Finančnú kalkuláciu prinieslo tento týždeň UNESCO, ktoré tiež spočítalo, že boje, nálety a rabovanie poškodili 341 kultúrnych pamiatok naprieč celou krajinou od bojovej zóny cez Kyjev až po Ľvov ďaleko na západe.
Ako príklad miesta vzdialeného od oblasti bojov, napriek tomu silne poškodeného bola uvedená pravoslávna katedrála v Odese. Tú mimochodom zrovnali so zemou komunisti a na jej mieste vystavali pamätník Stalinovi. Katedrála bola znovu otvorená v roku 2002 a teraz ju zničili Rusi.
Ukradli aj Potemkinove kosti
Veľa kultúrnych pamiatok navyše počas vojny ukradli. Ako to vyzerá, ukazuje príklad Chersonu dobytého na začiatku vojny Rusmi.
K oblastnému múzeu prišli nákladné autá, z ktorých vyskákali ruskí vojaci. Za dozoru znalcov umenia začali z múzea vynášať obrazy, zbavovať ich rámov a narýchlo baliť do prestieradiel. Než Ukrajinci mesto oslobodili, Rusi z chersonských múzeí odviezli na anektovaný Krym aj náboženské ikony, antické mince, skytské šperky a disky s katalógom múzea.
Napodiv na mieste zostalo niekoľko Leninových portrétov a neprekvapivo príliš ťažké sochy. Ľahšie bronzové sochy z parkov ale ruskí vojaci naložili rovnako ako knihy z vedeckej knižnice a do krabice naskladali 200 rokov staré kosti Grigorija Potemkina, milenca a dlhoročného radcu Kataríny Veľkej.
V ruských nákladných autách zmizlo viac ako 28 000 artefaktov. Na Kryme sú podľa riaditeľa tamojšieho múzea Andreja Malguina schované „kvôli ich ochrane“.
Kultúrne dedičstvo Ukrajiny
Rusi ukrajinské umenie nekradnú náhodne. Nejedná sa o snahu zarobiť na čiernom trhu alebo nedisciplinovanosť vojakov, ale o systematické odvážanie ukrajinského kultúrneho dedičstva. Jeho cieľom je vziať Ukrajine časti jej histórie, a oslabiť tak jej národnú identitu.
Pred niekoľkými dňami napríklad Rusi tromi údermi zasiahli pamätník kozáckej éry v Kamjanskej Síči, kde zničili pamiatky z 18. storočia pripomínajúce záporožských kozákov vrátane ich hrobov.
K januáru tohto roku odviezli Rusi takmer pol milióna diel a odviezli artefakty z troch desiatok múzeí. Čísla navyše nemusia byť zďaleka konečné, pretože s digitalizáciou múzejných exponátov sa doteraz nezačalo a podľa Mariany Tomynovej z ministerstva kultúry zvlášť menšie múzeá spoliehali na papierové, neúplné katalógy.
Historická architektúra
V ohrození sú aj ukrajinské architektonické pamiatky. Na tie podľa Christina Brachta z nemeckého Dokumentačného centra pre dejiny umenia Rusko pravdepodobne nemieri schválne, ale „skôr ide o vedľajšie škody pri útokoch na infraštruktúru alebo vojenské zariadenia“.
Preto sa do terénu pod záštitou medzinárodných inštitúcií vydávajú fotografi, ktorí majú za úlohu urobiť snímky historicky a kultúrne významných budov napríklad v Kyjeve, Mykolajive, Odese a Záporoží. Fotografie síce následkom bombardovania nezabránia, ale slúžia ako podklad pre rekonštrukciu a vedeckú dokumentáciu.
Dokumentujú sa aj pamiatky mimo zoznamu UNESCO – historické drevené kostoly v okolí Ľvova, novodobý pomník partizánom, nástenné mozaiky v Charkove alebo paláce a zámky.
Niekedy ale neplatí, že by ulúpené pamiatky neslúžili na obchodovanie. Tento víkend sa má v Moskve konať dražba obrazu Mesačná noc slávneho maliara Ivana Ijvazovského, ktorý bol ukradnutý pri okupácii Krymu. Cena obrazu bola odhadnutá na viac ako milión dolárov (925-tisíc eur). Okrem toho s ním idú do aukcie ďalšie ukradnuté diela slávnych umelcov, ako sú Iľja Repin, Isaak Levitan či Ivan Šiškin.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
