Predstavitelia performatívneho umenia, ktoré sa spopularizovalo v šesťdesiatych rokoch minulého storočia, sú známi tým, že často svojimi vystúpeniami divákom vyrazili dych a zapísali sa tak do dejín umenia.
Častokrát sami netušili, ako ich riskantné predstavenia dopadnú. Jedno je však isté, vyjadrenie myšlienky či ich pohľadu na svet bolo pre nich dôležitejšie ako vlastný život.
Toto sú umelci, ktorí vystavili vlastné telo extrémnym situáciám a navždy sa zapísali do histórie.
Taras Polataiko
Kanadský umelec, ktorý sa narodil na Ukrajine má na svojom konte niekoľko šokujúcich umeleckých inštalácií. Svojím dielom z roku 1996 s názvom “Cradle”, čo v preklade znamená “kolíska” však doslova riskoval život.
Koncom minulého storočia sa umelec vrátil na Ukrajinu a zamieril si to rovno na miesto, kde v roku 1986 vybuchla jadrová elektráreň - do Černobyľu. Vo svojom diele chcel znázorniť dlhodobé následky černobyľskej katastrofy a názorne predviesť, aké bezbranné je ľudské telo voči nebezpečenstvu takéhoto rozsahu.
Poltaiko sa preto desať rokov po jadrovej havárii zámerne vystavil rádioaktívnemu žiareniu. Po návrate zo svojej rodnej Ukrajiny si umelec nechal odobrať krv a umiestnil ju do liatinovej poniklovanej vane, ktorá je ústredným prvkom jeho inštalácie. Otvor vane zakrývalo veko, takže návštevníci neboli vystavení rádioaktivite a nemohli ani vidieť, čo sa v jej vnútri skutočne skrýva.
Chris Burden
Podobne riskantné kúsky má za sebou aj americký umelec Christopher Lee Burden. V snahe narušiť tradičné predstavy o ľudskom tele urobil sériu kontroverzných predstavení. Najznámejším z nich je performance s názvom “Trans-Fixed”, ktoré zrealizoval v roku 1974.
V rámci neho sa Burden nechal prakticky ukrižovať na streche auta. Umelec si totiž nechal pribiť obe ruky klincami k streche Volkswagenu, pričom stál stál na zadnom nárazníku auta.
Happening trval približne dve minúty, počas ktorých bolo auto spolu s umelcom vtlačené z malej garáže na Speedway Avenue v Benátkach a následne sa vrátilo späť. Aj napriek tomu, že samotný Burden nebol katolík, toto performance nepopierateľne nesie odkaz na ukrižovanie Ježiša Krista.
Ešte šokujúcejšiu scénu Burden divákom predviedol o tri roky skôr v happeningu s názvom “Shoot”, ktorý zrealizoval v jednej z kalifornských galérií. Burden ním chcel poukázať na problém s mierou násilia a strelných zbraní v Amerike.
Počas neho sa umelec nechal postreliť. Toto performance však nevyšlo celkom podľa jeho predstáv. Pôvodným plánom bolo, že guľka mala umelca tesne minúť, nakoniec ho však strelec trafil do ľavého ramena. Stačilo málo a Burden mohol prísť o život. Happening zaznamenala kamera v krátkom osem sekundovom videu.
Marína Abramovič
Jednou z najznámejších predstaviteliek performatívneho umenia je srbská umelkyňa Marína Abramovič, ktorá je známa tým, že často zapájala pozorovateľov do svojich happeningov. Tí sa tak stali priamymi účastníkmi. Podobne to bolo aj v prípade performance z roku 1974 s názvom “Rhytm 0”, počas ktorého umelkyňa nehybne pózovala šesť hodín a diváci si s ňou mohli robiť čo sa im zachcelo.
Členovia publika si mohli vybrať zo 72 vystavených predmetov, ktoré mohli použiť. Niektoré z nich spadali do kategórie rozkoše, ako napríklad parfum, kvety či rúž. V miestnosti sa však nachádzali aj potenciálne nebezpečné predmety, vrátane pištole, skalpelu, nožníc a sekery.
Členovia publika spočiatku váhali, no postupom času sa uchýlili k čoraz radikálnejším akciám. Neváhali použiť ani nebezpečné predmety a testovať, ako bude umelkyňa reagovať na bolesť. Abramovič vopred upozornila, že všetko, čo sa počas happeningu udeje, berie na vlastnú zodpovednosť.
Pocit beztrestnosti divákov motivoval k čoraz väčším zverstvám. Do troch hodín ju vyzliekli, ostrihali jej vlasy, následne ju porezali na krku a niektorí ľudia neváhali ochutnať jej krv. Happening vyústil až do extrému v momente, keď jedna z účastníčok nabila zbraň, namierila ňou na umelkyňu a čakala, či zareaguje. Abramovič však len nehybne stála.
Našťastie však zo zbrane nevystrelila, ako to bolo v prípade Burdena. Podľa Abramovič účastníci okamžite opustili sálu, len čo sa happening skončil. Niet sa čo čudovať, že po svojich činoch sa s umelkyňou nechceli konfrontovať. Dokázali však presne to, čo umelkyňa chcela dosiahnuť - že ľudia sú schopní všetkého, pokiaľ im dovolíš prevziať kontrolu nad svojim telom.
