
Na Sibíri sa nachádza pomyselná brána do pekla a fotografie z vesmíru ukazujú, že o rýchlo rastie. Ako píše portál Business Insider, má tvar obrovskej žubrienky, aj keď začal ako malý úlomok, sotva viditeľný na odtajnených satelitných snímkach zo 60. rokov minulého storočia.
Čo ukrýva permafrost
V celej Arktíde sú tisíce takýchto prepadov. Ale veľkosť „krátera” Batagaj mu vyniesla titul megaprepad. Je pomenovaný po neďalekom meste. „Permafrost nie je najviac, povedzme, fotogenický zo subjektov,” povedal pre Business Insider Roger Michaelides, geofyzik z Washingtonskej univerzity v St. Louis.
„Hovoríte väčšinou o zamrznutej špine pod zemou, ktorú podľa definície často nevidíte, pokiaľ nie je nejakým spôsobom odhalená, ako napríklad v tomto mega prepade.” To robí z jamy Batagaj tak trochu permafrostovú celebritu a znamenie toho, čo nás čaká.
Problémy pre planétu
Batagajský megaprepad by však mohol pomôcť dekódovať budúcnosť našej planéty Keď sa permafrost roztopí, všetky mŕtve rastliny a živočíchy, ktoré v ňom boli stáročia zamrznuté, sa začnú rozkladať, čím sa do atmosféry dostane oxid uhličitý a metán. Sú to silné plyny zachytávajúce teplo, kvôli ktorým globálne teploty ešte viac stúpajú a spúšťajú rýchlejšie topenie permafrostu.
Tento začarovaný kruh môže mať strašné následky. Permafrost pokrýva 15 percent pôdy na severnej pologuli. Celkovo obsahuje dvakrát viac uhlíka ako atmosféra. Jedna štúdia odhadla, že topenie permafrostu by mohlo do roku 2100 vypúšťať toľko plynov otepľujúcich planétu ako jedna veľká priemyselná krajina.
Stručne povedané, topenie permafrostu by mohlo klimatickú krízu veľmi rýchlo zhoršiť. Ale stále je to záhadný proces. Štúdium extrémnych miest, ako je megaprepad Batagaj, môže vedcom pomôcť pochopiť topenie permafrostu a nahliadnuť do budúcnosti.
Masívny vplyv na prírodu
V júnovej štúdii publikovanej v časopise Geomorphology výskumníci použili údaje zo satelitov a dronov na zostavenie 3D modelov megaprepadu a vypočítali jeho expanziu v priebehu času. Vieme tak, že objem krátera sa každý rok zväčší asi o milión kubických metrov.
„Tieto hodnoty sú skutočne pôsobivé,“ povedal Alexander Kizyakov, hlavný autor štúdie a vedec z Moskovskej štátnej univerzity Lomonosova. „Naše výsledky ukazujú, ako rýchlo dochádza k degradácii permafrostu,“ dodal.
Vedci tiež vypočítali, že megaprepad každoročne uvoľní približne 4 až 5-tisíc ton uhlíka. To je približne toľko ako ročné emisie spotreby energie z 1 700 až 2 100 amerických domácností. Michaelides povedal, že ho tieto čísla neprekvapili, ale môžu pomôcť pri zostavovaní modelov budúceho rozmrazovania permafrostu.
„Myslím si, že z Batagajky sa môžeme veľa naučiť, nielen pokiaľ ide o pochopenie toho, ako sa bude časom vyvíjať, ale aj to, ako sa podobné úkazy v Arktíde môžu vyvíjať,“ povedal Michaelides. „Aj keď sú desatiny alebo stotiny veľkosti Batagaika, fyzika je v podstate rovnaká.“