Rebeca Kmeťová, alias Rebis, kráča v rodinných šľapajách a hudba je podľa jej vlastných slov sprievodcom od samotného narodenia. Dcéra Igora Kmeťa mladšieho momentálne študuje v Holandsku, pričom neprejde deň, kedy by nepísala skladbu, nehrala na klavíri alebo jednoducho nerozmýšľala nad svojou R&B tvorbou.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- ako sa Rebis vyrastalo v rodine muzikantov
- v čom by chcela byť rovnaká ako jej otec a v čom ako jej dedo
- či by niekedy chcela vydať skladbu aj v tradičnom rómskom žánri ako Kmeťoband
- čo ju najviac inšpiruje pri vlastnej tvorbe
- ako podľa nej vnímajú mladí Slováci štýl R&B
Ako veľmi ťa formovalo to, že si vyrastala v rodine muzikantov?
Je to veľmi dôležitý aspekt môjho života, nakoľko spojitosť mojej rodiny s hudbou je dosť intenzívna. Táto téma sa u nás doma rieši už od môjho narodenia, keďže je to priorita môjho otca aj deda. Ich hudobné znalosti mi dali veľký prehľad o tom, ako funguje hudobný priemysel na Slovensku a ukázali mi hlavne, aký celý proces sa skrýva za tvorbou hudobných a audiovizuálnych projektov.
Z mojej strany bolo úplne prirodzené, že som do toho „spadla“, keďže hudba bola u nás na dennom poriadku. Od skorého veku som začala hrať na hudobné nástroje – najskôr klavír, potom bicie a neskôr som to kombinovala so spevom. Vôbec to však nebolo v štýle „Rebi, musíš!“. Táto cesta sa mi otvorila úplne prirodzene.
Vieš opísať nejaký konkrétny okamih z detstva, keď si si uvedomila, že hudba je pre teba viac než len rodinné pozadie, že je to tvoj svet?
Pamätám si na jeden silný moment, keď som si uvedomila, že hudba je niečo, čím sa chcem prezentovať a zároveň spôsob, ktorý mi umožňuje komunikovať. Bolo to v čase, keď si pri našom dome otec vytvoril malé nahrávacie štúdio – jedno z jeho prvých profesionálnych. Práve tam vznikali jedny z najväčších slovenských skladieb, aké momentálne poznáme a ja si dodnes veľmi uvedomujem, aký veľký vplyv to na mňa malo.
Keď ma mama zobrala do štúdia za otcom, vždy sa tam niečo dialo. Niekto práve nahrával, tvoril, spieval … A ja som sa pri pohľade na ľudí za mikrofónom v duchu uisťovala: „Toto je to, čo chcem raz robiť aj ja.“ Chcem sa vyjadrovať cez hudbu a skladby. Som veľmi vďačná svojmu otcovi, že mi umožnil uvedomiť si, že hudba je aj moja cesta.
Aký vplyv mal na tvoju tvorbu otec Igor Kmeťo ml.? Si v hudbe pokračovateľkou žánru, ktorý reprezentuje on sám?
Môj otec je známy predovšetkým vďaka svojej prezentácii vo funkovom hudobnom žánri. Okrem toho však pôsobí aj ako hudobný producent a stojí za produkciou pre celý Kmeťoband, ktorý sa venuje tradičnému rómskemu žánru, kde sa prepájajú rôzne kultúrne prvky. Jeho tvorba je celkovo veľmi pestrá a žánrovo miešaná, čo ma inšpiruje už od detstva.
Ja momentálne tvorím najmä v R&B štýle, no keďže na mňa mala rodina vždy veľký vplyv a vyrastala som na rómskej hudbe, veľmi si uvedomujem, že aj táto zložka je veľkou súčasťou mojej hudobnej identity. Raz by som ju chcela výraznejšie dostať aj do svojej vlastnej tvorby. Otec mi dal veľa po stránke hudobného prehľadu a jeho vplyv výrazne formoval to, ako dnes hudbu vnímam.
Takže si vieš predstaviť, že by si si niekedy zaspievala na pódiu po boku svojho deda so skupinou Kmeťoband a prepla do ich tradičného štýlu?
Ako som už spomínala, na tejto hudbe som vyrastala a stále je môjmu srdcu veľmi blízka. Je temperamentná, emocionálna a silno odráža to, ako sa naša komunita cíti. Aj preto by som raz chcela vytvoriť projekt práve v tomto tradičnom rómskom žánri. Viem si predstaviť, že by som na ňom pracovala po boku môjho deda, ktorý sa taktiež výrazne zaslúžil o to, ako dnes vnímam hudobný svet.
Máš doma rovno dvoch hudobných profíkov — čo sú tie vlastnosti, alebo schopnosti tvojho otca a deda, pri ktorých si hovoríš: „toto raz musím vedieť tak ako oni“?
Môj otec a dedo sú dve diametrálne odlišné osoby a dva úplne iné svety. Môjho otca vnímam ako komplexného umelca — sám si dokáže vytvoriť hudobnú produkciu, spraviť zvuk, napísať texty, odspievať ich a jednoducho zvládnuť celý proces od začiatku až do konca. Presne toto by som raz chcela vedieť aj ja.
Dedo je na druhej strane veľký šouman. Vie, ako komunikovať s ľuďmi, ako im spraviť radosť a svojou energiou či humorom im zlepšiť celý deň.
Keď píšeš texty, odkiaľ čerpáš inšpiráciu – sú to osobné zážitky, emócie alebo niečo, čo pozoruješ navonok?
Hlavnou inšpiráciou sú pre mňa moje vlastné emócie a osobné zážitky. Snažím sa cez hudbu vyjadriť to, ako sa práve cítim, povedať svoje názory a vypovedať veci, na ktoré mi niekedy v bežnej komunikácii chýbajú správne slová. Hudba je pre mňa spôsobom, ako sa vyjadriť tam, kde by som inak mlčala. V mojej tvorbe sa vždy odráža môj život.
Pri tvojich piesňach je cítiť tanečný element aj choreografiu — ako veľmi ti je dôležité, že hudba je aj vizuálnym a pohybovým zážitkom?
Pre mňa je tanec veľkou súčasťou mojej osobnosti. Dokonca bol v určitom období ešte dôležitejší než samotná hudba, pretože bol mojou hlavnou umeleckou prioritou. Tým, že je to tak výrazná súčasť môjho života, chcem ho prirodzene prepájať aj s hudobnou tvorbou – vyjadrovať sa cez pohyb tak, ako sa vyjadrujem cez melódie a texty.
Keby si si mohla vybrať akéhokoľvek umelca na svete na spoločný song alebo projekt — kto by to bol a prečo?
Toto je pre mňa veľmi jednoduchá otázka, pretože existuje umelec, s ktorého tvorbou sa stotožňujem na sto percent. Jeho štýl je drzý, hudobne prepracovaný a jeho prejav je pre mňa úplný strop. Volá sa Leon Thomas – R&B spevák, ktorého práca ma neuveriteľne baví. Spolupráca s ním by pre mňa bola splneným snom.
Vidíš svoju budúcnosť najmä na slovenskej hudobnej scéne, alebo máš ambíciu uchytiť sa aj v zahraničí?
Momentálne žijem v Holandsku a väčšina mojich projektov vzniká práve tu. Nechcem sa však viazať na konkrétne miesto, kde by som sa chcela presadiť. Mojím cieľom je zostať úprimná sama k sebe — a ak si moja hudba nájde svojich poslucháčov v Holandsku, Amerike, na Slovensku či kdekoľvek inde na svete, budem len rada. Uvidíme, ako to ľudia prijmú, ale som otvorená všetkému, čo príde.
R&B a moderný soul sú na Slovensku ešte stále menej mainstreamové žánre. Mávaš pocit, že mladé publikum im rozumie a ocení ich tak, ako by si chcela?
Myslím si, že sa to zlepšuje. Vďaka sociálnym sieťam má mladé publikum prístup aj k zahraničnej tvorbe a vidíme, že mnohí popoví či mainstreamoví interpreti vo svete čoraz viac využívajú R&B prvky. Keď sa s tým mladí dokážu stotožniť, pochopia, že takáto hudba vzniká aj na Slovensku.
Nemyslím si, že ide len o žáner. Oveľa dôležitejšie je to, čo chce interpret hudbou povedať. Ak sa v tom poslucháči spoznajú, spätná väzba môže byť veľmi napĺňajúca. Verím, že ľudia budú stále otvorenejší aj iným žánrom než je u nás najčastejšie hip-hop a rap.
Je hudba zatiaľ len tvoje hobby? Ak áno, čomu sa okrem nej venuješ?
Hudbu nevnímam ako obyčajné hobby, pretože neprejde deň, kedy by som nepísala skladbu alebo nehrala na klavír. Pre niekoho to môže byť hobby, keď sa tým neživím, no pre mňa je to obrovská súčasť života, v ktorej sa neustále snažím vzdelávať a rozvíjať ju.
Okrem hudby sa venujem tancu, tvorbe audiovizuálnych projektov a organizácii eventov. Študujem kreatívny biznis, ktorý spája tvorbu rôznych projektov – je to akási kombinácia umenia a podnikania. Môj život sa jednoducho točí okolo umenia a vyjadrovania sa cez neho.
Keď práve nespievaš, čo ťa najviac nabíja? Si skôr spoločenský človek alebo potrebuješ svoj pokoj?
Ak práve nespievam alebo netvorím hudbu, veľmi rada chodím na rôzne kultúrne podujatia — koncerty, výstavy, kde pozorujem iných umelcov a načerpávam inšpiráciu.
Keď trávim veľa času s ľuďmi, často potrebujem chvíľu pre seba so svojimi myšlienkami. Je to veľmi obdobné a záleží na situácii.
Keďže prichádzajú Vianoce — máte v rodine nejaké špeciálne tradície? Je hudba súčasťou sviatočnej atmosféry aj doma, napríklad že si spolu zaspievate?
Každý rok na Štedrý deň k nám prichádza dedo so strýkami a vždy sa u nás hrá na hudobné nástroje a spieva. Hudba tak neodmysliteľne patrí aj k našim Vianociam.
Čo sa týka tradícií, pre mňa je to hlavne byť s rodinou a byť v prítomnom okamihu. Asi to ani nie je úplne tradícia, skôr také uvedomenie si, že aj napriek hektickému a uponáhľanému roku sme aspoň jeden deň všetci spolu a rodina je základom. Tento deň je príležitosťou na vypnutie a užívanie si spoločného času.
Čo si želáš pre svoju kariéru, ale aj pre seba ako človeka v najbližších mesiacoch?
Určite si želám zostať zdravá, lebo bez zdravia sa človek nikam neposunie. Tiež si prajem zostať vďačná za to všetko, čo mám aj nemám, a uvedomovať si svoje hodnoty a čo všetko sa dá robiť so svojimi znalosťami. Proste by som povedala, že chcem zostať vytrvalá, stále pokračovať, aj keď to nie je vždy ľahké. Momentálne mám tiché obdobie, kedy nevydávam skladby a tvorím najmä pre seba, aby som filtrovala vlastné emócie. Takže verím v proces.