Na priereze majú stále tvar pravidelného trojuholníka, ale zub času už dávno zbrúsil ich ostré hrany do zarovnaných oblúkov. A pretože sa ťahajú v lesoch, zarastené vegetáciou, pripomínajú skôr podlhovasté zemné valy alebo podivné hrádze, vyvyšujúce sa nad krajinou, píše Radomír Dohnal z portálu iDnes.
Nie teda o moc, väčšina z nich neprevyšuje okolitý terén o viac ako tri metre. Neprekvapia ani svojou šírkou, pohybujúcou sa od šiestich do desiatich metrov, zato ale ohromujú svojou dĺžkou. Aj tie najmenšie zaznamenané merajú asi 130 metrov, zatiaľ čo tie najväčšie to doťahujú až k dvom stovkám.
Obdivuhodné je aj zloženie ich stavebného materiálu. Na jednu takú stavbu bolo potrebných približne tisíc metrov kubických zeminy, niekoľko stoviek drevených kolov a približne 200 metrov kubických kameňov. Tie boli spevnené drevom a jednoduchými výmurovkami, vyškárovanými trávnymi mačinami. Najmohutnejšie použité balvany vážili sedem až desať ton.
Pyramídy kúsok od našich hraníc
Práve to množstvo a rozmernosť nahromadeného staviva, a s tým iste spojený objem práce na dokončení jedného takého diela, vyslúžilo týmto útvarom priezvisko pyramídy. Teda skôr piramidy, ako sa píše po poľsky. Nájdeme ich totiž v lesoch Kujavsko-pomorského vojvodstva, približne 85 kilometrov od našich hraníc.
S ich návštevou sa určite spája menej ťažkostí ako s cestou za pyramídami do Egypta. Tou asi najväčšou komplikáciou je nájsť v mape dedinu Wietrzychowice. Je taká malá, že na ňu navigácie často zabúdajú. Ale keď budeš úspešní, spolu s ňou nájdeš aj hlavný vstup do archeologickej pamiatkovej rezervácie. A dosť možno aj odpovede na svoje otázky.
Tých totiž začne rýchlo pribúdať, akonáhle ony zvláštne líniové stavby uvidíš na vlastné oči. Sú totiž naozaj masívne. A nápadné ti môžu byť aj tým, že vo svojom priebehu zachovávajú prísne východo-západnú orientáciu. Ich stavitelia teda mali aspoň základnú predstavu o astronómii. Kto ale tí stavitelia vlastne boli? To už je trochu komplikovanejšie.
Mimoriadne schopní stavitelia
Súdiac podľa nájdených archeologických artefaktov išlo o príslušníkov takzvanej kultúry lievikovitých pohárov, patriacich najskôr k riečnej kultúre Cisnian. Je to maličkosť, ktorá laikovi veľmi nepovie, ale na prelome predminulého storočia to medzi odborníkmi spôsobilo veľkú mrzutosť.
Národovecky naladení poľskí archeológovia tu totiž chceli hrdo zdokumentovať „pra-slovanské“ osídlenie, a fakty z terénu pred nimi skôr vypovedali o tom, že pradávni stavitelia mali bližšie ku Germánom. Preto sa lokalita „kujavských kopcov“ ocitla trochu v nemilosti.
Nech už ale boli tí stavitelia odkiaľkoľvek, obývali tieto kraje v dobe približne 5-tisíc rokov pred naším letopočtom. V rozmedzí približne piatich storočí potom začali budovanie týchto diel. Postup ich konštrukcie dodnes preukazuje vysokú úroveň architektonických znalostí tvorcov, ich schopnosť používať jednoduché zariadenia pákového typu a tiež dobrú organizáciu práce.
S úplne presným datovaním stavieb je to neľahké, ale väčšina pyramíd tu vyrástla zhruba o dve tisícročia skôr, než sa začali stavať pyramídy v Egypte. Miestni ich nazývali żalkami alebo tiež grobami olbrzymów, hroby obrov. Pôvodne ich v celej širokej oblasti Pomoranska stáli vyššie stovky, možno tisíce.
Zachovali sa len niektoré
Do súčasnosti ich však prežilo iba pár tuctov. Väčšina bola rozobraná na stavebný materiál, alebo zničená pri rozorávaní. Zachovali sa len tie, ktoré stáli hlboko v lesoch. Pochváliť sa nimi môžu už spomínané Wietrzychowice, a tiež dediny Gaj, Obałki, Śmieły a Osiecz Mały.
Veľkou novinkou je potvrdenie nálezu ďalších osemnástich pyramíd pri dedine Dolice. Tento čerstvý úspech si pripisujú odborníci z katedry archeológie Štetínskej univerzity. A veľa si od naviazaného prieskumu lokalít sľubujú. Pretože na čo vlastne tie objemné a masívne podlhovasté pyramídy slúžili, doteraz úplne isté nie je. Teda - isté to je a súčasne nie je.
Už v 70. rokoch minulého storočia totiž profesori Poľskej akadémie vied v Poznani vykopávkami potvrdili, že valy sú v skutočnosti hroby. Každá predlhá pyramída, ktorú skúmali, v sebe chovala vždy po jednom jedinom kostrovom hrobe. Muži, pochovaní v stoji.
Nie každý súhlasí
Mali by sme o nich teda hovoriť ako o megalitických pohrebných mohylách. Lenže doktorka Agnieszka Matuszewska z katedry archeológie Štetínskej univerzity – vedúca tímu, ktorý bol úspešný v Doliciach – sa s tým úplne nestotožňuje.
„Nemuseli byť nutne použité len na pochovávanie mŕtvych,“ hovorí. „U niektorých sa javí pravdepodobnejší predpoklad, že išlo o miesta uctievania, konanie rituálov. Niektoré naopak naznačujú, že išlo o hraničné body, vyznačujúce v teréne územie tej-ktorej komunity.“
Len pre predstavu, jedna taká „komunita“ mala približne desať rodín, a ich osada mala výmeru len asi jeden až dva hektáre. Ľudia teda obývali relatívne malý priestor, ktorý bol silne v nepomere k veľkosti megalitických stavieb, ktoré budovali. Tým podlhovastým stavbám pokojne môžeš hovoriť hroby obrov, kujavské mohyly alebo „piramidy“. Ale za pozretie určite stoja.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.