Miška sa pred šiestimi rokmi presťahovala do najväčšieho mesta v Turecku – Istanbulu, odkiaľ cez svoj blog prináša tipy a triky, aby sa tam nikto z našincov nestratil. Ukazuje jeho jedinečné miesta a zároveň búra stereotypy o miestnych a ich správaní k ženám.
V našom rozhovore sa dozvieš:
- čo priviedlo Mišku do cudziny a najviac si ju tam získalo
- aký je podľa nej najväčší stereotyp o Turkoch
- čo je v Turecku prekvapivo lacnejšie ako u nás
- ktoré lokálne jedlá si najviac zamilovala
- akí sú tureckí muži na rande
V Istanbule žiješ už 6 rokov – čo ťa pôvodne priviedlo do najväčšieho mesta v Turecku a presvedčilo ťa tam zostať?
Určite to bude znieť ako klišé, ale môže za to láska. Môj manžel je Turek!
Ako sa ti v Istanbule žije ako cudzinke – sú Turci zvedaví, otvorení, alebo skôr rezervovaní?
Na úvod treba povedať jednu vec – Istanbul je mesto, kde pre každého znamená život niečo iné. Sto ľudí by odpovedalo na túto otázku sto rôznymi spôsobmi. Mne osobne sa v Istanbule žije dobre. Bývam na ázijskej strane mesta, kde je život o niečo pokojnejší, aj keď pri meste s viac ako 16 miliónmi obyvateľov sa to môže zdať ťažké (smiech).
Osobne som s Turkami nikdy nemala žiadne problémy. Po tom, čo som sa naučila turecky, sa miestni začali ešte viac zaujímať o to, odkiaľ som, keď rozprávam ich jazykom. Angličtina nie je samozrejmosťou v niektorých častiach mesta a Turci veľmi oceňujú, keď sa niekto naučí aspoň základné frázy – okamžite tu získate najlepšieho kamaráta.
Existujú predsudky, ktoré o Turkoch kolujú a ty by si ich chcela vyvrátiť alebo potvrdiť?
Často sa ma pýtajú, hlavne ženy, či sú tureckí muži kontroverzní a či vyžadujú nosenie šatky – pravda je, že vôbec nie. Obliekanie závisí skôr od rodiny, regiónu a osobných hodnôt než od príkazov či zákazov. Ďalšou zaujímavosťou je fascinácia tureckým čajom – toto môžem potvrdiť, pretože tu sa „çay“ skutočne pije takmer 24 hodín denne, za každého počasia.
Stretla si sa v Istanbule s tým, že by sa muži správali k ženám inak než na Slovensku?
Osobne som sa s tým nikdy nestretla. Po rokoch, čo tu žijem, mám naozaj len dobré skúsenosti. Mnohí tureckí muži napríklad otvoria dvere, pustia ťa sadnúť v MHD, pomôžu s taškami alebo ti ponúknu vodu či čaj, aj keď ťa vôbec nepoznajú.
Na druhej strane turistky a cudzinky môžu zažiť viac pohľadov alebo oslovení, než by boli zvyknuté na Slovensku. Väčšinou ide o neškodnú zvedavosť, no môže to byť nepríjemné, keď sa to opakuje na každom rohu. V niektorých situáciách majú muži tendenciu „vysvetľovať“, rozhodovať alebo brať slovo namiesto ženy. Je to kultúrny zvyk, nie vždy myslený zle, ale rozdiel je cítiť.
Celkovo by som povedala, že v Istanbule sa žena cíti rešpektovaná a bezpečne, no kultúrna „intenzita“ správania mužov je odlišná od tej, na ktorú sme zvyknuté – viac pozornosti, viac zdvorilosti, ale občas aj viac nevyžiadaných gest. Skrátka, všetkého viac.
Je niečo, čo by sme sa my na Slovensku mohli od Turkov naučiť v bežnom živote?
Jedna z vecí, ktoré ma v Turecku fascinujú je pohostinnosť ľudí. Turci dokážu otvoriť svoj dom aj srdce nielen priateľom, ale aj cudzím ľuďom. Ak by ste niekedy prišli na návštevu do tureckej domácnosti, som si takmer istá, že by sa vás opýtali, či ste hladní – jedlo je pre Turkov takmer univerzálnou formou lásky.
Veľmi ma tiež očarila radosť z každodenných maličkostí – spoločný čaj s priateľmi, nedeľné raňajky s rodinou alebo len tak večerné posedenie v parku. Zaujala ma aj otvorenosť v komunikácii pri obyčajnom nákupe – Turci radi hovoria s ľuďmi, a najmä s cudzincami, ktorí vedia turecky. Často pritom používajú zdvorilostné oslovenia ako abla (sestra) alebo abi (brat) a dokonca aj canım (niečo ako „drahý“ či „zlatko“), čo každodenný kontakt robí oveľa ľudskejším.
Keď si sa v krajine ešte len „oťukávala”, čo bol najväčší kultúrny šok, s ktorým si sa stretla?
Určite tá ich otvorenosť – všetci chceli o mne hneď všetko vedieť. Takmer žiadny osobný priestor a všade množstvo hluku, na čo si aj dnes zvykám len ťažko. Kamkoľvek som prišla, ľudia ma okamžite oslovovali, usmievali sa a boli nesmierne priateľskí – či už v obchodoch, v MHD alebo na ulici.
Na Slovensku som bola zvyknutá na väčšiu zdržanlivosť a rezervovanosť, no tu sa ľudia neboja byť srdeční už pri prvom kontakte. Spočiatku ma to prekvapovalo, ale veľmi rýchlo som si zvykla a dnes to vnímam ako jeden z najkrajších aspektov tureckej kultúry.
{instagram}
{/instagram}
Ako by si porovnala životné náklady v Istanbule so Slovenskom – napríklad bývanie?
Popravde veľmi porovnávať nemôžem, keďže som za posledných šesť rokov na Slovensku nestrávila veľa času. Preto zhrniem aspoň priemerne, koľko čo stojí v Istanbule. Ceny tu naozaj výrazne závisia od lokality – v niektorých častiach sa dá prenajať menší byt za približne 25 000 ₺ (cca 530 €), no v iných sa suma vyšplhá až na 60 000 – 70 000 ₺ (cca 1 500 €). Samozrejme, čím je lokalita atraktívnejšia, tým vyššia je aj cena.
Je niečo, čo je v Turecku citeľne lacnejšie a naopak, čo ťa prekvapilo, že je drahšie ako u nás?
Istanbul je vo všeobecnosti drahé miesto na život, no napríklad doprava je tu lacnejšia ako v Bratislave. Momentálne tu celkom výrazne prekvitá predaj voľnopredajných liekov, ktoré sú u nás viazané na recept – v Turecku ich kúpite bez predpisu a navyše za relatívne prijateľné ceny. Na druhej strane, alkohol je tu podstatne drahší ako u nás, rovnako aj kvalitné syry či mäso.
Mnohí ľudia nakupujú na domácich trhoch, no kvalita tam nie je vždy zaručená. Jedna z čarovných stránok Istanbulu je však práve v tom, že si ho môžete prispôsobiť podľa seba – môžete tu žiť v luxuse, ale aj veľmi jednoducho a minimalisticky.
Sú tam veľké rozdiely v platoch oproti Slovensku? Dá sa z bežného príjmu v Istanbule dobre vyžiť?
Priemerná mzda sa pohybuje približne medzi 800 – 900 €, čo zďaleka nestačí na dôstojné živobytie. Štvorčlennej rodine je na pokrytie bežných výdavkov potrebných minimálne okolo 2 000 €.
Čomu sa vlastne venuješ ty? Povedala by si, že je v Turecku jednoduché nájsť si dobrú prácu?
V Turecku je momentálne pomerne náročné zohnať dobrú prácu. Vo väčšine prípadov sa bez aspoň základnej znalosti turečtiny veľmi ďaleko nedostanete, alebo ide o špecifické pozície v určitých odborných sektoroch.
Ja sa venujem najmä svojmu blogu Istanbul s Miškou, kde sa snažím našincom priblížiť mesto tak, ako ho poznám ja. Ukazujem nielen známe pamiatky, ale aj menej objavené miesta a celkovo sa snažím uľahčiť orientáciu v tomto istanbulskom bludisku.
Často na sociálnych sieťach dávaš tipy a triky pre turistov v Istanbule – ak by tam niekto išiel prvýkrát, čo by určite mal vedieť, aby sa v tom chaose nestratil?
Prvýkrát by som odporučila vyhradiť si jeden deň na časť Sultanahmet – historické centrum Istanbulu, kde sa nachádzajú pravdepodobne najznámejšie pamiatky: Hagia Sofia, Sultanahmet mešita známa ako Modrá mešita, Hippodrom, Topkapi palác a Basilica Cisterna.
Ďalšie dni sa dajú pekne rozdeliť podľa toho, čo vás zaujíma. Ja osobne by som určite nevynechala ani ázijskú časť mesta a to aj trochu ďalej – napríklad promenádu pri Marmarskom mori Caddebostan (čítaj „Džadebostan“). Je to miesto krásnych západov slnka, pokoja, parkov a zelene, no hneď cez cestu už zasa cítiť nikdy neutíchajúci ruch mesta.
Určite sa oplatí využiť aj vapur – lodnú MHD, ktorá je veľmi jednoduchá na používanie – a preskúmať ďalšie časti na európskom pobreží, ako napríklad Bebek, Emirgan, Sariyer či Arnavutköy. Všetko sú to pôvodne malé dedinky, ktoré sa postupne začlenili do rastúceho Istanbulu, no dodnes si zachovali svoj jedinečný charakter so starými domčekami a úzkymi uličkami.
Ak niekto hľadá skôr históriu, odporúčam prejsť si cestu z časti Balat do Edirnekapi k pôvodným mestským múrom a navštíviť Fatihovu mešitu, kde je pochovaný samotný sultán Mehmed II. – dobyvateľ Konštantínopolu.
Keby ťa niekto prišiel navštíviť, na aké miesto by si ho v Istanbule vzala ako prvé?
Miesto, kam by som niekoho asi zobrala najskôr, by bolo určite spojené s dobrým jedlom! Turecká kuchyňa je vynikajúca a Turci naozaj radi jedia – vidieť to aj na obrovskom množstve jedál a chutí.
A aké lokálne jedlo alebo nápoj si si tam úplne zamilovala?
Ja osobne mám veľmi rada tradičné turecké mantı – predstavte si niečo ako plnené tortellini s mletým mäsom, poliate jogurtovou omáčkou a preliate roztopeným maslom s paradajkovým pretlakom, posypané sušenou mätou. Úžasným spôsobom, ako spoznať tureckú kuchyňu, sú aj tzv. meze – studené predjedlá, väčšinou zeleninové a pripravené s olivovým olejom. No a, samozrejme, ani dobrý kebab nikdy nesklame.
{instagram}
{/instagram}
Čo z tureckej kultúry ťa najviac chytilo za srdce?
Určite by som zdôraznila tú tureckú pohostinnosť, ale ak by som mala ešte niečo dodať, tak je to úcta k rodine a silná túžba tráviť čas spolu. A potom aj jedna špeciálna turecká schopnosť – improvizovať. Tá robí život flexibilnejším, spontánnejším a akosi živším.
Ako tam ľudia trávia voľný čas? A ako vyzerá turecký nočný život?
Čo sa mi osobne páči najviac a to nielen v Istanbule je to, ako radi Turci trávia čas vonku – v prírode či v parkoch. Majú napríklad rozkladacie stoličky a vôbec nie je nezvyčajné vidieť skupinky mladých ľudí, ako si ich nesú na pleci, usadia sa na pobreží, urobia si piknik, dajú si čaj a len tak sa rozprávajú v parkoch.
Máš skúsenosť s tým, akí sú tureckí muži v randení – sú galantnejší, priamejší alebo naopak hanblivejší? Všimla si si nejaký rozdiel v očakávaniach alebo zvykoch?
Zo svojej skúsenosti môžem povedať, že Turci sú často priamejší v prejavovaní záujmu – napríklad tým, že pozvú na kávu, prechádzku alebo sa snažia byť nápomocní: otvoria dvere, pomôžu s taškami a podobne.
Na druhej strane, cítiť tu aj kombináciu tradície a modernosti. Niekto môže očakávať, že žena bude mať skôr tradičnejšiu úlohu, no zároveň veľa mužov úplne rešpektuje hranice a názory ženy a berie ju ako rovnocennú partnerku. Pre mňa je fascinujúce sledovať túto rovnováhu medzi tradičnými hodnotami a súčasným mestským životom – dá sa z toho veľa naučiť o tom, ako byť pozorný a zároveň rešpektujúci partner.
Vieš si predstaviť, že by si v Istanbule natrvalo zakotvila – založila tu rodinu a vychovávala deti, alebo ťa to skôr ťahá späť do Európy, ktorá sa predsa len často vníma ako bezpečnejšie miesto na život?
Osobne si nemyslím, že je Istanbul „nebezpečnejšie“ miesto na život. Hocikedy a kdekoľvek sa môže stať čokoľvek. Možno sa to tak trochu zdá kvôli množstvu ľudí a rôznym kultúram, ktoré sa tu stále miešajú. Momentálne sa tu cítim doma a zatiaľ nemáme plány na návrat do Európy.