Kostru objavili v hlavnej lodi moderného kostola, ktorého počiatky siahajú najmenej do 13. storočia. Stavba prechádzala rekonštrukciou, pretože sa v nej vo februári prepadla časť podlahy, informuje portál iDnes.
Podľa diakona Jose Valkeho, ktorý bol prítomný pri prvých vykopávkach, sú dôkazy o tom, že kostra patrí d’Artagnanovi, pomerne presvedčivé. Pri kostre ležala guľka, presne tak, ako to opisovali historické záznamy, a v hrobe sa nachádzala aj francúzska minca zo 17. storočia.
Záhadný hrob pod oltárom môže prepísať dejiny
„Umiestnenie hrobu navyše naznačuje, že ide o významnú osobu. Kostra sa nachádzala na mieste, kde stál oltár, a v tom čase boli pod oltárom pochovávané len kráľovské alebo iné významné osobnosti,“ doplnil Valke v rozhovore pre miestny server L1 nieuws.
Bezprostredne po náleze kostry kontaktoval Wima Dijkmana, archeológa, ktorý po d’Artagnanových ostatkoch pátra už 28 rokov. „Som vedec, a preto som stále veľmi opatrný. Mám však veľké očakávania,“ uviedol Dijkman.
Kostru vedci previezli do archeologického ústavu v meste Deventer na východe krajiny. V polovici marca z nej odobrali vzorku DNA, ktorú v súčasnosti analyzuje laboratórium v Mníchove. Vzorky svojej genetickej informácie laboratóriu poskytli potomkovia d’Artagnanových súrodencov.
Charles de Batz de Castelmore, gróf d’Artagnan, slúžil ako mušketier u francúzskych kráľov Ľudovíta XIII. a predovšetkým Ľudovíta XIV. Zomrel pri obliehaní Maastrichtu v roku 1673, pravdepodobne bol zastrelený muškou. Miesto jeho posledného odpočinku dodnes zostáva záhadou.
Príbehy o živote gaskonského mušketiera inšpirovali v 19. storočí Dumasa k napísaniu slávneho románu. Vďaka nemu je meno d’Artagnan známe po celom svete. Traja mušketieri sa dočkali aj mnohých filmových spracovaní.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
