💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- EÚ chce do roku 2040 vybudovať sieť vysokorýchlostných tratí spájajúcich hlavné mestá.
- Na mapu pribudli trasy Drážďany–Praha–Brno–Bratislava a Varšava–Viedeň.
- Cieľom je znížiť závislosť od lietania a zrýchliť prepojenie regiónov.
- Problém? Meškania, financie a realita, ktorá beží stále na regionálnych koľajniciach z 80. rokov.
Podľa Európskej komisie má nový akčný plán pre vysokorýchlostné železnice priniesť „rýchlejšiu a lepšie prepojenú sieť do roku 2040“. Ide o súčasť prepracovanej stratégie TEN-T, ktorá má spájať všetky veľké mestá vlakmi s rýchlosťou minimálne 200 km/h. Ak to vyjde, z Berlína do Viedne by sme sa namiesto ôsmich hodín viezli štyri a pol. Cesta medzi Varšavou a Bratislavou by sa skrátila zo sedem a pol hodiny na štyri.
Na mapu plánov pribudli nové úseky ako Drážďany–Praha–Brno–Břeclav–Bratislava, či Ostrava–Přerov–Viedeň. Komisia odhaduje, že celý projekt vysokorýchlostnej siete TEN-T vyjde na približne 345 miliárd eur a do roku 2027 chce mať pripravené presné termíny a financovanie. Znie to ako veľký reštart železníc v Európe - aspoň na papieri.
Rýchlejšie vlaky, pomalšie krajiny
Realita je však o poznanie menej lesklá. Napríklad české ministerstvo dopravy síce pracuje na príprave vysokorýchlostnej trate Praha–Drážďany, no prvé úseky sa majú stavať až po roku 2030. Slovensko zatiaľ neplánuje vlastnú vysokorýchlostnú trať, len sa chce „napojiť“ na českú a po južnej strane prepojiť Bratislavu s Viedňou a Győrom.
„Slovensko je zatiaľ v štádiu strategických úvah,“ uvádza dokument ministerstva dopravy SR. V preklade: rýchlovlaky budú možno raz, ak sa ich najprv podarí postaviť susedom.
Medzitým Francúzsko, Španielsko či Taliansko už bežne prevádzkujú vlaky, ktoré brázdia krajinu 300-kilometrovou rýchlosťou. A krajiny ako Poľsko či Dánsko spúšťajú nové úseky s podporou EÚ. Na východnej strane Európy však vládne opatrnosť, byrokracia a finančné limity.
Nahradiť lietanie, priblížiť regióny
Podľa Európskej komisie je cieľ jednoduchý: znížiť emisie, posilniť cezhraničné spojenia a ponúknuť alternatívu ku krátkym letom. „Nové trate majú prepojiť veľké mestá, ale aj menšie regióny, ktoré dnes železnica obchádza,“ uvádza Komisia.
V praxi to znamená, že do roku 2040 by malo byť 90 percent európskych obyvateľov v dosahu vysokorýchlostného spojenia. Ak sa to podarí, išlo by o najväčší presun cestujúcich z lietadiel na železnicu v dejinách.
Lenže, ako pripomína portál RailTech, EÚ zatiaľ nepredstavila jednotný model financovania. Krajiny si majú stavať svoje úseky samy, čo môže viesť k tomu, že vlak z Paríža do Bratislavy pôjde síce rýchlo, ale zastane na hraniciach, pretože každá krajina má inú prioritu aj infraštruktúru.
Rok 2040 alebo 2070?
Podľa eurokomisára Raffaele Fitta má nový plán „zblížiť občanov a uľahčiť podnikanie v rámci EÚ“. No v regióne, kde modernizácia jednej trate trvá dekádu, znie dátum 2040 ako optimistická sci-fi predpoveď.
Stačí sa pozrieť na príklad Praha–Drážďany: o tuneli pod Krušnými horami sa hovorí od roku 2010, pričom prvé bagre sa na trase očakávajú až po roku 2032. Ak by sa rovnakým tempom postupovalo aj na trase Bratislava–Brno, je šanca, že rýchlovlak uvidíme skôr v múzeu budúcnosti ako na hlavnej stanici.
Budúcnosť na koľajniciach, ale s brzdiacim systémom
Európa si teda vytýčila jasný cieľ - menej lietadiel, viac vlakov. Menej čakacích hodín na letiskách, viac kávy v pohodlnom kupé. No zatiaľ čo západ kontinentu už frčí rýchlosťou 300 kilometrov za hodinu, stred a východ stále ladí výhybky.
Do roku 2040 možno prídu prvé reálne zmeny, nové trate, tunely a prepojenia. Ale ak poznáme tempo európskej byrokracie a lokálnej politiky, z tohto rýchlovlaku sa ľahko môže stať lokálka budúcnosti.