Bank of England patrí k najznámejších a zároveň najstarším inštitúciám tohto druhu na svete. Škót William Paterson ju založil ešte v roku 1694 a funguje dodnes. Stará dáma, ako sa táto inštitúcia prezýva, sa nachádza v historickom centre Londýna na Threadneedle Street.
Mimoriadne významná je aj pre nás - Slovensko má v Bank of England uložených 31,69 tony zlata a v najbližšej budúcnosti sa toto miesto, ani objem meniť nebudú. Dôvod je prostý - bezkonkurenčná bezpečnosť.
Bezkonkurenčné zabezpečenie
Ikonická budova v centre Londýna stojí od roku 1734 a portál The Vintage News pripomína, že známa ôsmimi podzemnými klenbami, ktoré sú vyplnené zlatom.
Banka bola postavená s ohľadom na bezpečnosť a jej steny sú hrubé takmer dva a pol metra. Trezory sa pôvodne dali otvoriť iba pomocou špeciálne navrhnutých 30-centimetrových kľúčov, dnes sa k nim pridal najmodernejší obranný systém a technológia na rozpoznávanie hlasu.
Je to pochopiteľné - v útrobách banky sa nachádza 5 134 ton zlata v hodnote okolo 200 miliárd eur. Podľa odhadov trezory obsahujú až tri percentá všetkého zlata, ktoré sa kedy vyťažilo počas histórie ľudstva.
Nikdy ju nevykradli
A prečo všetko zlato nie je v jednom mega-bezpečnom trezore? Je to fyzicky nemožné. Zlato je uskladnené v približne 400-tisíc zlatých tehličkách, pričom každá váži cez 12 kilogramov. Ak by nebolo dôkladne rozmiestnené, jednoducho by sa zaborilo do zeme.
A čo je najdôležitejšie - banka sa pýši tým, že ju nikdy vo svojej takmer 330 ročnej histórii nevykradli. Raz sa to však mohlo podariť tak jednoducho, že by si išlo bezkonkurenčne o najbizarnejšiu lúpež v dejinách ľudstva. Nakoniec však z toho bol úplne iný príbeh.
S tým sa podelila aj sama banka na svojej stránke. Podľa neho sa povráva, že obrana banky bola v 19. storočí skutočne prelomená. V roku 1836 mali správcovia banky dostať anonymný list, v ktorom jeho autor tvrdil, že má prístup k zlatu.
Anonym si nedal pokoj
Reakcia bola vlažná, nakoľko boli všetci presvedčení, že neexistuje reálna šanca na to, aby sa ktokoľvek dostal do trezorov. Neskôr však dostali list, v ktorom im bolo oznámené, že sa v konkrétny deň a hodinu môžu s anonymom stretnúť priamo v trezore.
Aj napriek tomu, že názor na nedobytnosť nezmenili, jedného večera sa skutočne zhromaždili v trezore a čakali. V dohodnutom čase sa spod dosiek v podlahe ozval hluk a spod nôh im vyskočil muž.
Bol to jeden z pracovníkov mestských kanalizácií, ktorý pracoval na opravách v blízkosti budovy na Threadneedle Street. Počas rutinnej kontroly údajne objavil starý odtok, ktorý viedol priamo pod konkrétnym zlatým trezorom v banke.
Kráľovská odmena
Išlo nielen o ideálny prístupový bod k zlatu, ale zároveň aj obrovskú dieru v bezpečnosti nedobytnej banky. Správcovia boli zdesení objavením takého veľkého rizika v rámci opatrení na zabezpečenie zlata.
Po rýchlej inventúre si uvedomili, že pracovník kanalizácií nezobral z trezoru vôbec nič, aj keď na to mal hneď niekoľko dokonalých príležitostí. Ako odmenu za jeho česť dostal 800 libier, čo by dnes predstavovalo takmer 100-tisíc eur.
Stalo sa to?
Aj keď sa tento príbeh nachádza priamo na webovej stránke banky, mnohí ho považujú za fámu, pretože v archívoch banky neexistujú žiadne záznamy, ktoré by dokazovali jeho pravdivosť. Rovnako sa tak nezachovalo ani meno pracovníka kanalizácií.
Na hodnovernosti príbehu, okrem samotného potvrdenia bankou, pridáva aj fakt, že mestské úrady v roku 1836 vykonávali oficiálne úpravy na Threadneedle Street, takže pracovník kanalizácie skutočne mohol zablúdiť až do starého odtoku pod trezorom.
Je možné, že správcovia boli príliš v rozpakoch na to, aby o incidente urobili oficiálny záznam. Okrem toho možno nechceli upriamiť pozornosť na to, že zlato bolo istý čas zle zabezpečené.
