Je niečo po 10-tej a ja odbáčam z Karadžičovej na Záhradnícku ulicu. Aj v sychravom upršanom počasí už z diaľky svieti malá presklenná budova žltej farby, na boku ktorej sa vyníma tvár Kobeho Bryanta. Vo vnútri hrá hudba, majiteľ sa hýbe do jej rytmu a hneď po príchode sa ma pýta, čo si dám.
„Máš rád jalapeños?” pýta sa ma a v pozadí sa mi už chystá Kari Chicken Bombay toast. Dobre viem, prečo som dnes neraňajkoval. Ledva ho dojedám a už mi v ruke pristane sladký toast s džemom a arašidovým maslom. „Musíš si dať slaný a sladký. Lebo ten sladký ti zmení život, staneš sa na ňom závislý, bude ti robiť radosť,” hovorí. To všetko za rytmu hudby, ktorú počuť až na ulicu.
Takto približne vyzerá atmosféra v prvej bratislavskej toastárni s názvom Daj Si!, ktorú Tibor Mészáros otvoril pred pol rokom. A prečo práve toasty? „Presne preto, lebo sú jedinečné a nikto to tu nerobí. A podľa mňa to je super,” pokračuje.
V gastre už od detstva
Jeho otec mal rodinnú firmu, no podľa jeho slov mu išlo viac o profit, ako o krativitu a spirituálne naplnenie. „Možno aj preto sme potom o všetko došli,” pokračuje so smiechom. Sám vyštudoval gastronomickú školu vo Viedni, ktorá ho v mnohom inšpirovala. Na niekoľko rokov však na svet jedla zanevrel a vrátil sa k nemu až minulý rok.
Vtedy vznikol aj nápad toastárne. Pôvodne rozmýšľali nad airstreamovým foodtruckom, no kvôli pandémii museli zmeniť plány. „Keď sme komunikovali s Čínou a Áziou, tak nám tam všetci hovorili, že nám ten foodtruck dôjde tak o štyri mesiace neskôr a bude drahší o niekoľko tisíc, len kvôli tomu, že je korona.”
S kamarátom si preto prenajali priestor v Bratislave a rozmýšľali, aký typ gastroprevádzky v ňom otvoriť. Pôvodne rozmýšľali nad pekárenskými výrobkami, ktoré by ľudí lákali od cesty cez presklenú stenu, potom nad bagetami. Stále ich však brzdila myšlienka, že čo nepredajú, to budú musieť vyhodiť.
Na scénu prichádza toast
„Prišli sme na to, že toast je kráľ. Keď si ale povedal slovo toasty, neveril si tomu, že by to mohlo fungovať. Bol december a kamarát povedal, že do toho nakoniec nejde. Tam som dostal už takú psychopatiu, že ja to ser*m, otvorím tu toasty a uvidím, čo sa stane,” spomína so smiechom.
Skúsenosti s nimi pritom nemal žiadne. „Veď toto je absolútne prvé, všetci si myslia, že to je z Ameriky, ale to ani tam nie je,” hovorí. Celý projekt pritom pripravoval v čase vrcholiacej pandémie, ani to ho však neodradilo. „Ja som taký človek, že mne je asi naozaj jedno, čo si kto myslí. A to ma vlastne zachránilo. Keby tu aj mám mať len okienko, tak by som tu spieval na ulicu, že kúpte si toasty, budete šťastní alebo čo. Ale nejak by sme to proste predali.”
Po pol roku a 25-tisícovej úvodnej investícii je však Tibor s toastárňou nadmieru spokojní. Denne obslúžia minimálne 100 zákazníkov a zlepšili sa aj v systéme prípravy toastov, ktoré pripravujú omnoho rýchlejšie. „Bolo to úžasné, pamätám si, ako sme sem išli a ja som vôbec nevedel, čo sa bude diať. Už prvý deň sme to mali relatívne dobre a prvý mesiac bol vlastne najlepší v histórii,” pokračuje.
„Bol to extrém, vtedy sme normálne vyleteli na mesiac. Mám pocit, že vtedy sa v Bratislave jedli len toasty. Boli sme tu dvaja, potom som rýchlo niekoho zohnal, ale nezastavili sme sa od rána do večera,” spomína.
Banán a slanina patrí k sebe, len o tom ešte nevieš
Kým dojedám toast, pýtam sa druhého pracovníka v prevádzke, ako sa mu tu páči. Prezradil mi, že v minulosti pracoval ako kuchár v sieti ázijských reštaurácii. Keď ochutnal Tiborove toasty, dal hneď výpoveď a zamestnal sa u neho. A to asi hovorí za všetko.
A čo najbláznivejšie nájdeš v ponuke toastárne? „Zo začiatku to bol Penaut Butter Jelly (arašidové maslo, ovocný džem, maslo), už to ľudia považovali za dosť veľkú fantáziu. Na začiatku sme robili to, že keď si ľudia dali nejaké kombo, tak som im dal aj sladký toast. Chcel som, nech to vyskúšajú, lebo som vedel, že im to zachutí.”
Najbizarnejší je ale podľa Tibora toast s názvom Penaut Butter Jelly Elvis Presley (arašidové maslo, ovocný džem, banán, chrumkavá slanina, maslo). „Keď niekomu povieš tú kombináciu, tak si to v hlave nedokáže predstaviť. Chuťové bunky mu hovoria, že to asi nie je to, čo chcem jesť. Potom to ochutná a zistí, že wau, že toto som ešte nikdy nejedol.”
Tipy, ktoré si zamiluješ
Pokiaľ si v Daj Si! ešte nebol a nevieš, čo si dať pri prvej návšteve, Tibor má pre teba tri tipy. Rozhodne nič nepokazíš s Kari Chicken Bombay, prípadne Pulled Pork Sandwich (trhané mäso, wasabi majonéza, coleslaw a cheddar). Dobrou voľbou je aj Blue Cheese (gorgonzolla, vlastná nakladaná cibuľka a dijonská majonéza).
„Tam už je viac cítiť tú gastronómiu a poriadne si na tom pochutnáš. Je to také delikátne, že keby som to predával niekde na peknom tanieri, uhľadne to poskladal, tak by som ho mohol predávať za 14 eur,” hovorí.
A samozrejme nemôžeme zabudnúť na sladké toasty. „To by som sem ani nechodil bez toho, že si nedám sladký. Zješ to a potom o tri dni zistíš, že ti to chýba. Prídeš na to, že si to len tak nekúpiš vo večierke a musíš prísť do opäť do DajSi!” pokračuje.
Bratislavské gastro čaká ešte dlhá cesta
Toastárni sa darí, s čím sa vynára aj otázka expanzie. Majiteľ je však presvedčený, že na to je ešte skoro. Sám priznáva, že potrebuje ešte aspoň rok. „Máme ešte milión chýb, na ktorých pracujeme. Memôžem nezodpovedne urobiť to, že – jasné, daj mi 50-tisíc eur a otvoríme kontajnery. Chcel by som, nech je Daj Si v každom bratislavskom obvode, potom v ďalších mestách. Ponuky chodia stále, no chce to čas,” priznáva.
Otvorene však priznáva, že nechce skončiť len pri toastoch. V hlavnom meste mu napríklad chýba dobré jedlo po 11-tej večer aj tradičná kuchyňa. „Keď si máš dať nejakú tradičnú rakúsko-uhorskú kuchyňu, tak ideš do Viedne alebo Budapešti. A hlavne tie služby - príde k tebe čašník, ktorý ti nie že zlepší deň, ale zhorší. To nenávidím.” Na druhú stranu ale hovorí, že gastro v meste sa v mnohom posunulo, „ale že extrémne. No ale zase aj ten svet sa posunul, čiže zase sme niekde tam dole. Je to však lepšie.”
Na záver som Tiborovi položil klasickú otázku, do ktorých iných gastroprevádzok sa chodí najsť v hlavnom meste. Dostal som však pomerne nečakanú odpoveď: „Fúha, do McDonald's. To je pre mňa tak najviac - najväčší učiteľ a najväčšia firma. Zaručená voľba.”
