Stála sama, opustene, nehybne. Možno aj vyzývavo. Nebolo tu žiadne pódium, ktoré by nútilo divákov „vyjsť z davu“, bola priamo medzi nimi. Neďaleko stola, na ktorom bol rozložený rad všedných, ale aj trochu nečakaných predmetov.
Nechýbal ani lístok s inštrukciami: „Na stole je 72 predmetov, ktoré môžete použiť podľa potreby. Performance. Ja som predmet. Počas tejto doby preberám plnú zodpovednosť. Trvanie: 6 hodín (20:00 – 2:00).“ Informácia bola stručná. Otvárala však širokú škálu možností.
Začalo to nevinne
Happening s názvom Rhythm 0 v priestoroch Studia Morra začal zľahka. Otáčali s ňou ako s odevnou figurínou, dvíhali jej ruky. Skúšali ju štekliť a dotýkať sa jej. Postupne sa však ľudia osmeľovali viac, uvádza iDnes.cz.
Dôverné dotyky divákov v jej intímnych partiách, ktoré najprv boli akoby náhodné, sa stali cielenými. A keď na ne nereagovala a zrak stále neprítomne upierala kamsi pred seba. Zašli ešte ďalej.
Najprv hovorili o tom, ako jej ostrihajú vlasy, polejú ju farbou. Potom to začali robiť. Nazdobili ju ako vianočný stromček, počmárali rúžom. Absencia jej reakcie si však ďalej akoby žiadala pokračovanie. Už bez akejkoľvek stopy nehy, citlivosti či humoru.
Po prvých troch hodinách sa zdalo obecenstvo znudené. Chcelo viac. Niekto jej teda skalpelom rozrezal ramienka šiat a vyzliekol Abramovićovú do spodnej bielizne. Ani to jej nenásytní diváci dlho neponechali. Po štyroch hodinách už hroty nožníc, žiletiek a nožov skúmali povrch jej kože. Jeden z divákov jej skalpelom otvoril malú ranku na krku, aby sa mohol napiť jej krvi. Počet „drobných sexuálnych útokov“ spáchaných na jej tele sa zvyšoval.
Poliali ju olejom, fotili jej intímne partie, ukazovali jej v zrkadle, ako smiešne vyzerá. Nehla sa. A tak ju žiletkami začali rezať do kože. Tŕnitú ružu jej doslova zapichli do hrude, krvi na podlahe pribúdalo. Položili ju na stôl a zabodávali tesne vedľa jej tela nôž.
Začali ju chrániť
Agresivita v publiku narastala. Vyjasňovalo sa však aj jeho rozčlenenie. Rozdelilo sa na frakciu nenásytných, ktorí stále stupňovali experimenty, a tých, ktorí situáciu upokojovali. Pred koncom šiestej hodiny došlo k bitke. Jeden z návštevníkov chcel predmet (umelkyňu) znásilniť, ďalší tomu chcel zabrániť.
O veľké finále sa postaral divák, ktorý nabil zbraň a vtlačil ju Abramovićovej do ruky, ktorú pozdvihol k jej hlave. Vyzval ju, nech sa sama zastrelí. Aj tomu časť divákov zabránila. To už však našťastie šesťhodinová dráma končila a umelkyňa sa znova stala živou bytosťou.
Znova sa začala pohybovať po sále. Bez slov. Len sa každému z publika chcela hlboko pozrieť do očí. Aj to bolo súčasťou performance. Návštevníci však pred ňou uhýbali pohľadom, snažili sa z galérie rýchlo zmiznúť. Človek, ku ktorému sa šesť hodín správali ako k veci, totiž ožil. A teraz sa báli niesť následky svojej predchádzajúcej fantázie. Na konfrontáciu so živou bytosťou sa necítili, do tváre sa jej vzpriamene nedokázal pozrieť nikto.
Objavila silu kolektívnej zodpovednosti
Abramovićová svojim výstupom na vlastnej koži dokonale preskúmala silu kolektívnej akcie a kolektívnej zodpovednosti. Svoju skúsenosť, ktorá ju dostala až na samé dno psychických a fyzických síl, neskôr popísala slovami: „Ak to naozaj necháte na divákoch, pokojne vás zabijú.“
Niektorí diváci mučili Abramovićovú bez zjavného dôvodu, respektíve len preto, že mohli. Na druhej strane v publiku vznikla aj frakcia, ktorá sa snažila des a utrpenie zmenšovať. Nikto ich o to nežiadal, napriek tomu si onú úlohu zvolili. Pretože to považovali za správne. „Okrem vrodeného zla je v každom z nás vrodená dobrota,“ hovorí Marina Abramovićová. „A je na každom z nás, ktorá stránka našej osobnosti prevládne.“
Portál Idnes.cz patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, do ktorého patrí aj Brainee.sk