Metro v Brne je vďačnou témou mnohých vtipov, experti a politici sa však jeho vybudovaním intenzívne zaoberajú. Konkrétne sa hovorí o takzvanom severojužnom koľajovom diametri, tento krkolomný odborný názov v sebe skrýva práve podzemnú dráhu, píše Marek Osouch z portálu iDnes.
„Projekt by jednoznačne pomohol povrchovej doprave, najmä v tomto severojužnom smere, kde prevádzkujeme najvyťaženejšie električkové linky číslo 1 a 12,“ vyzdvihuje hovorkyňa brnenského dopravného podniku Hana Tomaštíková.
Dnes sú spomínané linky na hrane kapacity, dlhé súpravy vyrážajú každé tri minúty a pre ďalšie navýšenie počtu spojov už na tratiach nie je miesto. V minulom týždni sa brnenskí radní zhodli, že najlepším variantom bude, keď v tuneloch pod mestom nepôjdu súpravy metra tak ako v Prahe, ale vlaky.
Hybridný variant
„V prípade, že to umožní legislatíva, tak sme aj pre variant hybridný, teda prevádzka vlakov spoločne s električkami,“ povedal na otázku iDnes radný pre dopravu Petr Kratochvíl (ODS). Dnes zákony neumožňujú, aby po rovnakých koľajniciach mohli ísť električky aj vlaky, ale prípadné umožnenie tejto kombinácie by Brno jednoznačne privítalo.
S jeho stanoviskom ohľadne podzemnej dráhy súhlasí aj vedenie Juhomoravského kraja. Diameter by totiž priniesol využitie aj pre spádovú oblasť Brna. Tešia sa naň napríklad v Kuřimi, z ktorej sa síce dnes dá do krajského mesta pohodlne dostať vlakom, a vyhnúť sa tak kolónam na cestách, ale trať vedie oblúkom cez Maloměřice. Tunelom by cesta do centra bola rýchlejšia.
„V ideálnom prípade by sa skrátil čas jazdy na hlavnú stanicu o desať minút. Väčší benefit by potom bol najmä pre tých, ktorí sa potrebujú dostať napríklad niekam do okolia Moravského námestia,“ hovorí kuřimský starosta a krajský zastupiteľ Drago Sukalovský (STAN).
Výhodné pre všetkých
Pozitívne vníma podzemnú trať aj starosta Židlochovíc ležiacich na opačnej, teda južnej strane od Brna. „Ak časť vlakov pôjde pod zemou priamo do centra Brna, je to jedine dobre,“ je presvedčený Jan Vitula (nez.). Naráža tak na fakt, že nová hlavná stanica sa pripravuje mimo centra v blízkosti rieky Svratky a existujúceho autobusového terminálu Zvonařka.
Za preferenciou podzemného vlaku pred klasickým metrom nie sú len pocity starostov okolitých miest a obcí, ale aj čísla. Podľa vedenia Brna sa metro pohľadom rôznych modelov javí ako ekonomicky neefektívne.
„Všeobecným prínosom všetkých posudzovaných variantov je zníženie intenzity pohybu cestujúcich v centrálnej časti Brna, iba vlakový variant je však výhodný nielen pre obsluhu Brna samotného, ale aj celej brnenskej metropolitnej oblasti. Z výsledkov ekonomického hodnotenia vďaka vyšším benefitom jednoznačne vyplýva výhodnosť vlakových variantov, ktorá je daná skrátením dochádzky do centrálnej časti mesta bez nutnosti prestupu,“ vysvetľuje hovorca brnenského magistrátu Filip Poňuchálek.
Inými slovami, napojenie na povrchové železničné trate znamená, že túto dráhu využije viac súprav, a teda aj viac cestujúcich.
Stanovisko ide k riadiacemu výboru
Na severe Brna by sa mala podzemná dráha napojiť na tišnovskú trať pri kráľovovopoľskej stanici, na juhu potom na chrlickú trať. V aktuálnom zámere projektu novej stanice sa podľa Poňuchálka počíta s tým, že tento chrlický koridor zaústi do podzemnej stanice kolmo k nadzemnému koľajisku.
To požadovali brnenskí zastupitelia už v roku 2018, vláda však následne vybrala iný variant. Projekt sa tak očividne zmenil priaznivejšie v prospech Brna. Stanovisko mestských a krajských radných teraz poputuje na stôl riadiacemu výboru, ktorý rieši prípravu nového brnenského železničného uzla, a následne na Centrálnu komisiu ministerstva dopravy.
„Časový horizont, kedy by mohlo dôjsť k prerokovaniu, teraz nebudeme predvídať,“ uviedla hovorkyňa rezortu Alena Mühl. Až po rozhodnutí na tejto úrovni sa môže diameter začať rozpracovávať do podrobnejšieho projektu a potom stavať, pokiaľ sa teda na tento nákladný variant podarí nájsť dostatok peňazí.
Niektoré stavby s ňou už rátajú
Dráha pod Brnom je tak síce záležitosťou vzdialenej budúcnosti a určite nebude stáť skôr ako nová stanica, niektoré rastúce stavby už s ňou však počítajú. To je prípad aktuálne prestavovanej plochy po niekdajšom Tescu pri terajšej hlavnej vlakovej stanici, kde vznikne nový komplex s obchodmi, bytmi a kanceláriami.
„Už sme vybudovali podzemné steny, ktoré tvoria základy nášho nového objektu priamo nad severojužným koľajovým diametrom. Tieto steny v budúcnosti umožnia jeho neskoršiu bezkolíznu realizáciu,“ informuje hovorca developerskej spoločnosti Crestyl Ondřej Micka.
Kadiaľ presne táto náhrada brnianskeho metra povedie, a kde a aké bude mať zastávky, zatiaľ nikto nepovedal. Podľa magistrátu štúdiu spracovávanú od roku 2020 uvidí verejnosť po prerokovaní v spomínanej centrálnej komisii.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.