Keď pacienti a pacientky klinickej psychologičky Ashley Gearhardtovej popisujú svoje problémy so závislosťou na vysoko priemyselne spracovaných produktoch, vysvetľujú ich podľa jej slov celkom zhodne. „Hovoria: Cítim sa byť na nich závislý. Fajčil som cigarety, ten istý návyk mám teraz na sladených nápojoch a šiškách. Viem, že ma to zabíja, chcem s tým prestať, ale nemôžem,” popisuje výpovede psychologička pre denník The Guardian.
Preto sa Gearhardtová pridala k vedeckému tímu, ktorý sa na ultraspracované produkty pozeral nielen z hľadiska výživy, ale aj z pohľadu verejného zdravia a tiež závislosti, píše portál iDnes.
Spoločná štúdia Harvardovej, Dukeovej a Michiganskej univerzity, ktorá vyšla v magazíne The Milbank Quarterly, zistila, že s cigaretami a závislosťou na nich majú ultraspracované produkty spoločného veľa.
Ako cigarety
Veda sa priemyselne vysoko spracovaným produktom venuje stále starostlivejšie. Napríklad rozsiahla štúdia vydaná prestížnym magazínom Lancet v novembri 2025 doložila, že stravovací model, ktorý ultraspracované produkty okupujú, zvyšuje riziká mnohých chorôb. Patrí medzi ne cukrovka druhého typu, kardiovaskulárne a gastrointestinálne choroby, poškodenie obličiek, obezita, vysoký krvný tlak, ako aj depresia.
Aktuálne práce potom tvrdia, že výrobcovia vo svojich ultraspracovaných produktoch optimalizujú „dávky“ návykových ingrediencií, aby podporili nadmernú konzumáciu. Skúmajú, ako rýchlo na ne mechanizmus odmien v našich telách reaguje. Cieľom je domôcť sa „nutkavej konzumácie“, cituje zo štúdie portál DW.
„Niektoré ultraspracované potraviny prekročili hranicu. Sú optimalizované, aby sa po nich vyvolala žiadostivosť, rýchly príjem a opakovaná konzumácia,” zhŕňa tlačová správa výskumu . Podľa verdiktu štúdie zdieľajú produkty ako sladené nápoje, sladkosti, jedlá z kategórie fast food viac spoločných rysov s cigaretami ako s minimálne spracovanými potravinami alebo zeleninou a ovocím.
Práca dodáva, že firmy vyrábajúce vysoko priemyselne spracované produkty napodobňujú aj stratégie, ktoré poznal cigaretový biznis. Podobne ako onen sektor propagoval v päťdesiatych rokoch dvadsiateho storočia cigaretové filtre ako inováciu, ktorá chráni zdravie, prezentujú dnes výrobcovia ultraspracované produkty ako „nízkotučné“, „proteínové bomby“, „bez cukru“. Hoci zdravotných benefitov ich výrobky ponúkajú len málo.
Fajčenie ako varovanie aj príklad
So závislosťou na fajčení spája konzumáciu ultraspracovaných potravín ešte jeden rys. Vina sa ľahko zvaľuje na jednotlivcov. Podľa štúdie je to chyba, pretože takýto prístup podceňuje, s akým nasadením a starostlivosťou sú ony produkty priemyslom designované tak, aby mali čo najsilnejší potenciál pre vytvorenie závislosti.
Konzumácia ultraspracovaných produktov vedie k prudkému vzostupu krvného cukru, po ktorom nastáva rýchly pokles, a to predstavuje „fyziologický náraz, ktorý zrkadlí reakciu na odopieranie si nikotínu“, opisuje štúdia.
Pokiaľ sa bude náprava zameriavať na apely smerované individuálnu konzumáciu, dôjdeme nakoniec do bodu, kedy budeme musieť uznať, že priemysel, ktorý ony produkty navrhuje a chrlí, má silnejšie páky, ktoré ku konzumácii spotrebiteľa dokážu prinútiť skutočne efektívne.
Štúdia preto navrhuje reguláciu ich konzumácie. Aj tu sa vlastne pozerá smerom k problému závislosti na nikotíne. Predpokladá, že by sa spoločnosť a úrady mali k vysoko priemyselne spracovaným produktom správať rovnako, ako začali pristupovať k cigaretám.
„Tabak poskytuje varovanie, ale aj nádej,“ uzatvára štúdia. A vzorec, návod, plán. Opatrenia by mali čeliť epidémii ultraspracovaných produktov obdobnými metódami, akými už riešia fajčenie. Na mieste je reštrikcia marketingového zacielenia na deti, obmedzenie dostupnosti oných výrobkov v školách a nemocniciach, ich vyššie zdanenie, výrazné varovné označovanie výrobkov na etiketách.
Idú správnym smerom?
Nie všetci odborníci a odborníčky však usudzujú, že štúdia mieri dobrým smerom. Podľa Martina Warrena z centra pre výskum potravín Quadram Institute štúdia riskuje, že svoj cieľ minie, pretože jej prirovnanie môže byť prehnané. Či sa ony produkty dajú pripodobniť k nikotínu, je pre neho otázkou. Ide o to vedieť, či sú „skutočne návykové vo farmakologickom zmysle“.
A či zo ich negatívnych dopadov na zdravie môžu dodávané látky – alebo fakt, že nahrádzajú potravu bohatú na vlákninu, mikroživiny, ochranné fytochemické látky. „Je to dôležité. Pretože to ovplyvní, či majú regulačné opatrenia len odrážať kontrolu tabaku - alebo mať za prioritu kvalitu stravy, prepracovanie štandardov, diverzifikáciu potravinového systému,” myslí si.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
