Najsmradľavejšia rieka
Londýnska rieka Fleet tu pochopiteľne chýbať nemôže. Nepreslávili ju len diela spisovateľa Charlesa Dickensa, ktorý si k nej primyslel podzemné slumy žobrákov. Slávna bola vlastne už odpradávna. To na jej brehoch zviedla keltská kráľovná a bojovníčka Boudica bitku s Rimanmi. To Rimania využívali túto rieku ako obrannú priekopu svojho sídla, Londonia.
Neskôr tu tiež stál najstarší dochovaný prílivový mlyn, jedny z najväčších lodeníc v Anglicku, mnoho prístavov. Ústie rieky Fleet do Temže bolo vtedy široké 90 metrov. Lenže to všetko už je minulosť.
Fleet totiž nezbierala len vodu z riečok a potokov v okolí Londýna, ale aj odpadky, výkaly a zdochliny. Farbiarne, dielne garbiarov, mäsiari a práčovne jej čoskoro prepožičali taký intenzívny zápach, že sa o Fleet písalo ako o tej najsmradľavejšej stoke pod holým nebom. V okolí rieky sa vraj nedalo dýchať, nieto ešte žiť. Boj so zápachom viedli Londýnčania neúspešne 140 rokov, kým ho skrotil najväčší stavebný počin svojej doby – výstavba kanalizačného systému, navrhnutého inžinierom Josephom Bazalgettom.
Od roku 1880 tak Londýn nezápasí s odporným zápachom, ale tiež už nemá rieku Fleet. Celá vedie podzemím, jej šesťkilometrový tok teraz približne vedie pozdĺž ulice Fleet Street.
Za čistú Seinu
Podobný osud ako londýnsku Fleet postihol aj francúzsku rieku Bièvre. Táto riečka, kedysi prúdiaca predmestiami Paríža do Seiny však dopadla ešte horšie.
Pôvod jej názvu je neistý. Odvíjať sa môže od keltského slovíčka beber – čo by značilo bobry – alebo od latinského bibera – piť. Oboje súvisí s čistou vodou, ktorá sa na svojej tridsaťkilometrovej púti do Paríža nemala kde zašpiniť. To platilo len do roku 1300, kedy mesto vydali prísny zákaz o vhadzovaní mäsiarskych odpadov a praní vnútorností vo vodách Seiny. A súčasne to isté povolili v Bièvre.
Z rieky sa razom stala mestská žumpa. Bièvre začala slúžila ako otvorená nádrž na farbiarne gobelínov a na zavážanie močovky a polotekutých odpadov z latrín. V roku 1912 bola v časti svojho toku mestom celá zakrytá, stala sa kanalizáciou. Ani to však nestačilo na zmenšenie zápachu, trvalo unikajúceho z podzemia.
Celý jej tok tak bol teda odklonený, a teraz vedie sedemnásť kilometrov mimo Paríža. Nielen teda, že Bièvre zmizla pod zemou, ale stratila aj svoje pôvodné koryto.
Portál iDnes patrí do portfólia vydavateľstva Mafra, ktorého súčasťou je aj Brainee.
