„Prv ma čašník varoval pred brokmi v mäse: „V kuchyni to kontrolujú dvakrát, ale človek nikdy nevie,“ dodáva a ukazuje na lahodne vyzerajúce medailónky zo snehuli horskej, ktorú zastrelil miestny poľovník,“ opísala redaktorka Veronique Greenwood pre BBC.
Kúsky mäsa lemované bodkami tekvicového džemu a nakladaným tymianom, v kontraste s nadpozemským výhľadom na zamrznuté arktické údolie sú presne to, čo robí stravovanie v Huset, „reštaurácii na konci sveta“ takým nezvyčajným zážitkom. To a skutočnosť, že je jednoducho ťažké sa tam dostať. Mestečko Longyearbyen, na okraji ktorého reštaurácia leží, je najsevernejším trvalým sídlom s viac ako tisíc obyvateľmi na svete, len 1 288 kilometrov od severného pólu.
Longyearbyen začal ako uhoľné banské mesto. Avšak teraz, keď sa má na budúci rok zatvoriť posledná baňa, sa musí pretransformovať na turistický raj. To zahŕňa aj jedenie v Huset, kde prvé dve jedlá z degustačného menu servírujú na sobom parohu. Okrem toho sa mnohé z jedál podávajú na kameňoch zozbieraných z neďalekých kopcov, ktoré sú plné fosílií.
Výnimky pre lovcov
V krajine, kde je štyri mesiace v roku noc, toho veľa nerastie. Žije tu však viac, ako by ste si si myslel. Tulene a mrože vo vode dopĺňajú soby, a spomínané hrabavé vtáky snehule. Všetky druhy sú síce chránené, ale zákon umožňuje ich lov v určitých obdobiach roka osobám so špeciálnym povolením.
Mäso získava šéfkuchár reštaurácie Huset Alberto Lozano od miestnych lovcov. Napríklad tulene dostáva od majiteľov spoločnosti prevádzkujúcej psie záprahy, ktoré ich lovia ako krmivo pre psy.
Na Instagramovom účte reštaurácie je vidieť, ako Lozano a jeho tím hľadajú huby a horský šťaveľ, ktorého listy koncom leta obsypú kopce nad Longyearbyenom. Tieto pochúťky sa však objavujú len krátko. Huby sú nakladané a sušené a z práškového sušeného šťaveľa sa vyrábajú napríklad drobné marshmallow.
Nezanedbateľná časť ingrediencií pochádza z nórskej pevniny, príležitostne sa však objavia aj z ďalekých miest. Napríklad planktónový prášok nasypaný na kopčeku ryže s karamelizovanou cibuľou pochádza z Holandska. Ale na mieste, kde je dlhá tradícia, že takmer všetko jedlo prichádza loďou z teplejších podnebných oblastí, to nie je ničím výnimočné. Práve naopak sa šéfkuchár Lozano snaží aj tieto ingrediencie pripraviť a naservírovať v duchu miestnej krajiny.
