem, či ich mám nazvať špeciálne. Ja sa len snažím byť človek a vnímať svojich žiakov ako ľudí. Lebo to, čo cítim, že potrebujú, je veľmi často si ich vypočuť. Nemusíme s nimi vždy súhlasiť, ale určite si stredoškoláci zaslúžia byť vypočutí a ak viem, poradím, nasmerujem, odporučím. Veľakrát sa mi stalo, že ma niekto zo študentov oslovil, alebo mi napísal a dali sme sa do reči a pomohol som vyriešiť aj vážnejšie aj menej vážne situácie. V tomto je tá práca naozaj zároveň náročná ale aj odmeňujúca a skvelá.
Čo si myslíš z pohľadu učiteľa o digitalizácii v školstve a o živote mladých ľudí na sociálnych sieťach. Dalo by sa to nejako využiť v ich prospech alebo je to zlá cesta?
Digitalizácia v školstve, to je na dlho. V zásade nemám nič proti a navyše, kto som ja, aby som mohol niečo takéto veľké zmeniť. Sociálne siete, všeobecne internet, umelá inteligencia – to všetko už je súčasťou nášho života a tento vývoj nezastavíme. Asi by sme sa len mali naučiť s tým všetkým rozumne pracovať a fungovať tak, aby boli všetky spomenuté našimi sluhami a nie pánmi. Myslím si, že každý vníma problém so závislosťami na sociálnych sieťach, je to veľmi komplexný fenomén, určite sa tým treba zaoberať. A školstvo by malo vychovávať a viesť aj k týmto zručnostiam.