Zdá sa, ako by snáď ani nemala dno. Hranická priepasť je najhlbšou v Českej republike, no zároveň ide aj o najhlbšiu zatopenú priepasť sveta. A ako píše portál Kudy z nudy, všetky pokusy o jej zmeranie zatiaľ zlyhali. Posledným overeným údajom je 519,5 metrov, odborníci ale odhadujú, že sa môže vyhupnúť až na úctyhodných tisíc metrov.
Hranická priepasť leží na pravom brehu rieky Bečvy v národnej prírodnej rezervácii Hůrka u Hranic na katastri mesta Hranice. Priepasť sa nachádza v Hranickom krase neďaleko verejnosti prístupných Zbrašovských aragonitových jaskýň.
Slávna povesť
Podľa povesti do nej na koni skočil moravský kráľ Mojmír II., aby to isté v nočnej temnote urobili jeho prenasledovatelia z radov zradných veľmožov ohrozujúcich Moravu. Na samé dno zatiaľ neprenikla žiadna sonda ani miniponorka. Aj napriek tomu podľa nameraných údajov vyplýva, že Hranická priepasť je najhlbšou zatopenou sladkovodnou priepasťou na svete.
Geológovia odhadujú, že jazero môže mať dno až v hĺbke sedemsto alebo tisíc metrov. Ľudia sa snažili zmerať hĺbku priepasti oddávna. O existencii priepasti totiž vedel už Ján Amos Komenský, ktorý ju ako vôbec prvý krasový útvar zachytil na pláne Moravy.
Prvé zaznamenané správy o pokusoch na zmeranie sú ešte z roku 1580. Až učiteľ Václav Šindela od roku 1900 do roku 1902 vykonával prvé vedecké meranie pomocou sondy so závažím z lode na hladine a nameral hĺbku 36 metrov, táto metóda však bola nesprávna, pretože priamo pod Hranickým jazierkom dno tunela šikmo klesá a preto tam sondu nemohol spustiť.
Na dno sa ešte nikto nikdy nedostal
Dno sa najskôr meralo pomocou olovnice, od šesťdesiatych rokov 19. storočia sa Hranická priepasť stáva výzvou pre potápačov. Roku 1974 bola spustená sonda do hĺbky 175 metrov, pri pripočítaní suchej časti dosiahla celková hĺbka priepasti hodnotu 245,5 metra.
V roku 1995 bol do výskumu zapojený diaľkovo ovládaný robot „miniponorka“ R.O.V. V roku 2012 dosiahol tím potápačov na čele s Krzystofom Starnawským hĺbku 373 metrov pod hladinou. Výskum česko-poľskej expedície zo septembra 2016 zase potvrdil hĺbku 404 metrov a v auguste 2022 česko-maďarská expedícia 519,5 metrov.
Doterajší rekord držala talianska priepasť Pozzo del Merro s nameranou hĺbkou 392 metrov. Napísal o tom aj magazín The National Geographic, ktorý sa na výskume podieľal. Pomocou špeciálne upraveného robota sa speleológovia v najbližšej dobe pokúsia opäť prepátrať hlbiny Hranickej priepasti, ktorá nateraz stále nemá presnú hodnotu dna.
Ako sa sem dostaneš?
Prístupových trás k Hranickej priepasti existuje niekoľko. Najkratšia vychádza od železničnej zastávky Teplice nad Bečvou. Od priepasti je tiež krásny výhľad na okolitú krajinu - Hostýn, Kelečský Javorník a Beskydy. Pokiaľ budeš pokračovať ďalej po náučnom chodníku, dovedie ťa až k zvyškom múrov a valov zrúcaniny hradu Svrčov.
Hranický kras predstavuje unikátne územie: na rozdiel od väčšiny krasových útvarov nevznikla leptaním vôd presakujúcich z povrchu, ale silnými výronmi termálnych minerálnych prameňov z hlbín. Súčasťou priepasti je aj jaskyňa nad hladinou vody, ktorá má názov Suchá rotunda.
Potápači, ktorí sa vydali do hlbín jaskyne pod jazierkom, získali krásne zábery kvapľovej výzdoby, predovšetkým gejzírových kvapľov, čo sú kvaple s tvarom sopky a kráterom, z ktorého prúdi minerálna voda v dobách najväčšej vulkanickej aktivity.
Celá oblasť je súčasťou Národnej prírodnej rezervácie Hůrka. Pri Hranickej priepasti vznikla oddychová zóna, informačné stojany a stojany na bicykle. Otvorené je aj Infocentrum Hranické priepasti, ktoré sídli v bývalej železničnej budove.