Nalietané hodiny patria k základnej vizitke každého pilota. Letci si o nich vedú starostlivé zápisky, ktoré zaujímajú zamestnávateľov aj úrady. Preto presne poznám svoj celkový nálet 25 hod-tisícín a viem, že 16-tisíc hodín z toho som strávil za volantom Jumbo Jetu B-747, hovorí pilot pre iDnes.
Avšak nikdy som si nepichal vlajočky do mapy sveta. Až keď som si s odchodom na letecký dôchodok urobil inventúru osobných štatistík a sčítal všetky letiská, na ktorých som za desiatky rokov ako pilot pristával, vyšlo mi číslo 266.
Zdá sa vám to veľa? V skutočnosti je to len zlomok všetkých svetových letísk, ktorých celkový počet zrejme nikto presne nepozná. Aspoň ja som žiadne konkrétne číslo nikdy nepočul ani nečítal. Ale rozhodne ich budú desaťtisíce. Veď len v USA funguje vyše 15-tisíc letísk, v Rusku cez tisícku a aj v našej malej krajine (Česku) ich máme okolo stovky.
V štandardnej leteckej komunikácii sa každé letisko sveta označuje špecifickým štvormiestnym kódom Medzinárodnej organizácie pre civilné letectvo (ICAO), avšak s tým pasažieri prakticky neprídu do styku, používa sa v leteckých mapách, komunikácii a dokumentácii. Laikom známejší trojmiestny kód Medzinárodnej asociácie leteckých dopravcov (IATA) sa objavuje v letových poriadkoch, rezervačných systémoch, na letenkách a tiež na batožinových čiarových kódoch, ale nemá ho zďaleka každé letisko. Príklad: LKPR aj PRG znamená to isté: Praha. Rovnako tak LKTB aj BRQ = Brno alebo LKKU aj UHE - Kunovice. Ale napríklad Kyjov = iba LKKY, Znojmo = iba LKZN alebo Žatec = iba LKZD.
V mojej životnej štatistike letísk sa stal značným limitom paradoxne Jumbo Jet, pretože také veľké lietadlo nemôže sadnúť zďaleka všade. Ale aj tak sa mi podarilo dať dohromady pestrú zbierku letísk, tie najzaujímavejšie z môjho pohľadu som vybral do nasledujúcej galérie.
Je to iný rebríček, než aký sa objavuje každý rok v médiách ako hitparáda letísk z pohľadu cestujúcich. Piloti pochopiteľne vnímajú letisko celkom inak ako pasažieri, ktorí hľadajú čisté toalety, prípadne sprchy, pohodlie v salónikoch, dobré jedlo za rozumné peniaze alebo výhodné bezcolné nákupy počas čakania na odlet.
1. Praha (PRG, LKPR)
O Ruzyni sa hovorí medzi letcami všeličo. Napríklad že je to najväčšie stavenisko sveta s vlastným letiskom. Kope sa tam celkom často, to je fakt, ale čulý stavebný ruch vládne aj na množstve iných letísk sveta. Alebo že má najkrivejšiu dráhu na svete.
Áno, hlavná dráha 06-24 je skutočne vertikálne asi najviac zvlnená, čo som kedy videl, tak hrbatá, že nič podobné nemajú ani v Himálajach. Ale ničomu to zásadne nevadí, snáď len keď v Prahe niekto pristáva prvýkrát a nepozná to, tak s tým niekedy trochu viac praskne. Ale povrch je parádny, nič tam neskáče ani „nedrncá”, len je to jednoducho tak trochu z kopčeka do kopčeka.
Mne osobne sa to páči. Na Prahu nedám dopustiť. Vybavením sa radí medzi absolútnu svetovú špičku – letisko je vybavené pozemným zariadením umožňujúcim pristávať za najhorších poveternostných podmienok (CAT III) s možnosťou využitia automatického pristátia.
Problémom ruzyňského letiska sú tri vzletové dráhy, ktoré sa vzájomne krížia, navyše jedna z nich je dlhodobo uzavretá. To kríženie dráh je nevýhoda, ktorá znižuje dostupnosť letiska pri plánovaní letu. Dostavenie paralelnej nezávislej dráhy by Prahe prospelo.
2. Paríž (CDG, LFPG)
Francúzsko je krajinou kruhových objazdov. Na ceste to už zrejme nikoho neprekvapí, lenže oni majú kruháč aj na parížskom letisku Charlesa de Gaulla! Nič také som nikde inde vo svete nevidel. Je to síce bizarné, ale zvyknete si na to.
Oveľa väčší problém predstavuje francúzština, ktorú tam miešajú do komunikácie, podobne ako to v španielsky hovoriacich krajinách robia so španielčinou.
3. Sint Maarten (SXM, TNCM)
Na jednom z najslávnejších letísk sveta na karibskom ostrove Sint Maarten som s kanadským lietadlom pristával bohužiaľ za tmy, takže som nevidel tie davy divákov, ktorí sa radi fotia na miestnej pláži Maho s pristávajúcimi lietadlami tesne nad hlavou, ako by si na vysunuté podvozky skoro mohli siahnuť.
Ale aj tak som mal z toho miesta silné zážitky, ktoré by som si však radšej odpustil. Pri priblížení sme museli kľučkovať medzi tropickými búrkami, pritom prístrojové vybavenie letiska nič moc, potom ma kolegovia varovali, nech si poriadne strážim počas nakládky bagáže miestny lajdácky pozemný personál, aby som mal lietadlo pri štarte dobre vyvážené, a navyše nás poslali štartovať nie cez more, ale na druhú stranu proti kopcom, ktoré sú tam nepríjemne blízko.
Málokedy ma niečo rozhodí, ale toto mi pripadalo veľmi šialené. Ono aj to postávanie pri plote letiska blízko lietadiel je riskantné: v roku 2017 za to zaplatila životom novozélandská turistka.
4. Londýn (LHR, EGLL)
Stručne povedané: staré dobré Anglicko. Prvýkrát som na Heathrow pristával v roku 1990 za kniplom Tu-134 ČSA, naposledy v roku 2023 s B-747 Korean Air. A všetko tam fungovalo rovnako. Rovnako dobre! Tam sa tak krásne lieta... Londýn sa naučíte raz a už tam môžete lietať stále.
Ako bonus máte počas pristátia alebo vzletu (podľa smeru vetra) veľkolepé výhľady na centrum Londýna s kľukatou Temžou alebo na majestátny kráľovský hrad Windsor. Jedna z najrušnejších leteckých trás sveta vedie nad sídlom britskej kráľovskej rodiny, pritom nikdy som nepočul o žiadnom proteste.
5. Anchorage (ANC, PANC)
Jedno z mojich „domovských“ letísk, pristával som tam vedľa soulskej pracovnej základne najčastejšie, ako pilot určite viackrát ako v Prahe. Ale nemôžem povedať, že by pristávanie na Aljaške patrilo k mojim najobľúbenejším, býva tam dosť náročné počasie s nekonečne pestrou paletou podmienok: turbulencie, strihy vetra, lejaky, fujavice, skrátka čokoľvek.
Zažil som tam všetko možné. Trochu tam pokrivkávala údržba vzletovej dráhy, pojazdček aj stojan, hlavne ku koncu zimy, ktorá býva na Aljaške veľmi dlhá. Spomínam si, ako sme raz pristávali ako prví ráno po hustom nočnom snežení, už sa rozodnievalo, dráhy nesvietili, vidieť bola len biela pláň, nič viac. Nezostávalo než dúfať, že počas automatického pristátia lietadlo dosť dobre vie, čo robí. Keď sme potom na ranveji zapli spätný ťah motorov, Jumbo Jet sa premenil na bielu guľu. Raz tam dokonca čínske lietadlo kvôli zaviatym letiskovým svetlám odštartovalo z pojazdnej dráhy, napodiv úspešne.
6. Frankfurt (FRA, EDDF)
Obrie nemecké letisko patrilo v mojich očiach medzi najmilšie destinácie, pripadal som si ako doma. Panuje tam veľmi hustá prevádzka, majú tam tri paralelné a jednu priečnu dráhu, ktoré sa nekrížia, a k tomu dokonalé riadenie letovej prevádzky.
Na rozdiel od španielskych alebo francúzskych dispečerov a ich častých domorodých prehovorov som od Nemcov ako pilot nikdy v slúchadlách nezačul ani náznak nemčiny, všetka komunikácia prebiehala striktne v angličtine – a keďže to nie sú rodení hovoriaci, bola to perfektne zrozumiteľná medzinárodná angličtina. Jednoducho nemecká dokonalosť.
7. Los Angeles (LAX, KLAX)
Američania sú kovboji a tu to bolo vidieť pri každom pristávaní. Protizrážkový radar v kokpite dopravných lietadiel TCAS bol nad L. A. neustále v pohotovosti. Panovala tam neskutočne hustá prevádzka nielen veľkých dopravných lietadiel, ale aj malých súkromných tryskáčov a helikoptér. Veľmi zložito sa tam komukoľvek uhýbalo, ale vždy to dobre dopadlo, americkí pozemní dispečeri sú špičkoví profíci.
8. Guam (GUM, PGUM)
Na americkom tichomorskom ostrove bolo často na čo pozerať. Na Guame má totiž veľkú základňu americké letectvo a človek tam mohol vidieť najmodernejšie utajované stroje. Pamätám si, že raz – bolo to dávno pred súčasnou érou dronov – tam „vypadlo“ z mrakov niečo veľmi divné, najviac to pripomínalo práve obrí dron, možno ich tam testovali, načo to normálne pristálo na letisku.
Niekoľkokrát som tam stretol „neviditeľný“ strategický bombardér B-2: vyzerá ako jedno veľké krídlo, radary ho prakticky nedokážu detekovať, vyrobených bolo len okolo dvadsiatich strojov a s cenou vyše miliardy dolárov je považované za najdrahšie lietadlo v dejinách ľudstva.
Na Guame sa mi vždy páčili obrovské šľahačkové mraky, avšak s absenciou vnútorných vertikálnych prúdov. Slangovo sa tým mrakom hovorí vodníci. Vyzerajú hrozivo, ale keď do nich vletíte, nič strašné sa nestane.
9. Čedžu (CJU, RKPC)
Možno to niekoho prekvapí, ale päťdesiatminútový let zo Soulu na kórejský ostrov Čedžu sme veľmi často operovali s B-747. Letový poriadok bol tak hustý, že sa občas na tamojšej dráhe zišli aj tri veľké diaľkové lietadlá naraz. Myslím, že mnoho vyťaženejších vnútroštátnych liniek na svete nenájdete.
Medzi Kórejcami je Čedžu ohromne populárna destinácia, lietali tam na medové týždne tí, ktorí si nemohli dovoliť luxusnejšiu novomanželskú romantiku na Guame alebo na Havaji. Boli spoznať obvykle na prvý pohľad, hoci sa nesprávali nijako zamilovane, ale boli to mladé páry a viezli si spravidla veľkú tortu. V Kórei fungujú dohodnuté sobáše, takže na Čedži sa trochu spoznali, do roka mali dieťa, o dva roky ďalšie dieťa, potom nejakú dovolenku niekde v Pacifiku... Skrátka išli podľa "sieťového grafu".
Z leteckého pohľadu bolo Čedžu zradnou destináciou, takmer neustále tam fúkal silný bočný vietor. Raz sa mi tam nepodarilo s jumbom vôbec dosadnúť, aká tam bola meteorologická mlynica, musel som divertovať späť do Soulu. Panovalo tam extrémne zlé počasie, v tropickom lete tajfúny a lejaky, až mal človek strach, že z tých prívalov vody zhasne motor lietadla, v zime zase snehové fujavice a veľmi silný bočný vietor.
Šikovným indikátorom podmienok pre pristátie na Čedžu bývali rybárske loďky: ak sme za tmy videli na mori stovky svetiel, znamenalo to, že vyplávali, takže pristátie bude pokojné. Pokiaľ rybári zostali doma, bolo jasné, čo nás čaká pri pristátí.
10. New York (JFK, KJFK)
Na to, ako tam mali silnú prevádzku, to bolo do New Yorku prekvapivo pohodové lietanie. Ja som tú trasu miloval, kedykoľvek som našiel v rozpise práce JFK, zajasal som. Pri prílete zo Soulu sme často nalietavali cez Manhattan, ten les mrakodrapov dole bol ohromujúci, bohužiaľ pri riadení sa tým človek nemohol príliš kochať. To len keď sme leteli dvaja kapitáni a na mňa práve nevychádzalo pristátie, mohol som si prezerať New York z výšky – nádherný bol rovnako cez deň ako v noci, keď to tam mali všetko nasvietené.
Jedinou nevýhodou New Yorku bolo zdĺhavé rolovanie po letisku, to mohlo zabrať pokojne hodinu, čo po dlhom lete cez oceán neocení ani cestujúci, ani piloti.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.