Michal Pečík, ktorého na Instagrame poznáš pod aliasom Flying doctor, je lekárom venujúcim sa urgentnej medicíne a okrem iného i akrobatickým pilotom. V zdravotníctve pôsobí už 15 rokov a v súčasnosti pracuje aj v oblakoch v záchranárskom vrtuľníku. Lietanie je jeho životnou vášňou, ktorú neprestáva posúvať na vyšší level.
V našom rozhovore sa dozvieš ako sa človek dokáže stať akrobatickým pilotom, koľko stojí cesta k pilotovi záchranného vrtuľníka, ako je možné prekonať strach z lietania či o Michalovej iniciatíve Otec v núdzi, ktorou bojuje proti nespravodlivosti a zle fungujúcemu systému súdnej moci na Slovensku.
Kedy a ako sa zrodila tvoja vášeň pre lietanie?
Začiatky siahajú pravdepodobne do môjho skorého detstva nakoľko som býval v Martine a letisko Tomčany som mal tak povediac na dohľad z okna. Ako malý chlapec som naň zvykol chodiť na bicykli, nejaký čas som tam strávil aj so svojím otcom, takže som sa na letisku cítil ako doma. Moja túžba vzniesť sa do oblakov začala práve tam, aj keď toto som si uvedomil až podstatne neskôr.
Ako sa človek vôbec dokáže stať akrobatickým pilotom?
Najprv sa musí stať klasickým pilotom, minimálne je potrebná doložka súkromného pilota. Treba mať nalietaný určitý počet hodín, ktorý je špecifikovaný zákonom, úspešne zvládnutú zdravotnú prehliadku a až potom sa môže prihlásiť na príslušnú leteckú školu, ktorá disponuje výcvikom v odbore akrobacia – vyššia technika pilotáže. Výcvik trvá zvyčajne trochu dlhšie, kým sa pilot naučí všetko čo je potrebné k tomu, aby mohol absolvovať skúšky s akrobatickým examinátorom a získal licenciu.
Vyzerá to ako veľmi unikátny, ale aj nákladný šport.
Je to nádherný šport, ktorý mi zmenil pohľad nielen na lietanie, ale v mnohom i na život. Ide zároveň o extrémny a veľmi nákladný šport, od určitej úrovne obtiažnosti je takéto lietanie bez adekvátnej finančnej podpory okolia a sponzorov prakticky nemožné.
Je to niečo pre každého?
Letecká akrobacia vyžaduje od človeka určité predispozície, rozhodne to nie je pre každého a je veľmi dôležité, aby človek v istom smere ako pilot dozrel. Jedna vec je, že sa nám niečo páči, druhá vec je realita, či na to vôbec máme. Preto je určite vhodné absolvovať akrobatický let najprv s niekým iným, aby človek vôbec zistil čo to znamená. Akrobatický let pôsobí na organizmus spôsobom, ktorý sa nedá na zemi nijako inak nasimulovať a treba si ho najprv vyskúšať.
Mávaš pri trénovaní občas rešpekt ba dokonca strach?
Základným pravidlom pre mňa ako akrobatického pilota je pokora, skromnosť a rešpekt. Slovo strach doň určite nepatrí, s ním sa človek pilotom stať rozhodne nemôže.
Podstatná je príprava ešte na zemi, let pre mňa začína oveľa skôr ako sa vôbec priblížim k lietadlu. Kľúčovým je premýšľať dopredu a „byť pred lietadlom”.
Venuješ sa lietaniu aj súťažne alebo ide o len o koníček pre radosť?
Akurát sa chystám na výcvikový akrobatický camp, ktorého cieľom je pripraviť ma na prvé závody, pričom moje ciele sú rozhodne venovať sa akrobatickému lietaniu na súťažnej úrovni, pokiaľ to bude čo i len trochu možné. Vo všeobecnosti je však lietanie pre mňa obrovskou vášňou a aj moje ďalšie smerovanie je cestou profesionálneho pilota v komerčnej sfére.
Je podľa teba možné strach z lietania prekonať? Čo by mali dovolenkári, ktorí presedia let v kŕči vedieť alebo robiť?
Aj keď sa to tak nemusí zdať, lietanie je naozaj najbezpečnejšou formou dopravy. Určite je fajn si o lietaní niečo prečítať a lepšie veciam porozumieť, napríklad o náročnosti tréningu pilotov, alebo že má lietadlo dva motory a aj ak jeden vysadí, dokáže bezpečne odletieť celý zvyšok letu len na jeden z nich. Obavy je potom určite jednoduchšie zvládať.
Určite neodporúčam búrať strach konzumáciou alkoholu alebo sa stresovať z turbulencií, ktoré ako také nebezpečné nie sú a väčšinou sa o nich dopredu vie. Je to akoby mal človek strach z hrboľov na ceste počas jazdy v aute. V rámci bezpečnosti je ešte vhodné mať zapnutý pás v lietadle aj keď nesvieti nápis, ktorý k tomu vyzýva. V aute je tiež počas celej jazdy zapnutý a príliš sa o tom nepolemizuje.
Okrem akrobatického pilota si i lietajúci lekár venujúci sa urgentnej medicíne.
Ja som sa od človeka, ktorý sa ako dobrovoľník pohyboval v kruhoch horskej služby prepracoval do zdravotníctva tak, že som robil sanitára v martinskej nemocnici, neskôr vodiča dopravnej zdravotnej služby, odtiaľ som sa dostal ako vodič na záchrannú službu, popritom som externe študoval zdravotníckeho záchranára, prešiel som s touto pozíciou do záchranky a neskôr som vyštudoval medicínu.
Dá sa teda povedať, že som pre to musel urobiť pomerne veľa, no je to jednoducho cesta a pokiaľ chce človek niečo dosiahnuť mal by si ísť za tým. Pre toho, kto skúša nie je nič nemožné.
Pod akými podmienkami sa môže človek stať pilotom záchranárského vrtuľníka?
Najprv si treba spraviť licenciu súkromného pilota, potom komerčného, treba mať nalietaných tisíc hodín, pričom v nich musia byť absolvované rôzne typy letov. Je to pomerne náročná cesta a ak by si ju mal človek financovať sám bavíme sa zhruba o čiastke pol milióna eur. Väčšina našich pilotov sú bývalí vojenskí piloti ale sú aj takí, ktorí sa vydali súkromnou cestou.
Stal sa ti už v službe nejaký bizarný zážitok?
Tých by bolo dosť. Sú to väčšinou zážitky s ľuďmi, ktorí sú pod vplyvom alebo tými, ktorí povedzme neovládli svoje túžby a pri používaní erotických pomôcok sa dostali do situácie, kedy bolo potrebné, aby vyhľadali pomoc nezúčastnenej osoby a tak vznikajú vždy celkom úsmevné príhody. Keď raz napíšem knihu, možno to tam viac rozvediem (smiech).
Nie je občas náročné skĺbiť prácu, hobby i svoje rodičovské povinnosti?
Je asi zrejmé, že nie som človek, ktorý sa zvykne nudiť, no nevnímam to ako nič náročné. Je to moja cesta ku hviezdam pre ktorú treba byť schopný veľa urobiť. Mojím najväčším úspechom však je, že mám najúžasnejšiu dcérku na svete a aj napriek tomu, že s ňou momentálne trávim veľmi málo času pre rozhodnutie jej matky, stále u mňa ostáva na prvom mieste a vždy tomu tak bude.
Čo viedlo k tvojej iniciatíve Otec v núdzi a aký je jej cieľ?
Mám dcéru, ktorá čoskoro oslávi piate narodeniny a nadovšetko ju milujem. Nemôžem s ňou však tráviť dostatok času, pretože sa jej matka z nepochopiteľných dôvodov rozhodla tomu brániť a dá sa dokonca povedať, že sa ma ako otca snaží vymazať. Veľmi intenzívne som začal vnímať ako zle funguje slovenské súdnictvo a to ma viedlo k založeniu iniciatívy Otec v núdzi na ktorej Instagrame je medializovaný a rozobratý celý môj príbeh. Snažím sa cezeň ukazovať cestu a právne možnosti iným rodičom, ktorí by sa ocitli v podobnej situácií.
Sny si podľa teba treba plniť. Aké sú ďalšie na tvojom zozname?
Každý jeden deň žijem svoj veľký sen a uvedomujem si, čo všetko je za mnou a čo ešte len príde. A som za to vďačný – denne. Jedna z najväčších výziev, ktorá ma však čaká ak to bude možné je prihlásenie sa do výberu európskej vesmírnej agentúry na pozíciu astronauta. No dovtedy mám ešte v pláne niekoľko ďalších krokov na mojej ceste. Ale o tom inokedy...
