Po stovkách dní na cestách, tisícoch únavných kilometrov a nespočetných stretnutiach s cudzincami prezradil, ktorá krajina mu učarila a vyrazila dych najviac. A nie je to tá, ktorú by si čakal, píše portál Unilad.
Afganistan? Áno, ale nie pre každého
Timo priznáva, že Afganistan je nádherný, no aj poriadne intenzívny zážitok: „Neodporúčal by som to úplným začiatočníkom. Ak nevieš, čo robíš, môže to byť náročné. Ale keď vieš, ako sa tu pohybovať, krajina je krásna a ľudia neskutočne milí.“
Podľa neho je Afganistan jedným z mála miest, kde ťa ľudia bežne pozvú k sebe domov len preto, že si cudzinec. „U nás doma? To by sa asi nestalo,“ smeje sa.
Najlepšou krajinou je však úplne iná
Hoci Timo miluje pohostinnosť Afgancov, jedna krajina v jeho srdci predsa len víťazí: je ňou Japonsko.
„Stopoval som tam päť týždňov. Spal som v stane, couchsurfoval, presúval sa len stopom. Bolo to najlepších päť týždňov v mojom živote.“
Čo ho presvedčilo? Práve Japonci, ktorí ti podľa neho celkom zmenia pohľad na svet. „Ľudia boli tak neuveriteľne priateľskí,“ spomína Timo. „A vďaka tomu som pochopil, že na svete je omnoho viac dobrých ľudí, než si myslíme.“
Jedným z najkrajších zážitkov bol starší pán v sedemdesiatke, ktorý mu zastavil po dvoch minútach stopovania. „Mal som tabuľku s cieľovým mestom – už si nepamätám akým – a on na ňu ukázal a hovorí mi: ‚Poďme, ideme.‘ Viezol ma tam a ja som sa celý čas snažil zistiť, prečo tam vlastne ide. Hovoril som s ním cez Google Translate, ale on nemohol odpovedať, lebo šoféroval.“
Prešli hodiny a Timo stále netušil, prečo ho muž vezie tak ďaleko. Až v cieľovom meste si uvedomil, aký bol neznámy Japonec v skutočnosti dobrák.
„Keď sme dorazili, začal konečne písať do Google Translate. A ukázalo sa, že bol len päť minút od svojho domu, keď ma zbadal. Videl ma a chcel mi pomôcť. Tak ma odviezol dve hodiny tam a potom dve hodiny späť – len preto, že chcel byť milý. Bol to čistý prejav láskavosti. Niekto, kto nemá dôvod ti pomôcť, a predsa to spraví.“
Tajomstvo stopovania? Malé mestečká s veľkým srdcom
Timo tvrdí, že práve stopovanie ťa dostane do miest, kam turisti bežne neprichádzajú. Do dedín, kde sú ľudia úprimne zvedaví, kto si a prečo si tam. „V populárnych destináciách sú už z turistov unavení. Ale v malých mestách ťa vítajú s otvorenou náručou.“
A možno aj preto cestuje ďalej, od jedného stopnutého auta k ďalšiemu stopnutému autu, od jedného dobrodružného príbehu k druhému, ešte dobrodružnejšiemu.