Keď tohtoročný ženský tím dorazil na antarktický ostrov Goudier, aby prevádzkoval najvzdialenejšiu poštu na svete, potrebovali skôr lopaty ako známky.
Precestovali takmer 13-tisíc kolometrov z Veľkej Británie lietadlom a loďou. Britské kráľovské námorníctvo im však muselo po príchode najprv pomôcť vykopať ich nový domov, ktorý bol na vedeckej základni Port Lockroy pochovaný až štyri metre pod snehom.
Nebol to však len sneh, čo novú vedúcu pošty, 23-ročnú Clare Ballantyne, zaujal. Boli to tučniaky. Na tomto malom ostrove o veľkosti futbalového ihriska na západnej strane Antarktického polostrova žije viac ako tisíc tučniakov bieloškvrnových.
Od roku 1944, keď tu bola zriadená prvá stála antarktická základňa Spojeného kráľovstva, sa stala v posledných rokoch okrem útočiska pre prieskumníkov a vedcov aj turistov. Okrem pošty je tu pre nich aj múzeum a obchod so suvenírmi. V sezóne 2022/23 tento ostrov navštívilo takmer 16-tisíc turistov, čím sa toto miesto stalo jedným z najrušnejších miest na zamrznutom kontinente, píše CNN.
Lukratívna no ťažká práca
Spoločnosť UK Antarctic Heritage Trust, každý rok vyberá štvorčlenný tím, ktorý bude prevádzkovať a udržiavať lokalitu od novembra do marca. Do poslednej sezóny sa prihlásilo rekordných štyri tisíc uchádzačov no vybrať mohli len štyroch. Spomínaná vedúca pošty Ballantyne, vedúca základne Lucy Bruzzone, pozorovateľka divokej zveri Mairi Hilton a manažérka obchodu Natalie Corbett.
Dobré pracovné podmienky a nenáročná práca však nie je to, čo tieto pozície ponúkajú. „Žiť tam je dosť ťažká práca. Pracujete až 12 hodín denne. Na oddych a relax nie je veľa času,“ prezradila Camilla Nichol, výkonná riaditeľka UK Antarctic Heritage Trust.
Päť mesiacov totiž musia členovia tímu prežiť v malej chatke, bez tečúcej vody, internetového či mobilného pripojenia. Jedia väčšinou konzervované alebo sušené jedlo a voľno majú len jeden deň za dva týždne.
Tučniačia pošta
Okrem treskúcej antarktickej zimy sa však musia vysporiadať aj so štipľavým a všade prítomným zápachom tučniačích výkalov. „V určitom bode sezóny je celý ostrov posiaty guánom (exkrement morských vtákov),“ hovorí Vicky Inglis, koordinátorka operácií v teréne pre UK Antarctic Heritage Trust.
Tuto to však nekončí. Jednou z povinností zamestnancov pošty na Antarktíde je aj počítanie tučniakov. Vedecké údaje, ktoré zhromažďujú o spôsobe hniezdenia tučniaka bieloškvrnového, sú súčasťou desaťročia trvajúcej štúdie kolónie.
Tohtoročné Vianoce prežije na najvzdialenejšej pošte na svete tím v zložení Bridie Martin-West (vedúca základne), Jerome Viard (pozorovateľ divokej zveri), Shabir Alidina (vedúci obchodu)a Laura Büllesbach (manažérka múzea a pošty).
