Zuzana „Zana” Gánovská je mladá Slovenka, ktorá sa celkom neplánovane rozhodla pre prácu v oblakoch. Tá ju priviedla do Dubaja, kde dnes trávi svoje voľné dni mimo paluby lietadla. Aj keď si spoločnosť Emirates pochvaľuje a pre prácu letušky by sa rozhodla opäť, otvorene hovorí aj o jej odvrátenej stránke – o tom, ako náročný režim a neustála pohotovosť dokážu ovplyvniť duševné zdravie človeka.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- ako sa dokáže letuška vypracovať do biznis triedy
- prečo prirovnáva Zana biznis triedu k nóbl reštaurácii v oblakoch
- s akými šokujúcimi príbehmi pasažierov sa počas práce stretla
- kto hradí letuškám ubytovanie a v akom prípade môžu požiadať o podporu
- či má popri lietaní čas aj na randenie
Ako si sa dostala k práci letušky a čo ťa presvedčilo pracovať práve v Dubaji?
Dostala som sa k tejto práci úplne náhodou. Nikdy som netúžila byť letuškou a celé sa to udialo veľmi rýchlo – doslova zo dňa na deň som sa rozhodla ísť na pohovor. V tom období sa v mojom osobnom živote odohrali určité veci, a tak mi to prišlo vhod.
Pozrela som si stránku Emirates, aby som zistila, kedy majú v Bratislave Open Day a bez akejkoľvek prípravy som sa rozhodla tam ísť. Na pohovore som bola jednoducho sama sebou a hneď na druhý deň mi zavolali, že ma prijímajú. Bola som veľmi prekvapená, ale zároveň som to aj tak trochu čakala, pretože som sa dostala do úplne posledného kola, kam postúpilo len päť ľudí, a nakoniec prijali troch. Hneď ráno nasledujúci deň som dostala tzv. golden call – telefonát s ponukou práce. Okamžite som ju prijala, pretože som nikdy predtým nebola v Dubaji a mám rada výzvy. Možnosť odmietnuť som ani nezvažovala.
Po akej dobe v práci si sa dostala do business class a aké boli tvoje prvé dojmy z tohto „vyššieho levelu“ cestovania v oblakoch?
Dostala som business class upgrade po necelých dvoch rokoch. Funguje to tak, že vám príde e-mail, v ktorom ponuku na upgrade akceptujete, ak máte záujem. Po určitom čase vám potom príde odpoveď, či vás prijali alebo nie. Ja som mala šťastie – od chvíle, keď som dostala e-mail, som už o dva mesiace mala v rozvrhu business class tréning.
Prvé dojmy? Je to naozaj úplne iné ako pracovať v economy. Veľkým pozitívom je, že je tam výrazne menej pasažierov, čo je skvelé aj z hľadiska psychickej pohody. V economy, kde je často tristo až štyristo ľudí, je niekedy naozaj náročné vyhovieť každému – a to sa časom na človeku odrazí.
Aký je najväčší rozdiel medzi prácou a službami v business a economy triede?
V business class je síce všetko oveľa prísnejšie, no zároveň profesionálnejšie. Cestujúcim sa treba venovať na veľmi vysokej úrovni – funguje to tam ako v luxusnej reštaurácii. Máme klasický servis jedla, musíme sa vyznať vo vínach a vždy oslovovať zákazníkov ich menom. Kým v economy sa ani len nestihnete každému pozdraviť, v business class musíte mať interakciu s každým cestujúcim.
Teraz ma čaká už tretí let v business class a veľmi sa naň teším – postupne si zvykám na úplne iné pravidlá, než aké platia v economy. Je to skrátka fine dining v oblakoch.
A ako sa správajú pasažieri v business class oproti economy – sú náročnejší, uvoľnenejší?
Ľudia v business class sú väčšinou pokornejší a milší, hoci, samozrejme, existujú aj výnimky, ktoré vám dokážu let poriadne znepríjemniť. Ja som však zatiaľ mala len pozitívne skúsenosti. V business class lietajú väčšinou ľudia, ktorí takto cestujú pravidelne. Nájde sa však aj skupina cestujúcich, ktorí letia business triedou po prvýkrát a chcú si vyskúšať úplne všetko, čo máme na palube. Úplne to chápem – cena letenky je naozaj enormne vysoká, a preto sa snažím byť maximálne ústretová.
Ak chce niekto napríklad dvakrát dezert s úsmevom mu to poskytnem. Vždy si uvedomím, aké peniaze platia za komfort, ktorý Emirates ponúka a snažím sa, aby mali z letu čo najlepší zážitok.
Ako to funguje v rámci leteckých spoločností – pridelia ťa do vyššej triedy automaticky po čase alebo si to treba „odpracovať“ výkonom a skúsenosťami?
Záleží to od toho, ako dlho ste v spoločnosti, ale aj od vášho profilu – či tam nemáte nejaké reporty alebo poznámky o tom, že sa niečo udialo. Je úplne bežné, že každá členka či každý člen posádky má v profile zaznamenané rôzne situácie.
Najdôležitejším faktorom je teda dĺžka pôsobenia v Emirates. V súčasnosti však ide proces povýšenia pomerne rýchlo – kedysi sa upgrade dostával až po približne piatich rokoch, no teraz je to väčšinou už po dvoch. Spoločnosť totiž neustále rastie a prijíma stále nových a nových ľudí, takže sa prirodzene otvára viac príležitostí na postup.
Stretla si ako letuška zaujímavých ľudí, celebrity alebo cestovateľov s netradičnými príbehmi?
Stretla som sa už aj s celebritami, no nemôžem ich menovať ani o tom hovoriť na sociálnych sieťach, pretože to máme prísne zakázané. Taktiež sa s nimi nesmieme fotiť. Najčastejšie sa s nimi stretávam na letoch do USA, kde cestujú väčšinou v business alebo first class. Mala som teda možnosť stretnúť viaceré známe osobnosti – a musím povedať, že sú to v konečnom dôsledku úplne obyčajní ľudia ako my. Veľmi milí, priateľskí a pokorní.
Nemám žiadny výnimočný alebo šokujúci prípad, ale cestujú naozaj rôzni ľudia s rôznymi príbehmi. Raz sme napríklad mali pasažiera, ktorý mal v nákladovom priestore lietadla (tzv. cargo) svojho zosnulého rodiča, ktorého prevážali späť domov. V takýchto prípadoch nás o tom informujú už počas briefingu, aby sme vedeli, že ide o citlivú situáciu a pristupovali k danému cestujúcemu s mimoriadnou empatiou.
Pamätám si aj pasažiera, ktorý nám rozprával, že sa vyliečil z rakoviny a dnes pomáha iným ľuďom. Takéto momenty sú dôkazom, že na palube sa stretávajú neuveriteľné životné príbehy. Práve to robí túto prácu tak krásnou – formuje vás ako osobnosť a mení váš pohľad na svet.
Zažila si niekedy počas letu aj nejakú krízovú situáciu na palube?
Zažila som už veľa krízových situácií na palube. Pokiaľ ide o negatívne zážitky, snažím sa na ne čo najskôr zabudnúť. Najemotívnejšia situácia však nastala, keď sme mali na palube pani, ktorá sa počas letu dozvedela, že jej dieťatko zomrelo na leukémiu. Cestovala práve do Dubaja pre svojho otca, aby sa spolu vrátili domov a túto nečakanú správu znášala veľmi ťažko. Začala miešať alkohol s liekmi, takže som sa jej snažila byť nablízku a komunikovať s ňou. Keď som jej povedala, že nemôže kombinovať lieky so šampanským, slovne ma napadla a stala sa agresívnou.
Fyzicky sa udržala len preto, že som žena, no nášho supervízora napadla aj fyzicky. Po pristátí v Dubaji museli všetci pasažieri zostať sedieť na svojich miestach, kým pre ňu prišla polícia. Na palube vznikol veľký chaos a celá situácia sa ma veľmi dotkla – je ťažké zachovať chladnú hlavu, keď pri vás plače matka, ktorá práve stratila svoje dieťa.
A nejaké zdravotné prípady?
Čo sa týka zdravotných prípadov, pamätám si situáciu, keď sme sa chystali na odlet a priamo predo mnou sa začal dusiť starší pán. Tiekli mu sliny a mal prevrátené oči. V tej chvíli som nevedela, čo robiť, pretože sme boli v kritickej fáze odletu, no okamžite som zavolala dopredu posádke, ktorá má na starosti crew. Napokon sa ukázalo, že išlo len o krátkodobú nevoľnosť – pán to dokonca otočil tak, že som vraj len „zle videla“.
Mám pocit, že pri tejto práci som už videla naozaj všetko. Raz napríklad jedna pani umývala svoje bábätko dole hlavou v záchode. Po takýchto skúsenostiach ma už len tak niečo neprekvapí.
Letušky sa naozaj stretávajú so všeličím – spomenieš si na nejakú zvláštnu alebo až bizarnú požiadavku od pasažiera, ktorá ti utkvela v pamäti?
Čo sa týka samotných pasažierov, nemala som zatiaľ žiadnu vyslovene bizarnú požiadavku. Skôr ide o drobnosti – napríklad ľudia, ktorí letia v economy, si často radi pýtajú produkty určené pre biznis či first class. Občas sa tiež stáva, že ma niektorí pasažieri pozývajú von a snažia sa získať informácie o tom, v akom hoteli bývam či v akej destinácii zostávam.
Oplatí sa pracovať pre Emirates, keď zohľadníme náročnosť práce a kompromisy v osobnom živote? Koľko si vieš približne zarobiť za jeden mesiac?
Oplatí sa to určite a túto prácu by som odporučila zažiť každému. Ja sa snažím zdieľať realitu tejto profesie, pretože veľa ľudí ju vníma ako „dream job“, no nevidia jej zákulisie. Určite som musela urobiť viaceré obmedzenia vo svojom osobnom živote – tým, že neustále niekde lietam, nemám veľa času na rodinu ani na to, aby som si našla partnera. Je to komplikovanejšie, pretože vždy, keď sa vrátim do Dubaja, potrebujem zregenerovať a dať sa dokopy. Nevýhodou je aj to, že ste neustále „rozlietaní“ a je ťažké nadviazať silné priateľstvá – stále sa stretávate s novými ľuďmi, zatiaľ čo na starých kamarátov nemáte čas.
Moja výplata závisí od počtu hodín, ktoré mesačne odlietam. Máme stanovený základný plat „basic salary“, ktorý sa líši podľa toho, či pracujete v economy, business alebo first class a tiež podľa počtu rokov, ktoré ste vo firme. Tento základ prichádza každý mesiac bez ohľadu na počet odlietaných hodín, ku ktorému sa pripočítavajú odpracované hodiny a aj „meal allowance“ z jednotlivých destinácií. Celkový zárobok sa pohybuje v niekoľkých tisícoch eur, no je to veľmi individuálne. Človek si vie určite dobre zarobiť – hoci, pravdupovediac, v Dubaji sa peniaze míňajú ľahko, takže všetko závisí od životného štýlu (smiech).
Ako teda vyzerá tvoj bežný život v Dubaji mimo lietania? Dá sa pri takej práci skutočne „flákať“ mestom, alebo je väčšina času striktne naplánovaná a každá voľná chvíľa sa počíta?
Teraz mám väčší pokoj, pretože som si prednedávnom kúpila byt. Trávim v ňom veľa času, venujem sa sebe a domácnosti – varím, pečiem, takže veľmi často nechodím von. Keď som však ešte bývala v Emirates accommodation, cez deň som rada chodila po kaviarňach a objavovala nové miesta. Tak nejako vyzerali moje voľné dni, keďže nie som veľmi typ na párty ani na beach kluby.
V Dubaji sa dá naozaj dobre flákať – veľa dievčat ho miluje práve pre skvelý nočný život, ale ako som spomínala, pre mňa sú voľné chvíle skôr o pokoji a o čase strávenom doma.
Takže kto vlastne hradí ubytovanie letuškám v Dubaji – je to letecká spoločnosť alebo si ho rieši každá sama?
Ako som spomínala, Emirates poskytuje letuškám ubytovanie, no potom už záleží na vás, či chcete bývať samostatne. Hneď po príchode do Dubaja dostanete pridelené ubytovanie, ktoré zvyčajne zdieľate s jednou alebo dvomi ďalšími osobami. Každá letuška má vlastnú izbu a kúpeľňu, spoločná je kuchyňa a obývačka.
Existuje však aj možnosť požiadať o príspevok na bývanie, no ten sa poskytuje len za určitých podmienok – ak máte v Dubaji manžela, ktorý tu s vami žije, ak si kúpite vlastnú nehnuteľnosť, alebo ak tu s vami býva niektorý z príbuzných. Ja tento príspevok dostávam, pretože som si tu kúpila byt.
Máš čas aj na randenie alebo ho popri svojej práci radšej dávaš do úzadia?
Keď som sem prišla, ukončila som dlhoročný vzťah, ktorý bol veľmi vážny – boli sme dokonca zasnúbení. Bolo pre mňa náročné sa z toho dostať, takže som nič nové nevyhľadávala. Keď som sa však dostala do tohto kolotoča lietania, život začal plynúť veľmi rýchlo a jednoducho na to nemám čas. Aj keď som mala pár možností, nikdy to nevyšlo, pretože tento životný štýl je naozaj hektický.
Neodsúvam to však úplne do úzadia, len momentálne s nikým nerandím. Začínam však pociťovať, že pri tejto práci je ťažké vybudovať si akékoľvek seriózne vzťahy či priateľstvá – zatiaľ mi to teda nebolo dopriate. Na druhej strane, je tu veľa dievčat, ktoré už majú manželov alebo si našli priateľov, takže dá sa to skĺbiť, len treba vedieť ako. Hlavne človek začne brať túto prácu inak, keď už má nejaký záväzok.
Ako vyzerá kolektív na palube – cítiš sa s kolegyňami a kolegami ako familiárny tím alebo je to skôr profesionálna spolupráca bez väčších vzťahov?
Vždy lietame s inými ľuďmi – len zriedkavo sa stane, že letíte s niekým, s kým ste už predtým leteli. Celé je to preto nastavené na profesionálnej úrovni. Sme zvyknutí a pripravení fungovať aj s neznámymi kolegami tak, akoby sme spolu pracovali už dlhší čas. Väčšinou vytvoríme skvelý tím a rýchlo sa zohráme.
V cieľovej destinácii môžeme ísť spolu niekam von, no po návrate do Dubaja to končí – blízke vzťahy tam väčšinou nevznikajú. Občas sa však stane, že si ľudia jednoducho „nesadnú“ – a vtedy sa medzi posádkou nájdu aj nejaké drama queens.
Môžeš si ako letuška ovplyvniť, kam poletíš alebo sú ti lety pridelené? Kam by si sa veľmi túžila v rámci práce pozrieť?
Lety nám prideľuje systém, no niekedy si ich môžeme aj vyžiadať – hoci to neznamená, že ich naozaj dostaneme. Ja som už bola takmer všade, kam lietame, okrem Nového Zélandu. Mám totiž víza do Ameriky, takže nelietam často smerom na Austráliu a túto časť sveta veľmi nepoznám.
Veľmi by som však chcela navštíviť práve Nový Zéland a poobjavovať túto oblasť. Mojím snom je aj Havaj – to je miesto, kam by som sa raz určite chcela pozrieť.
Kedy máš v pláne povedať si „dosť“ a čo si predstavuješ, že bude nasledovať – zostaneš pri letectve, cestovaní alebo úplne inej profesii?
To je dobrá otázka. V poslednej dobe sa snažím naozaj žiť prítomným okamihom, no zároveň som veľmi ambiciózna a mám množstvo cieľov, ktoré si túžim splniť. Preto zatiaľ neplánujem lietať ďalšie roky – táto práca mi totiž veľmi zobrala na fyzickom aj psychickom zdraví.
Veľmi rada by som cestovala a aby to bolo prirodzenou súčasťou môjho života, hoci občas mám obdobia, keď by som najradšej bola len doma s rodinou na Slovensku – jednoducho, všetkého veľa škodí. Rada by som podnikala a tvorila, takže sa na svoju budúcnosť veľmi teším.
Ak by však niekto chcel byť letuškou, nech sa do toho naozaj pustí. Táto práca mi úplne zmenila život a aj napriek negatívam a nekomfortným situáciám by som si ju vybrala znovu a znovu. Vo svete je totiž nespočet možností a treba ich vedieť využiť.