Vo fínskom lyžiarskom stredisku Ruka sa začína sneh zvyčajne roztápať v apríli. Na začiatku mája sa 22 lanoviek dočasne zastaví. Ako každý rok sa 41 zjazdoviek zazelená, a kopec sa tak stane cieľom turistov a horských cyklistov, nie lyžiarov.
Na piatich z nich boli vytipované dve hromady snehu pokryté bielou polystyrénovou dekou. Každá obrovská mohyla pojme asi 30-tisíc metrov kubických snehu. Ostanú tam celé leto. Keď budú tieto mohyly v októbri odkryté, zostane podľa odhadov z minulých rokov asi 80 až 90 percent snehu, čo stačí na rozprášenie na troch alebo štyroch zjazdovkách a v snowparku.
Menia pravidlá hry
Pre stredisko s nízkou nadmorskou výškou, ako je Ruka, to nie je len výhodné. Najmä na začiatku lyžiarskej sezóny, keď sneh aj teploty môžu byť premenlivé, to mení pravidlá hry. „Zhruba pred desiatimi rokmi sme mohli garantovať dobré snehové podmienky od začiatku decembra až do apríla. Teraz môžeme vďaka zasnežovaniu zaručiť dobré lyžiarske podmienky od začiatku októbra až do druhého májového týždňa,” hovorí Antti Karava, generálny riaditeľ lyžiarskych stredísk Ruka a Pyha.
S tým, ako sa zimy otepľujú a snehové zrážky sa stávajú menej predvídateľnými, sa desiatky lyžiarskych stredísk po celom svete obracajú k variantom tejto techniky. Sneh vyrobený počas zimy sa zhrnie, pokryje izoláciou a nechá ležať cez leto. Na jeseň, pred začiatkom sezóny alebo pred podujatím, ako sú lyžiarske preteky, sa odkryje a odvezie tam, kam treba.
Tento postup je v niektorých ohľadoch efektívnejší ako tradičné zasnežovanie. A podľa ľudí z odboru môže byť nesmierne prospešné ako pre strediská, ako je Ruka, tak aj pre ich miestnu ekonomiku. Návštevníci si pravdepodobne neobjednajú dovolenku, aby si prišli zalyžovať, ak sa nemôžu spoľahnúť na snehovú pokrývku, a veľké lyžiarske preteky, ktoré priťahujú tisícky turistov, by mohli byť zrušené.
Stáročia známa prax
To, že možno sneh skladovať celoročne, sa môže zdať prekvapivé, ale táto prax je známa už po stáročia. Pred nástupom chladiacich zariadení ľudia v lete skladovali ľad a sneh pod zemou, aby mohli napríklad uchovávať potraviny v chlade.
V posledných desaťročiach, keď lyžiarsky priemysel experimentoval so spôsobmi, ako uchovať sneh pre jesenné alebo skoré zimné akcie či otvorenie, strediská hromadili sneh na kopy a tie potom pokrývali organickým materiálom, ako sú piliny, štiepky alebo slama.
Tieto metódy môžu byť prekvapujúco účinné - jeden výskumný článok zistil, že sa vďaka nim podarilo uchovať 72 až 85 percent snehovej hmoty počas leta. Dnes je však táto technológia oveľa pokročilejšia. Napríklad systém fínskej spoločnosti Snow Secure zahŕňa biele polystyrénové deky s hrúbkou 50 alebo 70 milimetrov, ktoré sú navrhnuté tak, aby presne kopírovali kopce snehu.
A samozrejme, mnohí sa už rozhodli pokryť aj zjazdovku, ktorá sa používa na preteky. Jedným z najznámejších a najúspešnejších príkladov je fínske Levi, kde sa každoročne v novembri konajú prvé preteky slalomu z kalendára Svetového pohára v alpskom lyžovaní.
Preteky nezrušili ani raz
Od roku 2016 využíva Levi skladovanie snehu, aby zabezpečilo, že tieto zjazdovky budú pripravené na preteky. V Levi odvtedy ani raz nezrušili slalomové preteky pre nedostatok snehu, na rozdiel od mnohých iných stredísk, ktoré organizujú jesenné preteky Medzinárodnej lyžiarskej federácie (FIS).
Aj to má však svoju cenu a sú tu aj náklady na ochranu životného prostredia - aj keď môžu byť menšie ako spôsob, akým mnohé strediská v súčasnosti zabezpečujú dostatočnú snehovú pokrývku.
Mnoho stredísk je závislých od umelého zasnežovania. No to, koľko snehu môžu vyrobiť, závisí od podmienok. Pri kombinácii veľmi nízkych teplôt, suchého vzduchu a mierneho vetra je tento proces najúčinnejší.
Sú efektívnejšie
Mnohé strediská sa však stále snažia vyrábať sneh, kedykoľvek to ide. A to vrátane najmenej efektívneho obdobia zo všetkých - v októbri alebo novembri, keď mnoho z nich najzúfalejšie potrebuje pokrývku pred otvorením, ale počasie môže byť ešte relatívne teplé. Vďaka skladovaniu snehu sa strediská ako Ruka môžu namiesto toho zamerať na najefektívnejšie obdobie pre výrobu snehu, napríklad v januári, hovorí Karava.
Stále však ide o proces, ktorý vyžaduje energiu, varoval Fabian Wolfsperger, vedúci laboratória snehových športov vo švajčiarskom Inštitúte pre výskum snehu a lavín. Existujú však aj iné možnosti. „Ak si poviete: ‘Prečo neposunieme Svetový pohár o štyri týždne,’ ušetríte energiu,” hovorí.
Súčasný harmonogram FIS - a tradičná lyžiarska sezóna všeobecne - dnes nedáva príliš zmysel, upozorňuje Wolfsperger. „Sneh je materiál, ktorý sa počas sezóny hromadí,” hovorí. Na mnohých horách to znamená, že v decembri je ho málo alebo žiadny - hoci sa práve vtedy mnoho stredísk pripravuje na jeden z najväčších turistických týždňov v kalendári, na vianočné sviatky.