Denisa Pšenová objavuje Slovensko netradičným spôsobom – namiesto známych turistických miest ju priťahujú tajomné ruiny, kuriozity a zákutia, ktoré dýchajú históriou. Svoje objavy pravidelne zdieľa na sociálnych sieťach, kde nielen vzdeláva o ich pozadí, ale zároveň prináša tipy, ktoré inšpirujú Slovákov spoznávať krásy domova namiesto cestovania za hranice.
V našom rozhovore sa ďalej dozvieš:
- čo priviedlo Denisu k objavovaniu Slovenska z tajomnejšej perspektívy
- aká slovenská kuriozita ju dodnes fascinuje najviac
- či navštevuje aj miesta, kde by malo strašiť
- čo by zmenila na našom prístupe ku kultúre
- aké zvláštnosti už našla v ruinách
Pamätáš si moment, kedy si si povedala, že chceš ľuďom ukazovať Slovensko z úplne inej, tajomnejšej perspektívy?
Tajomnejšia perspektíva slovenských hradov, kaštieľov a iných pamiatok ma zaujímala odmalička. Myšlienka jej verejnej prezentácie mi prvýkrát napadla po kúpe vlastného auta začiatkom roka 2023. Vďaka nemu si môžem dovoliť venovať tejto záľube prakticky všetok svoj voľný čas.
Čo ťa na opustených miestach a kuriozitách fascinuje viac – ich história, atmosféra alebo pocit objavovania?
Vystihla si všetky tri momenty, z ktorých sa ťažko vyberá len jeden. Prvotný impulz pred cestovaním mi dáva vidina dobrodružstva. Príprava sa zas nezaobíde bez štúdia dejín. Najsilnejší vplyv na moju tvorbu má však spravidla atmosféra miesta, s ktorou sa stretávam až vo finále. Verím, že práve tá ma odlišuje od iných tvorcov s podobným zameraním.
Keby si mala vybrať jednu slovenskú kuriozitu, ktorá ťa dodnes fascinuje najviac, ktorá by to bola – a prečo?
Vybrala by som celú obec Dúbravica pri Banskej Bystrici. Tá je domovom kultúrneho zoskupenia Periférne centrá, pričom jeho členovia vystavujú svoje projekty priamo v okolí. Takto som v Dúbravici napríklad natrafila na ufo, ktoré navrhol a zostrojil Oto Hudec. S ufom sa spája aj príbeh o včelárovi, ktorý sa snaží zachrániť včelstvo na pokraji vyhynutia. Objekt sa nachádza nad obcou a páči sa mi, aký je naraz prístupný a tajomný, a zároveň ponúka priestor na zamyslenie.
A je nejaké miesto, ktoré ťa prekvapilo viac, než si čakala?
V pamäti mi utkvel hrad Čabraď, ktorý sa od iných našich hradov líši svojou odľahlou polohou. Na okolí ani stopa po civilizácii, žiadny výhľad na obce a mestá. V dobrom ma tu prekvapili nezvyčajné ticho a samota. Okrem toho sa rovno pod hradom nachádza zaniknutá obec a stará kaplnka s cintorínom.
Keď vstúpiš do opustenej budovy, čo si všímaš ako prvé?
Snažím sa navštevovať len budovy, ktoré boli už predo mnou preskúmané a hlavne také, ktoré sú v rámci možností bezpečné a prístupné. Opatrnosť je však vždy namieste, preto si ako prvé všímam zvuky – teda či sa v budove niekto nachádza, či nezateká strecha alebo či nezačujem iné varovné signály. Ďalej si všímam strop a podlahu. Ak oboje vyzerajú labilne alebo sú doslova prepadnuté, ďalej nejdem. Samotný výskum a príprava na takéto miesta začínajú ešte doma pred cestou.
Našla si niekedy v ruinách niečo vyslovene zvláštne?
Áno, neraz. Kostol sv. Kozmu a Damiána na Orave je napríklad známy tým, že v krypte pod ním sa majú nachádzať ľudské zostatky. Kedysi bola otvorená, dnes už vo vstupe bráni mreža. Tribeč je záhada sám o sebe, pričom aj na ňom sa dá nájsť stará krypta s voľne prístupnými sarkofágmi a dreveným krížom na stene. Stará kaplnka pod Čabraďom zas skrýva poškodený oltár, raz som tam natrafila aj na netopiere. Hoci nejde o bizarné nálezy, takto odkryté a zanedbané by ich možno čakal len málokto.
Navštívila si už miesto, o ktorom kolujú legendy, že tam straší? Ako k takýmto miestam pristupuješ – veríš na energiu miesta, alebo sa opieraš najmä o fakty a historický kontext?
Áno, takéto legendami poznačené miesta navštevujem najradšej, hoci pri svojom výskume sa opieram hlavne o fakty. Osobne na duchov neverím, ani som na cestách – zatiaľ – žiadneho nestretla, no legendy a povesti čítam rada. Často práve tie vedia najlepšie predať pamiatky, a ktovie, či na nich nie je aj zrnko pravdy.
Na Slovensku vraj existuje miesto, kde sa predmety kotúľajú do kopca. Ako sa táto zvláštnosť vysvetľuje?
Asi máš na mysli zliechovskú anomáliu, ktorú si čitatelia môžu sami vyskúšať pri obci Zliechov pri Čičmanoch. V skratke ide o optický klam a vrch kopca vyzerá byť nižšie ako jeho opačný koniec. Podobný „gravitačný fenomén“ sa dá vyskúšať aj inde na Slovensku, napríklad pri Lačnove v Prešovskom kraji.
Navštívila si aj nejaké miesto alebo objekt, pri ktorom si si povedala: „Toto je už naozaj bizarné“ – napríklad zvláštnu sochu, pamätník či netypickú stavbu?
Napadá mi jedna milá myšlienka z obce Prestavlky pri Žiari nad Hronom. V lese nad obcou sa nachádza Pomník starých mládencov, ktorý patrí k unikátom nielen u nás, ale aj v rámci celej Európy. Pomník s krásnym výhľadom do okolia slúžil ako miesto stretávok starých mládencov, ktorí si v Prestavlkoch sami založili klub. Kto chcel byť jeho členom, musel na sekeru prisahať, že z klubu nikdy neodíde, a teda sa neožení. Pre niekoho možno bizarné, pre mňa určite kreatívne.
Zmenilo sa vnímanie Slovenska u teba samotnej odkedy tieto miesta objavuješ?
Určite áno. Kým v minulosti som skúmala prevažne zahraničie, dnes sa orientujem hlavne na unikáty u nás. Odkedy cestujem za záhadami, raritami a dejinami Slovenska, zdá sa mi, že všetko „cudzie“ sa dá v nejakej verzii nájsť aj u nás, len sa treba okolo seba pozerať.
Ak by si mala vybrať jeden hrad a jeden kaštieľ na Slovensku, ktoré by si odporučila ako „must-see“ miesta, ktoré sa naozaj oplatí navštíviť – ktoré by to boli a prečo?
Vždy, keď dostanem príležitosť, odporúčam navštíviť hrad v Slovenskej Ľupči. Každý rok s obdivom sledujem, ako sa hrad posúva dopredu a sprístupňuje stále nové priestory. Keď už budete v okolí Banskej Bystrice, určite zájdite aj do neďalekej obce Hronsek. Tam okrem barokového kaštieľa s krásnym parkom nájdete aj vodný hrad a drevený artikulárny kostol zapísaný v zozname UNESCO.
Rada by som ešte vyzdvihla Havránok. Ide o archeologické nálezisko pri Liptovskej Mare s jedinečnou atmosférou. Toto miesto je moja srdcovka, navštevujem ho každý rok už odmalička.
Kde na Slovensku tráviš čas najradšej, keď práve nehľadáš kuriozity a tajomné miesta?
Najčastejšie ma nájdete doma pri knihe alebo na prechádzke v lese. Sem-tam zájdem aj do mesta buď na Horehroní, kde aktuálne bývam, alebo na Liptove, odkiaľ pochádzam.
Máš pocit, že sa Slováci vedia starať o svoju krajinu? Čo by si zmenila v našom prístupe ku kultúre a prírode, aby sme sa o ne správali zodpovednejšie?
Z reakcií na svoj obsah vnímam, že ľudí na Slovensku zaujímajú dejiny aj pamiatky. O prírode ani netreba hovoriť, väčšina z nás v nej trávi každý voľný víkend. Problém je podľa mňa skôr systémový. Keď sa pozrieme na susedné Česko, tam takmer každý hrad a každá pamiatka podlieha štátu, ktorý sa náležite venuje ich obnove a udržiavaniu. U nás je to celkom inak, a nebyť občianskych združení, z mnohých zrúcanín by dnes už zostali len krížiky na mape. Myslím si, že kultúra na Slovensku sa dlhodobo zanedbáva a slabo propaguje.
Fascinovala ťa história už od detstva, alebo si si k nej našla cestu až neskôr cez objavovanie netradičných miest? A sú tieto záujmy nejako prepojené s tvojou profesiou, alebo ide skôr o koníček na voľný čas?
K histórii som si našla cestu cez fantasy literatúru a dobrodružné počítačové hry. Oboje mi ako malej podnecovali predstavivosť, a rada som si príbehy z nich prenášala k našim lesom a hradom. Ako redaktorka sa dejinám takisto nedokážem a ani nechcem vyhnúť, no moje cesty po Slovensku a ich stvárnenie na sociálnych sieťach sú vyslovene mojím koníčkom.
Máš nejakú obľúbenú legendu alebo príbeh spojený s miestom, ktorý ťa najviac zaujal a utkvel v pamäti?
Napadol mi príbeh, ktorý som si priniesla zo Závažnej Poruby na Liptove. V lese nad obcou je ukrytá záhadná tabuľka, ktorú tam mal nechať údajný „cestovateľ v čase“. Na tomto príbehu je pekné to, že si ho každý môže dotvoriť podľa vlastných predstáv. Údajný cestovateľ zanechal na mieste odkaz, podľa ktorého v roku 2041 nastane „nová éra“. Čo presne tým myslel a prečo pricestoval práve do Závažnej Poruby, to nám už neprezradil. Zatiaľ som nezistila, či ide o výstrelok niekoho z miestnych alebo niečo iné, no práve vďaka tomuto tajomnu je príbeh ľahko zapamätateľný.
Čo máš najbližšie na svojom bucket liste – aké netradičné či zaujímavé miesta by si rada na Slovensku objavila alebo navštívila?
V poslednej dobe som sa začala širšie venovať pamätným miestam spojeným s druhou svetovou vojnou, najnovšie ma bavia aj technické pamiatky. Okrem toho sa dlhší čas pohrávam s myšlienkou o celkom novom, mysterióznom a pomerne aktuálnom žánri vo svojom cestovateľskom repertoári. Ďalej by som to nespresňovala, nechajte sa prekvapiť!
