Cestovanie po Európe sa v posledných rokoch stáva čoraz jednoduchšie, a to aj vďaka desiatkam nových železničných spojení. Ako píše portál Euronews, dánsky think tank 21st Europe teraz predstavil ešte ambicióznejšiu víziu – kontinentálnu vysokorýchlostnú sieť s názvom Starline, ktorá by fungovala ako metro medzi európskymi metropolami.
„Skutočne integrovaný železničný systém už nie je len otázkou pohodlia; je to strategická nevyhnutnosť pre odolnosť Európy v 21. storočí,“ tvrdí think tank. Cieľom Starline je nahradiť dnešnú „rozdrobenú, nerovnomernú a často pomalú“ infraštruktúru ultra-rýchlymi spojmi, ktoré by mohli konkurovať leteckej doprave.
Podľa návrhu by Európania mohli vnímať svoj kontinent nie ako súbor vzdialených hlavných miest, ale ako jednu dynamickú sieť, kde je každé spojenie – či už pre ľudí alebo tovar – rýchlo a jednoducho dostupné.
Európske metro budúcnosti
Nie je pochýb, že celoeurópska železničná sieť by bola medzi cestovateľmi extrémne populárna. „Od zlatej éry nočných vlakov až po dnešných viac ako 400-tisíc používateľov Interrailu (medzinárodný vlakový lístok v rámci Európy) ročne je túžba po otvorenom, dostupnom cestovaní zrejmá,“ uvádza think tank.
Európska únia už dnes pracuje na projekte TEN-T (Trans-European Transport Network), ktorý má za cieľ prepojiť kontinentálnu infraštruktúru. No podľa 21st Europe mu chýba „ambícia a dizajn“, a to nielen v oblasti užívateľského komfortu, ale aj v nevyužitej príležitosti spraviť z vlakov ikonu Európy.
„Stanice sú od seba odtrhnuté, vlaky sa divoko líšia v dizajne a samotná cesta je zriedka súčasťou zážitku,“ opisujú súčasný stav. Ako príklad uvádzajú japonské rýchlovlaky alebo škandinávske letiská, kde je doprava funkčná aj ikonická zároveň.
Z Helsínk do Berlína za päť hodín
Plánovaná sieť Starline by pokryla 22-tisíc kilometrov a spojila 39 destinácií v Európe – vrátane Spojeného kráľovstva, Turecka a Ukrajiny. Vlaky by jazdili rýchlosťou 300–400 kilometrov za hodinu, čo je o 30 percent rýchlejšie než dnešná cestná a železničná doprava.
Helsinki a Berlín by si tak zvládol za päť hodín namiesto celodennej cesty. Spojenie Kyjeva a Berlína, ktoré dnes vyžaduje nočný vlak, by sa stalo predvídateľnou a bezproblémovou cestou. Trasa Miláno - Mníchov, dnes pomalá a kľukatá, by sa premenila na vysokofrekvenčnú tepnu medzi hlavnými ekonomickými centrami.
Vlaky Starline by mali výraznú tmavomodrú farbu a interiér rozdelený nie na triedy, ale na rôzne zóny – napríklad tiché priestory na prácu alebo rodinné sekcie. Nové stanice by sa stavali na okrajoch miest a prepojili by sa s existujúcou mestskou dopravou. Navyše by slúžili aj ako kultúrne centrá – s reštauráciami, obchodmi, čakárňami, ale aj s koncertnými sálami, múzeami či športoviskami.
Najväčšia nádej pre klimatické ciele do roku 2050
Podľa 21st Europe je Starline aj environmentálnym projektom. Doprava je jednou z najväčších klimatických výziev Európy – v roku 2022 sa podieľala na 29 percentách všetkých emisií skleníkových plynov v Európskej únii.
Aj keď krajiny ako Francúzsko či Rakúsko už obmedzili krátke lety tam, kde existujú vlakové alternatívy, think tank tvrdí, že skutočný dopad si vyžaduje kontinentálny prístup. Vysokorýchlostné vlaky totiž vyprodukujú až o 90 percent menej CO2 než lety.
„Odvážny prechod na vysokorýchlostnú železnicu môže byť najlepšou šancou Európy splniť klimatické ciele do roku 2050, a zároveň zachovať rýchlu a zelenú mobilitu,“ zdôrazňuje think tank.
Ako to má fungovať?
Model prevádzky by bol verejne financovaný a vlaky by prevádzkovali schválené národné železničné spoločnosti pod franšízovým modelom. Celý systém by dohliadala nová inštitúcia European Rail Authority (ERA) v rámci štruktúr EÚ, zodpovedná za koordináciu a ďalšiu expanziu siete.
Aby Starline fungoval ako jednotný systém, bolo by potrebné harmonizovať pracovné zmluvy, technické štandardy a bezpečnostné predpisy. Všetci zamestnanci by prešli školením podľa jednotného európskeho rámca.
Think tank verí, že aj keď je projekt nesmierne ambiciózny, do konca tohto storočia by mohol byť realitou. „Teraz začíname budovať sieť a spájať politikov, dizajnérov a lídrov priemyslu, aby sa vízia zmenila na skutočnosť,“ vyhlásil.
A čo Slovensko?
Žiaľ, pri pohľade na mapu plánovanej siete je jasné, že Slovensko tieto plány úplne míňajú. Starline sa zameriava najmä na veľké západoeurópske a severské mestá, pričom náš región ostáva mimo hlavných trás.
Ak sa teda niekedy dočkáme vysokorýchlostného spojenia, pravdepodobne to nebude zásluhou tejto iniciatívy. A vzhľadom na tempo a ochotu výstavby (nedávno sme odignorovali šancu pripojiť sa k poľskému projektu vysokorýchlostnej siete) je pravdepodobné, že za rýchly spojmi sa najprv budeme musieť dopraviť pomalými spojmi do Viedne alebo Budapešti.
