Víno má neuveriteľné dlhú históriu naprieč celými dejinami ľudstva. Na svojich okázalých večierkoch ho pili už Rimania, pripomína portál Unilad. A vedci tvrdia, že po tisícoch rokov konečne vieme, aký je jeho skutočný pôvod.
O niektorých špecifických aspektoch tohto alkoholického nápoja dodnes vieme len veľmi málo. Aj preto sa nedávna štúdia, publikovaná začiatkom roka v magazíne Science a následne podrobne skúmaná v októbrovom vydaní Scientific American, zamerala na geografické a genetické cesty, ktoré priniesli hrozno do určitých oblastí.
Tisíce odrôd
Tím medzinárodných výskumníkov analyzoval 2 503 jedinečných vín z domestikovaného stolového a vínneho hrozna, spolu s 1 022 divých odrôd viniča. „Objasňujeme históriu vývoja a domestikácie viniča s 3 525 kultivovanými a divokými prírastkami po celom svete,” napísali autori vo svojom abstrakte.
„V pleistocéne drsné podnebie viedlo k oddeľovaniu ekotypov divokého hrozna spôsobeného neustálou fragmentáciou biotopov. Potom došlo súbežne k domestikácii asi pred 11-tisíc rokmi v západnej Ázii a na Kaukaze s cieľom získať stolovú a vínnu révu,” vysvetľujú odborníci.
Práve zo západnej Ázie sa potom s ranými farmármi rozšírilo do Európy. Tu došlo k spojeniu so starými divokými ekotypmi a následne sa na konci neolitu diverzifikovalo pozdĺž ľudských migračných chodníkov na muškátových a jedinečných západných viničových predkov.
Dlhoročný výskum
„Analýzy vlastností domestikácie tiež odhaľujú nové pohľady na výber chutnosti bobúľ, hermafroditizmus, muškátovú chuť a farbu šupky bobúľ. Tieto údaje demonštrujú úlohu viniča v ranom založení poľnohospodárstva v celej Eurázii,” pokračujú výskumníci.
Genetické štúdie na zisťovanie pôvodu viniča pred tisíckami rokov sa začali asi pred 10 až 15 rokmi, pričom mnohé naznačujú, že divé hrozno rástlo v strednej Ázii a rozptýlilo sa na západ, keď raní ľudia začali migrovať týmto smerom. Wei Chen, vedúci výskumný pracovník na poľnohospodárskej univerzite Yunnan v Číne a jeden z vedúcich štúdie, však pre Scientific American povedal, že nedávne zistenia tento príbeh opravujú.
Výskumníci si tiež predtým mysleli, že ľudia domestikovali vinič od divokých predkov už pred 8-tisíc rokmi, ktorí sa rozšírili po západnej Ázii a Európe, pričom niektorí odborníci sa domnievali, že vinič bol prvýkrát pestovaný na Ibérii asi pred 3-tisíc rokmi, zatiaľ čo iní si mysleli, že sa tak stalo na Kaukaze.
Jednu zásadnú vec nevieme
„Nedávna štúdia rieši túto diskusiu: ľudia v západnej Ázii domestikovali stolové hrozno asi pred 11-tisíc rokmi,“ vysvetľuje Scientific American. „Iní ľudia na Kaukaze zdomácnili hrozno približne v rovnakom čase - hoci pravdepodobne neovládali výrobu vína ďalších 2-tisíc alebo 3-tisíc rokov.“
Prečo ho teda tí, ktorí na Kaukaze už mali hrozno, nepriniesli do Európy? To podľa Chena „ešte nevieme“. Keď už ale farmári začali pestovať vinič v Európe, vyvinuli množstvo odrôd, ktoré dnes poznáme a milujeme.
Je však prakticky nemožné vysledovať súčasnú odrodu späť do západnej Ázie alebo na Kaukaz, pretože pestovatelia hrozna v priebehu rokov krížili stolové a vínne hrozno, ako aj domestikované a divé hrozno. Chen na záver dodal: „Akonáhle mali lepší vinič, zvyčajne zničili predchádzajúce odrody viniča, čo ukazuje, aké ťažké je získať úplný obraz o jeho rodokmeni.“
