Oddanosť stravovaniu v reštauráciách, na rozdiel od prípravy ramenu doma či kúpy instantnej verzie na obed, je tu takmer náboženstvom, píše Jan Dvořák z portálu iDnes.
V reštaurácii Men Endo na prímestskej ulici Jamagaty sa ozýva hlasité srkanie rezancov. Konzumujúcich hostí len občas preruší rýchla, no úprimná výmena uznania medzi zákazníkmi a kuchárom. Čakanie na miesto je našťastie krátke. Jedálny lístok ponúka nespočetné množstvo variantov rezancov v malých, stredných alebo veľkých porciách, ktoré si hostia môžu miešať pomocou paličiek, píše britský denník The Guardian.
To, že si reštaurácia Men Endo dokázala vybudovať vernú klientelu, medzi ktorú dnes patria stavební robotníci, páry aj jednotlivci, nie je náhoda. V Jamagate, ležiacej 340 kilometrov severne od Tokia, majú milovníci rezancov na výber približne 230 podnikov, z ktorých niektoré otvárajú už skoro ráno pre tých, ktorí túžia po pokojnom jedle. „Ľudia sa u nás nepýtajú, kam chcú ísť na večeru, ale do ktorej ramenovej reštaurácie,“ hovorí Osamu Higuči z oddelenia mestskej stratégie značky v Jamagate.
Prednosť pred sushi
Vlani minuli domácnosti v Jamagate v priemere 22 389 jenov (približne 121,37 eur) na ramen, čo je podľa ministerstva vnútra, ktoré čoskoro oznámi víťaza za rok 2025, výrazne viac než v druhej Niigate, kde to bolo 16 292 jenov.
„Keď vyhrala Niigata, bol to pre nás obrovský šok,“ hovorí Higuči. „Jesť ramen je tu neoddeliteľnou súčasťou každodenného života… úprimne povedané, ranilo to naše city.“ Podľa vlastných slov sa snaží nevypiť celú polievku naraz, no je taká chutná a kuchári si dávajú takú námahu s jej prípravou, že by bolo neslušné ju nechať. Hrdo pritom ukazuje aplikáciu v smartfóne, ktorá hlási, že tento rok už zjedol 225 misiek ramenu. „To znamená, že domácnosti tu minú v priemere asi 2 000 jenov mesačne na ramen…“
Korene posadnutosti Jamagaty ramenom siahajú do obdobia po veľkom zemetrasení v roku 1923, ktoré si v oblasti Tokia vyžiadalo viac než 100-tisíc obetí. Kuchári špecializujúci sa na ramen, ktorí ušli zo zničeného hlavného mesta a začali pracovať v reštauráciách v Jamagate, sa vtedy podelili o svoje zručnosti v príprave tohto jedla a našli tu obyvateľstvo, ktoré malo chuť na horúce rezance, aby prečkalo kruté zimy. Domácnosti si namiesto suši objednávali rezance, ktoré podávali hosťom – stal sa z toho zvyk, vďaka ktorému sa deti s týmto pokrmom zoznámili už v ranom veku a jedli ho aj v dospelosti.
Po tom, ako Jamagata pred niekoľkými rokmi titul prenechala Niigate, spojili majitelia ramenových reštaurácií sily s mestskými úradníkmi a vytvorili organizáciu zameranú na obnovenie postavenia mesta ako „ramenového kráľovstva“ Japonska.
Higuči je presvedčený, že Jamagata si titul udrží aj po tom, čo vláda začiatkom februára oznámi výsledky za rok 2025. „Ak sa darí našim ramenovým podnikom, darí sa aj miestnej ekonomike: farmárom, výrobcom sójovej omáčky, dokonca aj firmám, ktoré vyrábajú horúce uteráky pre reštaurácie,“ hovorí. „Nemyslím si, že by bolo prehnané povedať, že Jamagata je ramen.“
Temná stránka ramenu
Láska mesta k ramenu má však aj tienisté stránky. Častá konzumácia rezancov môže podľa odborníkov zvyšovať zdravotné riziká, najmä pre vysoký obsah soli v polievke. Potvrdila to štúdia uskutočnená na takmer 7 000 ľuďoch vo veku 40 rokov a viac, ktorú viedla Jamagatská univerzita. Ľudia, ktorí toto jedlo jedia trikrát alebo častejšie do týždňa, majú podľa štvorročnej štúdie zverejnenej v októbri v časopise Journal of Nutrition, Health and Aging 1,52-krát vyššie riziko úmrtia než tí, ktorí ho konzumujú raz alebo dvakrát týždenne.
Odborníci však dodávajú, že tieto štatistiky neznamenajú, že pravidelná konzumácia ramenu predstavuje jednoznačné nebezpečenstvo, keďže osoby s najvyšším rizikom sa pravdepodobne oddávajú aj ďalším návykom typickým pre častých konzumentov, ako je pitie alkoholu či fajčenie.
Expert na ramen Rikidža Jamadži verí, že Jamagata zdokonalila umenie prispôsobiť pôvodne čínske jedlo japonskej chuti. „Ramen sa v Japonsku podáva už od obdobia Meidži (1868 – 1912), no mimoriadne populárnym sa stal po vojne, keď sa predával v pouličných stánkoch,“ hovorí Japonec, ktorý zje mesačne 30 misiek a je známy tým, že denne navštevuje niekoľko ramenových reštaurácií.
Charakteristickým znakom japonskej gastronomickej kultúry je jej schopnosť lokálne prispôsobovať jedlá dovezené zo zahraničia – dobrým príkladom je napríklad kari s ryžou. Rovnakým spôsobom sa ramen vyvinul do novej gastronomickej kultúry s jedinečným japonským prístupom, podobne ako kuchyňa tex-mex v USA.
Toto rezancové jedlo skromného pôvodu je dnes mierkou, podľa ktorej japonské regióny hodnotia svoju kulinársku prestíž, čo vyvoláva ostré súperenie o to, ktorá oblasť dosiahla dokonalé spojenie polievky, rezancov a prísad, uzatvára britský denník.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
