Kim Peek: muž, ktorý nepotreboval kurz rýchločítania
Inšpiráciou pre snímku Rain Man s Dustinom Hoffmanom v hlavnej úlohe sa stal autista Kim Peek. Jeho IQ dosahovalo len 87 bodov, zato však mal geniálnu pamäť, dokázal si uchovať až 99 percent obsahu prečítaných kníh. A že ich nebolo málo. Pretože vedel čítať každým okom inú stranu, trvalo mu prečítanie dvojstrany jednu až dve minúty. Za svoj život tak prečítal 11-tisíc kníh, píše portál iDnes.
Vedel priradiť deň v týždni ku každému dátumu stovky rokov naspäť, poznal naspamäť telefónne zoznamy a všemožné fakty z oblasti športu, histórie, zemepisu, hudby i literatúry. Platil za to ale veľkú daň. Nemal sociálnu a emocionálnu inteligenciu a nedokázal sa vysporiadať so všednými vecami, nevedel sa napríklad sám obliecť.
Takmer na každom kroku ho musel sprevádzať otec. Keby sa práve s Peekom jedného dňa roku 1986 nestretol spisovateľ Barry Morrow, svoj oscarový scenár k filmu Rain Man by zrejme nikdy nenapísal. A za veľa mu vďačí aj Dustin Hoffman. Svoju úlohu dokázal stvárniť tak autenticky iste aj preto, že niekoľko týždňov od Peeka odsledoval jeho správanie.
Film sa stal hitom, získal štyroch Oscarov a Peek strávil ďalších 21 rokov svojho života obchádzaním akcií, kde ľuďom predvádzal svoje schopnosti. Zomrel decembri 2009 vo veku 58 rokov na zlyhanie srdca. Prekvapujúce na celom príbehu je, že zatiaľ čo snímka pritiahla pozornosť verejnosti k ochoreniu autizmom, Peek ním zrejme netrpel. Jeho problém sa podľa štúdie z roku 2008 volal syndróm FG. Okrem iného sa zistilo, že jeho mozgu chýbala časť prepájajúca obe hemisféry.
Jean-Dominique Bauby: uväznený vo vlastnom tele
Bol šéfredaktorom francúzskeho časopisu Elle a užíval si život so všetkými výhodami, ktoré prináša. Mal rád ženy, víno, cestovanie. Všetko sa zmenilo v roku 1995, keď Jean-Dominique Bauby utrpel masívnu mozgovú príhodu. Mal 43 rokov.
Z bezvedomia sa prebudil až po dvadsiatich dňoch a zistil, že je doslova uväznený vo vlastnom tele (odborne sa tomu hovorí syndróm uzamknutia). Nemohol hýbať končatinami ani ústami, jediné, čo dokázal ovládať, bolo jeho ľavé viečko. Napriek tomu sa rozhodol napísať knihu. Vlastný životný príbeh, v ktorom popisuje, aké to je prísť o všetko a byť uzavretý vo vlastnom tele ako v skafandri, z ktorého síce vidí von, ale nemôže sa v ňom ani pohnúť.
Bol to ťažký a zdĺhavý proces. Celú knihu tvoril tak, že mu jeho terapeutka Claude Mendibilová čítala stále znova a znova abecedu a on žmurkol pri písmene, ktoré mala zapísať. Napriek ťažkostiam knihu dopísal. Vyšla v roku 1997 pod názvom Skafander a motýľ a okamžite sa stala bestsellerom.
Jej autor sa však z výsledkov svojho ohromného úsilia dlho netešil. Zomrel na pneumóniu iba dva dni po jej francúzskom vydaní. V roku 2007 inšpirovalo dielo režiséra Juliana Schnabela, ktorý podľa neho nakrútil rovnomenný a kritiky oceňovaný film s Mathieu Amalricom a Emmanuelle Seignerovou v hlavných úlohách.
Chuck Wepner: Stallone mu vďačí za Rockyho
Potĺkal sa na ulici, živil sa predajom alkoholu a po nociach boxoval. Svojmu štýlu, ktorý si osvojil v barových a pouličných bitkách, hovoril Vojna gangov. Jedného dňa ale dostal Chuck Wepner životnú šancu: vstúpiť do ringu s majstrom sveta a boxerskou legendou Muhammadom Alim.
Novinári ho samozrejme označili za jasného outsidera a stroskotanca, ktorý s hviezdou nevydrží ani jedno kolo. On ale nedal na reči a usilovne cvičil, aby zo seba v zápase dostal všetko. 24. marca 1975 zaznel gong a diváci neverili svojim očiam. Ubiehalo jedno kolo za druhým a Chuck sa stále držal na nohách. A nielen to. V deviatom kole udrel šampióna do hrudníka a zrazil ho k zemi. Muhammad sa okamžite zdvihol, ale obecenstvo šalelo nadšením.
Jasný outsider Chuck Wepner vydržal s majstrom takmer všetkých pätnásť kôl. Pred koncom posledného kola sa rozhodcovia rozhodli kvôli zranenému Chuckovi zápas ukončiť. Súboj Davida s Goliášom sledoval doma v televízii aj neznámy herec bez peňazí Sylvester Stallone.
Príbeh odpísaného boxera z ulice, ktorý sa hrdinsky postavil šampiónovi, ho oslovil tak, že mu stačili iba tri dni na napísanie scenára. Film Rocky zožal ovácie a zo Stallona sa rovnako ako z Wepnera stala hviezda. Ktovie v akej temnej uličke by skončil sám Stallone, keby sa vtedy televíziu nepozeral.
Mehran Nasseri: život na letisku
Písal sa rok 1988 a Iránec Mehran Karimi Nasseri, ktorému dala OSN štatút utečenca, sa snažil dostať do Veľkej Británie. Dokonca tam aj doletel, lenže pri kontrole zistili, že mu ukradli doklady. Preto putoval späť na parížske letisko Charlesa de Gaullea.
Tam to ale nebolo lepšie. Kvôli byrokratickým nezrovnalostiam nemohol dostať doklady a rozhodol sa zostať na letisku. Žil so svojimi vecami medzi letiskovými lavičkami dlhých osemnásť rokov až do roku 2006, kedy ho kvôli zdravotným problémom odviezli do nemocnice.
Letisko pritom mohol opustiť oveľa skôr, on ale radšej vo svojom mikrosvete zostal a trávil dni čítaním, štúdiom ekonómie a rozprávaním svojho príbehu všetkým, ktorí boli ochotní počúvať. V roku 2022 však zomrel. Jeho životná skúsenosť sa stala inšpiráciou hneď pre dva filmy, francúzsky Spadli z neba a druhý, ktorý je u nás známejší, Terminál s Tomom Hanksom a Catherine Zeta-Jones.
Hlavný hrdina Terminálu emigrant Viktor sa svojej predlohe podobá v mnohom, aj on zostane zatvorený na letisku bez dokladov a postupom času sa zoznamuje s letiskovým personálom. Vo filme však nechýbajú vtipné scény a románik s krásnou letuškou, o ktorom mohol Mehran Nasseri len snívať.
Michelle Philpotsová: každý deň je pre ňu prvýkrát
Naopak ako odkukaný z filmu je bohužiaľ osud Britky Michelle Philpotsovej. Lenže zatiaľ čo v snímke 50x a stále po prvý raz je príbeh hrdinky trpiacej anterográdnou amnéziou, ktorá si nepamätá nič dlhšie ako jeden deň, zabalený do komediálnych zápletiek, v reálnom živote takéto postihnutie vtipné rozhodne nie je.
Michelle Philpotsová o tom vie svoje. Po dvoch autonehodách sa stále prebúdza s vedomím, že je rok 1994. Rovnako ako hlavná hrdinka filmu je aj ona každé ráno zmätená. Jej muž ju musí 365 dní v roku presviedčať, že je naozaj jej manželom. Ukazuje jej rodinné albumy a odkazy, ktoré si sama písala, ona si ale na nič nespomína.
Za všetko môžu poranenia hlavy, kvôli ktorým jej mozog nedokáže ukladať nové spomienky. Michelle sa musela vzdať práce v advokátskej kancelárii, pretože kopírovala jeden dokument stále dookola, momentálne pracuje ako dobrovoľníčka v charitatívnej organizácii.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.