Pre Martinu Magulovú je cestovanie bez cestovky viac než len voľba – je to životný štýl založený na slobode a nezávislosti. Po boku svojich detí a manžela sa nebojí vyraziť do cudziny, pretože všetko, čo rieši okolo nich každý deň doma, jednoducho presúva do nových kútov sveta. O spoločných zážitkoch a cestách píše aj na svojom blogu.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- koľko vyšiel štvorčlennú rodinu celý roadtrip po Amerike
- prečo Martina pri cestovaní s deťmi vôbec nemá strach
- aké problémy spojené s karavanom museli počas cesty riešiť
- ktorý americký štát Martinu najviac zaskočil
- prečo by si vždy vybrala cestovanie bez cestovky
Prečo práve trasa z Floridy do Tennessee? Bol to plán alebo spontánne rozhodnutie?
Tento roadtrip mal na starosti manžel – ja som len kúpila letenky a rezervovala karavan. Trasu si viac-menej plánoval sám, tentoraz som to nechala na ňom. Na Floride sme už spolu boli, videli sme Key West, Miami, Everglades, Tampu aj vesmírne centrum NASA. Tentoraz sme sa však chceli pozrieť najmä do okolitých štátov. Presný plán sme nemali, program aj jednotlivé zastávky sme si určovali zo dňa na deň.
Keď si vyrážala na tento roadtrip so svojím mužom a dvoma deťmi, mala si skôr pocit dobrodružstva alebo rešpektu z toho, čo vás čaká?
Priznám sa, že pri cestovaní strach nemám, prípadne len úplne minimálny, najmä čo sa týka vyspelých krajín. S cestovaním karavanom s deťmi už máme viacero skúseností a v USA som bola už po desiaty raz, takže som sa na túto cestu vyslovene tešila.
Koľko z celkového rozpočtu zhltol samotný prenájom karavanu?
Najväčšiu časť rozpočtu tvorili náklady spojené s prenájmom karavanu – jeho výbavou, benzínom a platením kempov. Ďalšou položkou boli letenky, tie sme však v medzisviatkovom období kúpili za výborných 315 eur spiatočne na osobu.
Keď to zhrnieme úplne úprimne – oplatí sa karavanový roadtrip v USA finančne, alebo je to skôr luxusný zážitok?
Myšlienka, že sa cestovaním v prenajatom karavane ušetria peniaze je často klamlivá. Kto nevlastní vlastný karavan a musí platiť prenájom, nemá veľkú šancu ušetriť. Ide skôr o zážitok, ktorý by som však nenazvala luxusným – posádka musí fungovať v stiesnenom priestore, spanie nie je také pohodlné ako v klasických posteliach, kúpeľňa je miniatúrna a podobne.
O to viac je to však o slobode. Najmä vtedy, keď sa trasa neplánuje dopodrobna vopred, ale rieši sa priamo počas cestovania, nocuje sa aj mimo kempov a každý deň prináša nové rozhodnutia. Vtedy ide o to pravé dobrodružstvo, ktoré máme radi.
Koľko vás takýto 12-dňový výlet som všetkým reálne stál?
Čo sa týka rozpočtu, letenky nás vyšli na 315 eur spiatočne na osobu. Samotný prenájom karavanu s výbavou stál približne 3 000 eur. Boli sme v štyroch kempoch, kde sa cena pohybovala okolo 50 eur za noc. Benzín je v USA lacnejší než u nás. K tomu treba prirátať stravu, vstupy do štátnych parkov (6 USD na auto), parkovanie či nákupy.
Každého však roadtrip vyjde inak – niekto kúpi letenky za 500 eur, karavan si požičia za 2 000, ale pokojne aj za 5 000 eur, každú noc prespí v kempe, prejde inú vzdialenosť a strava je kapitola sama o sebe. Práve tam sa dá veľa ušetriť, ale aj veľa minúť.
Bolo niečo, čo ťa na fungovaní karavanu vyslovene prekvapilo – v dobrom alebo zlom?
Keďže doma vlastníme karavan s dobrým vybavením, pri tomto prenajatom sme si všimli výrazné rozdiely. Bol síce o niečo väčší, čo bolo veľké plus, no jeho výbava bola len základná. Manžela napríklad prekvapilo, že sa batéria počas jazdy nenabíjala, čo nás obmedzilo v počte nocovaní mimo kempov.
Zistili sme tiež, že nefungovalo kúrenie, a tak sme v chladnejších štátoch, kde v noci mrzlo, kúrili plynovým sporákom. Navyše sme prišli o strešné okno a ostatné okná tiež dobre netesnili – niektoré sa počas jazdy dokonca otvárali a rôzne časti karavanu sa doslova rozpadávali. Bolo zrejmé, že už má niečo za sebou.
Pre nás však bolo najdôležitejšie, že sme mohli pokračovať v jazde a neudialo sa nič zásadné, kvôli čomu by sme museli náš výlet prerušiť.
Prešli ste teplotami od 0 do 28 stupňov – nebolo náročné sa na takýto „mix ročných období“ vôbec zbaliť?
Presne tak. Pri balení tesne pred odletom som mala po pozretí predpovedí počasia poriadnu dilemu, čo si so sebou zbaliť. Základom však boli bundy a čiapky do chladného počasia. Ostatné oblečenie, ako tepláky, mikiny či tričká, sme využili všade. Nechýbalo nám nič a raz sme dokonca využili aj práčovňu v kempe, takže sme mali oblečenia dostatok.
Ktorý štát alebo miesto ťa najviac zaskočilo – možno tým, že si od neho veľa nečakala?
Prekvapila ma temná história mesta Savannah. Po ceste sme si prečítali množstvo informácií o jeho minulosti spojenej s otroctvom, vojnami a epidémiami. Zároveň je mesto známe veľkým množstvom hlásených paranormálnych javov, duchov a nevysvetliteľných úkazov, vďaka čomu patrí medzi najstrašidelnejšie mestá v USA. Organizujú sa tam aj prehliadky mesta s výkladom, ktoré tieto fakty a legendy približujú.
Samotné mesto sa nám veľmi páčilo a prešli sme si jeho veľkú časť. Nadchli ma aj pláže so snehobielym pieskom na severe Floridy – ani som netušila, že tam majú taký bledý piesok. Cestou sme prechádzali naozaj krásnymi mestečkami a oblasťami s jazerami, palmami a domami na koloch. Vo viacerých z nich by som si vedela predstaviť tráviť naše zimy.
Často sa hovorí, že s deťmi je cestovanie komplikované a drahé. Je podľa teba na tom niečo pravdy alebo ide o čistý mýtus?
Do určitej miery je to pravda. Je samozrejme drahšie platiť tri či štyri letenky namiesto jednej alebo dvoch, rovnako je potrebné väčšie ubytovanie a účty v reštauráciách narastú. Na druhej strane existuje množstvo možností, ako ušetriť – napríklad zvoliť lacnejší apartmán namiesto drahého hotela a časť jedál si pripravovať sám, podobne ako doma.
Cestovanie s deťmi je náročnejšie, no nepríde mi to nič nezvládnuteľné. Rodičia sú zvyknutí riešiť bežné situácie okolo detí každý deň doma, takže sa to veľmi nemení – len sa presunú do inej krajiny a riešia ich tam. Rozdiel je v tom, že deti majú množstvo nových podnetov a rodičia nemusia riešiť kolobeh práce a domácich povinností, takže zostáva viac priestoru na zážitky.
My máme na konte s deťmi už poriadne veľa zaujímavých destinácií, aj tie oddychové plážové, ale aj množstvo zaujímavých poznávačiek. Rozhodne stojí za to vybrať sa kamkoľvek.
Ako vyzeral bežný deň na cestách s deťmi – mali ste nejaký režim alebo ste ho úplne pustili?
Každý deň bol trochu iný, rána sme však mali väčšinou pomalé. Postupne sme sa zobudili, naraňajkovali v karavane a následný program už závisel od konkrétnej destinácie.
Ak sme sa presúvali, deti si pozerali rozprávky na tabletoch, hrali hry, s mladším synom sme lepili nálepky, starší riešil úlohy v zošite alebo si čítal knihu. Ak sme už boli na mieste prvého výletu dňa, išli sme von – na pláž, do mesta alebo na turistiku. Počas dňa sme takto vystriedali aspoň dve rôzne miesta.
Stravu sme riešili priebežne – buď v karavane, alebo v reštauráciách. Deti aj tak medzi tým stále niečo vyjedali, takže presné časy obedov a večerí sme neriešili. Občas sme sa zastavili v supermarkete doplniť zásoby a pokračovali ďalej. Večer sme sa snažili dodržať čas spánku detí.
Roadtripy sa často spájajú s nečakanými situáciami. Zažili ste počas tých 12 dní niečo, čo vás naozaj preverilo?
Ako som už spomínala, počas cesty sme zistili, že nám nefunguje kúrenie, a navyše sme stratili strešné okno. Manžel ho preto aspoň provizórne zalepil lepiacou páskou a pozorne sledoval predpovede počasia, aby sme sa vyhli dažďu.
Niekoľko nocí bolo naozaj veľmi chladných, našťastie sme si hneď na začiatku kúpili hrubé paplóny, takže sme to zvládli a nikto neochorel. Na jednom mieste sme tiež zabudli nabíjací kábel, ktorý je pri takomto type karavanu kľúčový, keďže sa batéria nedobíjala počas jazdy.
Boli sme už asi 300 kilometrov ďaleko a vracať sa sme nechceli. V kempe sa nám snažili pomôcť, no nepodarilo sa. Nakoniec sme museli kábel hľadať online a obvolávať predajne v okolí. Našťastie ho mali, stresy sa skončili a mohli sme pokračovať ďalej.
Ako ste počas roadtripu riešili stravu – varili ste si v karavane alebo ste jedli skôr vonku?
Raňajky a často aj obedy sme riešili v karavane. Robili sme veľké nákupy vo Walmarte, kde sú ceny potravín celkom prijateľné – niečo je lacnejšie ako u nás, niečo zas drahšie. Obedy sme mali väčšinou rýchle, aby sme sa zbytočne nezdržiavali – cestoviny s hotovou omáčkou, párky, šaláty, instantné polievky a podobne.
Večer sme chodili do reštaurácií, často do typu all you can eat, kde sú bohaté bufetové stoly. Každý si nabral, na čo mal chuť a všetci sme sa dobre najedli. Zároveň ide o cenovo veľmi prijateľný spôsob stravovania, takže sme si to vždy užili aj s viacerými chodmi a dezertmi.
Prečo si zástancom cestovania bez cestovky – je za tým skôr sloboda rozhodovania alebo finančný aspekt?
Oboje. Pre mňa je základom sloboda – sama si určím, kedy chcem cestovať, či budem mať jedno alebo viac ubytovaní, kam sa pôjdem pozrieť, na ktoré pláže a zaujímavé miesta. Dôležitá je pre mňa aj strava v miestnych reštauráciách, ktorá je veľkou súčasťou zážitku z ciest.
Často sme v kontakte s miestnymi oveľa viac, než keby sme boli vo veľkom hoteli s delegátom, a deti majú prirodzený kontakt s angličtinou. Na výlety nás neláka chodiť hromadne so skupinou, ale slobodne – podľa chuti, nálady a potrieb detí.
Veľmi často ide aj o lacnejší spôsob cestovania než s cestovkou. Keď si to zrátam – financie aj množstvo zážitkov – cestovanie bez cestovky u mňa jednoznačne vyhráva.
Aké ďalšie miesta máš ešte na zozname snov – možno opäť v karavane?
Môj zoznam je dlhý, a ten manželov ani nehovorím (smiech). O pár dní idem sama s deťmi do španielskeho Alicante. Najbližšia poznávacia cesta vo štvorici bude Thajsko, Vietnam a Kambodža. V lete by sme chceli karavanom prejsť grécke ostrovy a koncom roka máme v pláne Filipíny. A určite pribudnú aj nejaké spontánne výlety.
Je aj nejaká krajina alebo typ cesty, na ktorý si s deťmi zatiaľ netrúfaš?
Je viacero krajín, kam by som momentálne nešla – najmä kvôli bezpečnosti, slabej zdravotnej starostlivosti alebo riziku chorôb. Medzi vyslovene nebezpečné krajiny s prebiehajúcimi ozbrojenými konfliktmi patria napríklad Afganistan, Sýria, Jemen, Irak, Gaza a Palestínske územia, Sudán či Somálsko. Opatrná by som bola aj pri niektorých menej turistických a nestabilných krajinách Afriky a v určitých častiach Južnej Ameriky.
Inak som však otvorená spoznávaniu sveta s deťmi rôznymi spôsobmi, ktoré prinášajú rôznorodé zážitky.
Keď sa obzrieš späť na cestovanie pred deťmi a porovnáš ho s dneškom – čo sa zmenilo najviac?
Našťastie cestujeme s deťmi rovnako veľa ako predtým, možno aj viac. Nejde pritom o rezortné dovolenky, ale o aktívne cestovanie plné presunov, objavovania a zážitkov. V tomto sa cestovanie nezmenilo.
Najviac cítim obmedzenia v drobnostiach – už si nemôžeme posedieť do noci v meste, na terase či v plážovom bare, niektoré športy a aktivity sú náročnejšie a niekedy by som si rada aj dlhšie pospala. Nič z toho mi však neprekáža zásadne. Som vďačná za každú našu cestu, za zdravie a za to, že môžeme spoločne objavovať svet.
