Slovensko je síce malou krajinou, no čo okres to unikát. Či už ide o zemplínskeho Draculu alebo pokusy o otvorenie parlamentnej schôdze v Bratislave, zdá sa, že o paranormálne javy nemáme núdzu. Tento raz si bližšie posvietime na dedinku pri Prešove, Lačnov, v ktorej sa aj do kopca kráča až podozrivo ľahko.
Zmätená gravitácia
Cyklisti namáhavo šliapajúci dole kopcom, odparkované autá, ktoré na pohľad ťahá hore kopcom, voda tečúca nahor - naša planéta vie človeku stále riadne potrápiť hlavu. Všetky vymenované príklady síce zdanlivo vyvracajú princípy gravitácie a dráždia predstavivosť, aby skúsila nájsť odpovede, no riešenie ponúka veda. Článok teda žiadnym duchárskym príbehom nebude.
Gravity hills, teda gravitačné kopce, sú fenoménom, ktorým sa zaoberajú vedci už dlhšie - dokonca viaceré prípady i zmapovali a vytvorili mapu s miestami, kde ich možno nájsť. Medzi najznámejšie európske patria Ariccia v Taliansku a Leibethra v Grécku; v Čechách sú známe podobné miesta pri Moravskej Třebovej a Kačerove.
Dokonalá ilúzia
O čo teda ide? Je to optická ilúzia. Vedci, čo robili výskum na týchto miestach, skúmali výškove rozdiely za pomoci presných analytických nástrojov - výsledok bol, že výškový rozdiel medzi vrcholom a spodkom bol opačný ako by sa zdalo nášmu oku. „V skutočnosti ideme z kopca aj keď náš mozog sa nám snaží vnútiť, že ideme do kopca," objasňuje Brock Weiss z Pensylvánskej štátnej univerzity.
Ako je však potom možné, že sú autá schopné nabrať takú rýchlosť, keď to vyzerá tak, že idú naozaj hore? Odpoveď je opäť v našej hlave a mozgu, ktorý je zmätený. Naskytajú sa dve odpovede: jedna je, že máme zakrytý horizont, takže nemáme správny referenčný bod podľa ktorého by sme posúdili, či ideme z alebo do kopca; druhá, že horizont síce máme, ale zakrýva ako sa kopec zvažuje k zvyšku krajiny.
Lačnovská záhada
Gravitačný kopec pri obci Lačnov sa nachádza v blízkosti jaskyne Zlá diera. Gravitačnú anomáliu sem prišli skúmať i slovenskí vedci a dospeli k rovnakému názoru ako vo väčšine prípadov spojených s touto témou. „Tieto miesta nevykazujú žiadne anomálne prejavy, čo sa týka nameraných hodnôt," zhodnotil autorský kolektív v článku vedeckého časopisu Quark.
Ďalej dodávajú: „tiažové pole sa na uvedených dvoch lokalitách správa úplne normálne a že ide o optický klam, ktorý je daný kombináciou dvoch dôležitých fenoménov: výskytom šikmých tvarov v blízkosti cesty a výrazným zmiernením jej stúpania, ktorý vytvára dojem relatívneho poklesu voči okoliu."
Mozog je teda síce výkonným orgánom, čo sa spracovania informácií týka, ale niekedy má toho dosť a situácie vyhodnotí nesprávne. Čo však, samozrejme, vôbec neuberá z úchvatnosti tohto javu.