Humenné, Zvolen či Nové Zámky - to všetko sú mestá, ktoré majú menej obyvateľov, ako sa počas včerajšieho dňa dostavilo na vypredaný koncert skupiny Rammstein na trenčianskom letisku. Konkrétne to bolo okolo 40 tisíc ľudí.
Nepomohli modlitby kresťanov, ktorí Boha prosili o jeho zrušenie, nezatienilo ho ani vyšetrovanie obvinení zo sexuálneho napadnutia frontmana a nepokazil ani uzavretý most, ktorý skomplikoval dopravu. Till Lindemann a jeho družina priniesla na Slovensko po dvanástich rokoch metalové šialenstvo, ktoré si počas včerajšieho večera podmanilo desiatky tisíc fanúšikov.
Poslúchli organizátorov a prišli skôr
Aj keď Trenčín patril k menším zastávkam The Stadium Tour, ktoré začalo ešte v roku 2019, na atmosfére to rozhodne nebolo cítiť. Do mesta sa ľudia začali hrnúť od skorého rána, niektorí sa pred vstupom na letisko objavili už o piatej ráno.
Množstvo ľudí prichádzalo vlakmi, kde ich priamo od železničnej stanice prevážala kyvadlová doprava na miesto koncertu. Mnohí však skorší príchod využili na návštevu centra Trenčína, čo využili aj viaceré podniky - z reproduktorov na terasách hrali najznámejšie hity Rammsteinu a mesto zaliali čierne tričká.
Areál letiska sa zmenil na mravenisko ešte za bieleho dňa. Ľudia v dobrej nálade prúdili hneď z niekoľkých smerov a kto dorazil s dostatočným predstihom, ten sa úplne vyhol čakaniu na vstupe.
Čierne monštrum nad letiskom
Bez ohľadu na to, odkiaľ ľudia prichádzali, stretávací bod bol jasný - nad areálom sa ako Oko Mordoru týčilo gigantické pódium, jedno z najväčších, aké mnohí z nás kedy videli. Obrovská konštrukcia bola predzvesťou nezabudnuteľnej šou a ticho lákala návštevníkov do svojho ohnivého náručia.
V dave sa miešali štyridsiatnici s tínedžermi, rodičia s deťmi, maďarčina a nemčina s češtinou a slovenčinou. Masu ľudí spájalo očakávanie, splnenie si sna či jednoducho zvedavosť. Vypredané letisko čakalo na oddanie sa žánru Neue Deutsche Härte, ktorý kombinuje industriálny metal a hard rock s prvkami elektroniky.
Mnohí zostali zaskočení cenami v areáli, ktorý lemoval pódium. Na jednu stranu je pochopiteľné, že šesť eur za pivo môže niekto brať ako podpásovku, no na rozdiel od iných arén či areálov nemá trenčianske letisko vybudované žiadne technické zázemie, čo sa prirodzene muselo preniesť aj do cien. Vzhľadom na dlhé rady a náladu na mieste však akceptácia vyhrala nad rozhorčením.
Rammstein na klavíri?
Ako sa slnko pomaly približovalo k vrcholkom kopcov nad Trenčínom, masívna konštrukcia do svojho objatia postupne priťahovala desiatky tisíc ľudí, ktorí sa už nevedeli dočkať hlavného bodu programu. Ľudia sa zabávali, skupinky sa miešali, mnohí spievali piesne, ktoré hrali z reproduktorov.
Tesne predtým, ako žeravá guľa na oblohe pobozkala horizont, sa na menšom pódiu medzi ľuďmi objavil predskokan Abélard. Dvojica Francúzok zahrala slovenským fanúšikom klavírne verzie najznámejších piesní od skupiny Rammstein, zároveň však rozdelila dav na dva tábory.
Jeden bol z virtuózneho vystúpenia v opojení, druhý, do ktorého patrili najmä čistokrvní fanúšikovia industriálneho metalu, až taký nadšený nebol. Všetky rozdiely sa však zotreli niekoľko minúť po deviatej hodine, kedy letisko zahalil čierny dym.
Bezchybná šou v zahalení čierneho dymu
Po klasickej skladbe Music for the Royal Fireworks sa na pódiu postupne objavili členovia Rammsteinz - Till Lindemann (spev), Richard Kruspe (gitara), Paul Landers (rytmická gitara), Oliver Riedel (basgitara), Christoph Schneider (bicie), Christian Lorenz (klávesy). Ku cti im slúži najmä to, že od svojho vzniku neodišiel jediný člen kapely.
Dvojhodinovú hudobno-ohňovú šou začala kapela skladbou Rammlied z albumu Liebe ist für alle da, nasledoval hit Links 2-3-4 z albumu Mutter, Bestrafe mich z albumu Sehnsucht. Ďalšími boli Gifting, Sehnsucht, Mein Herz brennt, Puppe, Angst, Zeit, Deutschland, Radio, Mein Teil, Du hast a Sonne.
Dva prídavky boli odmenou pre zaplnené letisko, v tom prvom to boli skladby Engel, Ausländer, Du riechst so gut a ohne Dich, v tom druhom piesne Rammstein, Ich will a Adieu.
Jedna vec je samotná hudba, druhá je zážitok, ktorý so sebou Rammstein prináša do miest po celom svete. Plamene, dym, neuveriteľná svetelná šou a premyslené detaily robia z koncertov kapely jeden z najpodmanivejších zážitkov, akých človek môže byť svedkom.
Nechýbal gigantický kočík, nafukovanie člny, krvavé kuchynské jatky a šialená pyro šou, ktorej teplo plameňov cítili aj ľudia vzdialení niekoľko desiatok metrov od pódia (a ja dokonca v jednom momente vzdialený vyše 200 metrov).
Vôbec nebolo treba modliť sa za zrušenie, za ochranu pred diablom ani nič podobné. Rammstein nám na vyše dve hodiny otvoril bránu do svojho sveta, ovládol dav, ktorý s Lindemannom jednohlasne spieval nemecké texty a zanechal spomienky, na ktoré budú mnohí spomínať ešte poriadne dlho.
A keď pred koncom Till povedal trenčianskemu letisku „rrruky horrre”, viac nebolo treba. Túto kapelu nemusíš milovať, ani súhlasiť s tým, čo prezentujú, no jedinečný zážitok sa im dá uprieť len veľmi ťažko.
Komplikovaný odchod
Jazvou v spomienkach sa pre mnohých však stal odchod autom z letiska. Šesťtisíc áut sa dostalo do jedného lievika, z ktorého sa mnohí dlhé hodiny nedokázali dostať. Aj keď sa vlna kritiky strhla priamo na organizátora, je nutné dodať, že aj polícia priznala, že „na toto nie sú cesty v okolí letiska stavané.”
Žiaľ, medzi fanúšikmi Rammsteinu a festivalu Pohoda, ktorý sa koná na rovnakom mieste, nie je veľký prienik, a preto mnohí prvýkrát okúsili, aké to je čakať na presun okolitými dedinami na diaľnicu, kde situáciu komplikovala ešte aj uzávera mosta.
Čo sa týkalo ľudí na železničnej stanici, situácia po skončení koncertu bola pokojná. Stanica sa zaplnila, no žiadne narušenie poriadku sa nekonalo. Mnohí dokonca prišli z letiska pešo, aby si skrátili čas do odchodu prvých ranných spojov.
Že išlo skutočne o skvelý koncert a šou, a že sa návštevníci pred koncertom aj počas neho správali relatívne disciplinovane, sme už opísali. Zážitok niektorým zatienila cesta z letiska, ktorá bola podľa komentárov na sociálnych sieťach nepríjemná.
,,Čakali sme 4,5 hodiny po koncerte hladní a smädní v aute, pohybovali sme sa pár metrov za hodinu. Bolo to nesmierne frustrujúce. Zrazu otvorili druhú bránu, a všetko sa rozbehlo - prečo to nespravili skôr? Nechápem," píše sa v jednom z komentárov.
