Tridsaťštyri kilometrov dlhá riečka takmer celá plynie pod zemou.Wikimedia/C_stadler_bwag/
StoryEditor

Páchli a šírili choroby. Tieto rieky museli z európskych miest zmiznúť, spravili z nich skládky odpadu

Radomír Dohnal10.04.2024., 08:00h

Stáli pri zrode európskych metropol, zasadili sa o ich terajšiu prosperitu. Potom sa k nim ľudia obrátili chrbtom. Urobili z nich skládky odpadu a nakoniec ich pochovali pod zemou. V mene modernizácie, stavebného rastu, a na nastolenie hygieny. Pod chodníky v podzemí však prúdia ďalej.

Lajkuj Brainee.sk na

Rieka vo Viedni? Na prvú dobrú sa ti najskôr vybaví mohutný Dunaj. Je skrátka neprehliadnuteľný. Nie je však jediný. Okrem neho sa tu nachádza aj jeho prítok, malá riečka s rovnakým názvom ako mesto cez ktoré preteká. V nemčine známej ako Wienfluss.

Jej pôvodný keltský názov znamenal Rieka v lesoch, a podľa jednej z hypotéz prepožičala meno celej rakúskej metropole. Bola zásadnou tepnou obchodu, splavnou aj pre malé lode. Až do roku 1754 bola využívaná na plavenie stavebného a palivového dreva, neskôr bola zdrojom energie pre mestskú vodnú elektráreň. Napriek tomu ju zahliadnuť dnes nie je úplne ľahké.

image

Tridsaťštyri kilometrov dlhá riečka takmer celá plynie pod zemou.

Wikimedia/C_stadler_bwag/

Tridsaťštyri kilometrov dlhá riečka takmer celá plynie pod zemou. Odpadky v nej nazbierané obyvateľmi totiž v roku 1830 prispeli k vypuknutiu epidémie cholery, škody na zástavbe opakovane páchala aj počas povodní. Preto bolo v roku 1895 pristúpené k jej regulácii, a od roku 1910 sa než riekou voľne plynúce lesy stala súčasťou kanalizačného systému.

Tajná rieka pod Kremľom

Osemkilometrová Neglinnaya (Neglinka) sa dnes v Moskve pripomína len názvami ulíc, pamätníkmi a fontánami, ktoré napájala. Z deväťdesiatich percent je totiž kanálom vedúcim hlboko pod zemou.

image

Prívalová vlna brala so sebou dospelých aj deti, 50 umrelo. Najväčšia povodňová tragédia zasiahla dedinku Jarovnice

K videniu z nej nie je prakticky nič, čo je naozaj veľký ústup od jej historickej slávy. Rieka totiž kedysi bola zdrojom prosperity celého mesta. Stály na nej mlyny, privádzala vodu k šiestim nádržiam a dokonca na nej fungovali verejné kúpele. Bola tiež súčasťou obrany Kremeľského hradu.

image

Osemkilometrová Neglinnaya (Neglinka) sa dnes v Moskve pripomína len názvami ulíc, pamätníkmi a fontánami, ktoré napájala.

Wikimedia/Skyfi/

Keď ustupujúce ruské vojská Moskvu v roku 1812 zapálili, skončila aj krása na brehoch Neglinnaya.

Neskôr sa už na ňu pozeralo len nepekne. Ako na rieku, ktorá mesto nezachránila. Ako na príčinu večne podmáčané pôdy, zdroj zápachu a povodní. Najprv bola zvedená do klenutého kanála, neskôr do dvojice prepojených potrubí. Znova sa pripomenula pri povodniach v rokoch 1965 a 1977, kedy na veľké prekvapenie miestnych, ktorí na ňu už zabudli, opäť vybublala na ulice.

Dnes je regulovanou a neviditeľnou súčasťou tajomného moskovského podzemia.

Ďalšie zabudnuté rieky nájdeš na druhej strane.

Top rozhovor
menuLevel = 3, menuRoute = notsorry/news/cestovanie, menuAlias = cestovanie, menuRouteLevel0 = notsorry, homepage = false
23. november 2024 07:33