Andrea Klimeš sa narodila v Moldavsku, no od svojich piatich rokov žije u našich susedov v Čechách. Tam si našla manžela a ako 23 ročná má za sebou už tri svadby. Zároveň je mamou 20 mesačného syna, ktorého doma vychovávajú bilingválne – Andrea rumunsky, jej manžel česky – čo často rozoberá na svojom TikToku @andreaklimes.
V našom rozhovore sa dozvieš, akí sú v skutočnosti Moldavci, prečo sa Andrea rozhodla vychovávať syna po rumunsky aj napriek tomu, že plynulo ovláda češtinu, čím je to viac mätúce pre ňu ako pre syna, alebo prečo si myslí, že by Moldavsko nemalo byť najmenej navštevovanou krajinou v Európe.
Narodila si sa v Moldavsku, no od svojich piatich rokov žiješ v Česku. Čo ťa priviedlo k našim susedom?
S Českom som bola prepojená ešte pred svojím narodením – môj starý otec sem prišiel už v 90. rokoch za prácou. Keď som mala dva roky, rodičia tiež odišli do Českej republiky a ja som zostala v Moldavsku s babkou. Rozhodnutie rodičov odísť z Moldavska nebolo ani tak kvôli finančnej stránke, ale preto, že mi chceli dopriať lepšiu, čestnejšiu a stabilnejšiu budúcnosť. V roku 2006, keď som mala päť rokov, ma spolu s babkou zobrali k sebe do Čiech.
Aké sú podľa teba najväčšie kultúrne rozdiely medzi Moldavskom a Českom?
Tých rozdielov je naozaj veľa! Najvýraznejší je určite temperament – Moldavci sú veľmi otvorení, emotívni a pohostinní. Napríklad keď vás niekto pozve na kávu, môže sa z toho ľahko stať sedem chodová hostina. V Česku sa mi naopak páči dochvíľnosť a organizovanosť – v Moldavsku je „časový sklz“ bežná vec.
Máš 23 rokov a za sebou už tri svadby. Ako je to možné?
Áno, je to tak! Musím však zdôrazniť, že všetky boli s jedným a tým istým mužom – mojím súčasným manželom. Prvá bola menšia úradná svadba v Česku, druhá – tá hlavná a najväčšia – prebehla v Moldavsku a tretia bola pravoslávna duchovná svadba, ktorú sme mali o pol roka neskôr opäť v Česku. V Moldavsku je bežné mať dve až tri svadby, pretože každý obrad má svoj význam.
Si mamou a svojho syna vychovávaš bilingválne. Konkrétne metódou OPOL – ako to u vás doma vyzerá?
Metóda OPOL znamená v preklade „jeden rodič, jeden jazyk“, takže doma to máme rozdelené jasne – ja aj moja rodina hovoríme na nášho 20-mesačného syna výlučne po rumunsky, manžel a jeho rodina zase po česky. Pre syna je to prirodzené, pretože v tom vyrastá od narodenia.
Prečo si sa rozhodla vychovávať syna v češtine a zároveň aj v rumunčine? Aké výhody so sebou prináša bilingválna výchova?
Moldavsko a jeho kultúra sú pre mňa veľmi dôležité, a bola by škoda, keby syn nepoznal jazyk, ktorý je súčasťou jeho identity. Navyše sa často vraciame do Moldavska a máme aj v Česku moldavských priateľov, takže rumunčina je v našom živote prítomná. Podľa môjho názoru dáva bilingválna výchova synovi skvelý základ do budúcnosti – každý jazyk navyše môže byť kľúčom k novej životnej príležitosti.
Stretávaš sa s nejakými výzvami pri výchove v dvoch celkom odlišných jazykoch? Nie je to pre syna občas mätúce?
Občas je to výzva, hlavne pre mňa – často musím manželovi tlmočiť, pretože je Čech a mnohým slovám v rumunčine nerozumie. Čo sa týka syna, pre neho je toto prostredie úplne normálne, pretože ho má od narodenia. Rozumie obom jazykom a v budúcnosti bude medzi nimi prepínať podľa toho, s kým sa bude rozprávať.
Sociálne siete sú pre teba akoby denníkom mladej mamičky, kam prinášaš obsah zo svojich bežných dní. Stretávaš sa často s ľuďmi v komentároch, ktorí kritizujú tvoju výchovu?
Negatívne komentáre sa občas objavia, hlavne od ľudí, ktorí nemajú skúsenosť s viacjazyčnými rodinami a nevedia si to predstaviť. Našťastie prevažujú pozitívne reakcie – často mi píšu aj rodičia, ktorí tiež vychovávajú bilingválne deti, alebo dokonca odborníci, ktorí túto metódu podporujú.
Chýbajú ti nejaké zvyky z Moldavska, ktoré sa snažíš udržať aj teraz, keď v ňom už nežiješ?
Rozhodne! U nás v rodine sa vždy kombinovali české aj moldavské tradície. Preto oslavujeme napríklad dvoje Vianoce a dve Veľké Noci – podľa českého aj pravoslávneho kalendára. Vďaka tomu si udržiavame spojenie s moldavskými koreňmi a kultúrou.
Ako by si opísala Moldavsko a miestny život?
Moldavsko je malá vinárska krajina plná ľudí s veľkým srdcom. Na vidieku je život spojený hlavne s poľnohospodárstvom, zatiaľ čo vo väčších mestách nie je život o nič iný než v českých či slovenských mestách.
Sú nejaké mýty, ktoré o Moldavcoch kolujú?
Skôr než mýty panuje celková neznalosť o Moldavsku. Často sa stretávam s tým, že ľudia ani nevedia, kde presne Moldavsko leží, alebo si myslia, že rumunčina je podobná napríklad ruštine alebo ukrajinčine. Pritom je rumunčina jediným románskym jazykom vo východnej Európe!
Varíš doma moldavské jedlá? Ak áno, prezraď nám svoje najobľúbenejšie?
Musím sa priznať, že pravým odborníkom na moldavskú kuchyňu je moja mama, ku ktorej často chodíme na výborné moldavské jedlo. Ja doma varím skôr medzinárodné jedlá, ale jedno moldavské jedlo, ktoré robím najradšej, je mămăligă – kukuričná kaša podávaná s bryndzou, smotanou a bravčovým mäsom.
Moldavsko patrí medzi najmenej navštevované európske krajiny, myslíš, že je to škoda? Kvôli čomu sa tam oplatí zájsť?
Určite! Moldavsko si vás získa svojimi priateľskými a srdečnými ľuďmi, bohatým folklórom a tým, že tu nestretnete davy turistov. Ak milujete víno, tak je to raj – máme tu najväčšiu vínnu pivnicu na svete Mileștii Mici s viac ako 200 km chodieb alebo slávne vinárstvo Cricova, kde majú vína aj svetoví politici. Na svoje si prídu aj milovníci krásnej prírody a historických miest. Za zmienku stojí skalný kláštor Orheiul Vechi s úžasným výhľadom do okolia alebo Saharna a Țipova – vodopády a kláštory vytesané do skaly.
Vieš si ty sama predstaviť, že by si sa raz s rodinou presťahovala naspäť do Moldavska?
Moldavsko bude vždy súčasťou mojej identity, ale Česko je náš domov. Žijem tu už väčšinu svojho života a som na to zvyknutá. Ako sa hovorí, nikdy nehovor nikdy, ale zatiaľ o sťahovaní neuvažujeme.