25-ročné dvojičky Adam a Andrej Krchňaví z Čachtíc sa rozhodli, že vyvrátia negatívny naratív o Pakistane, ktorý vo svete o krajine koluje. „Vedeli sme, že Pakistan je neprávom vykresľovaný v zlom svetle a chceli sme sa ísť o tom presvedčiť na vlastné oči,“ prezradili v našom rozhovore.
Prečo ste sa rozhodli navštíviť práve Pakistan? Predsa len - nie je prvá dovolenková destinácia, ktorá ľuďom napadne.
Pakistan je krajina, ktorú veľa ľudí odsúdi v momente, keď počuje názov krajiny. Mnohým sa vybavia titulky z novín, ktoré prezentujú väčšinou len tú odvrátenú stránku krajiny. My sme mali o nej načítaných množstvo cestovateľských blogov a pozretých dokumentov. Vedeli sme, že Pakistan je neprávom vykresľovaný v zlom svetle a chceli sme sa ísť o tom presvedčiť na vlastné oči.
Bolo náročné dostať sa do krajiny?
Náročnejšia bola príprava a vybavovanie víz, ktoré sa vybavujú online na veľmi pomalej webovej stránke. K vízam sa prikladá niekoľko dokumentov vrátane pozývacieho listu, ktoré pre ľudí, ktorí cestujú do Pakistanu prvýkrát, nemusí byť jednoduché zohnať.
Preto sme sa rozhodli napísať knihu o našej ceste s praktickými tipmi a trikmi, na ktorú momentálne zbierame peniaze. Táto kniha ušetrí cestovateľom množstvo času stráveného prehľadávaním rôznych dokumentov, blogov a študovaním vládnych stránok. Zároveň v nej opisujeme náš celkový pocit z krajiny a vyskytne sa tam množstvo situácií, ktoré sme doteraz v žiadnom rozhovore nespomínali.
Krajinu ste navštívili práve v období medzi politickými protestami a obrovskými záplavami, pocítili ste niečo z toho?
Je pravda, že v krajine pred našim príchodom prebiehali rozsiahle protesty. Boli proti súčasnej vláde, ktorá sa chystala neprávom uväzniť vtedajšieho premiéra Imrana Khana. Nevieme, či sme mali šťastie a náš príchod do Pakistanu bol presne po protestoch alebo boli protesty v médiach nafúknuté. Po našom príchode sme nepociťovali žiadne napätie alebo náznak nejakej vzbury. Záplavy sme tiež nezažili, tie sú skôr typické pre koniec júla a začiatok augusta, v tom čase sme sa v Pakistane už nenachádzali. Napriek tomu sme počas našej výpravy zažili zosuvy pôdy, ktoré zablokovali cesty na niekoľko hodín a my sme ostali odrezaní uprostred ničoho.
Navštívili ste aj menej frekventované miesta pre turistov? Ako sa tam k vám správali?
Jedným z takých miest bola návšteva Festivalu Dunsa, ktorý sa koná v odľahlej horskej oblasti, do ktorej je možné sa dopraviť len 4x4 jeepom a cesta na toto miesto zaberie niekoľko hodín. Dunsa festival je unikátny tým, že sa na ňom koná turnaj v jazdeckom póle spojený s tradičnými pokrmami. My sme si tam s miestnymi obyvateľmi usporiadali malý futbalový zápas, do ktorého sa zapojila takmer celá dedina. Bol to jeden z najautentickejších zážitkov, ktoré sme počas celého putovania Pakistanom zažili. Okrem toho miestni obyvatelia boli veľmi milí a priateľskí, napriek tomu, že množstvo z nich predtým ani nevidelo západných turistov.
Ako to vyzerá na hraniciach s Indiou? Mali ste nejaké časté policajné alebo vojenské kontroly? Ako prebiehali?
Hranica s Indiou je unikát a bizár zároveň, pretože na nej každodenne prebieha ceremoniál medzi indickými a pakistanskými ozbrojenými silami. Je jedinečný v činnostiach, v ktorých súperia, ako napríklad ktorá strana vykopne vyššie nohu alebo koho rečník vydrží dlhšie kričať do mikrofónu. Denne tento ceremoniál navštevujú stovky miestnych obyvateľov. Pred ceremoniálom je niekoľko bezpečnostných kontrol, pri ktorých sú kontrolované pasy, víza spolu s osobnou prehliadkou a kontrolou batožiny, ktorú si nesiete so sebou.
Odporučili by ste navštíviť krajinu aj ženám? Je to pre nich bezpečné?
My by sme rozhodne odporučili navštíviť krajinu aj ženám. Samozrejme treba rátať, že nejde o typickú dovolenkovú destináciu a treba byť dobre pripravený a mať už čo to pocestované. Krajina je bezpečná, ak sa cestovatelia vyhýbajú určitým oblastiam, do ktorých nechodia ani domáci, ide hlavne o provinciu Balučistan. My sme sa v krajine cítili veľmi bezpečne, dokonca viac ako v niektorých európskych metropolách. Treba si po príchode do krajiny zvyknúť na pohľady miestnych ľudí, bude ich množstvo, pretože zrejme budete jeden z prvých západných turistov, ktorého niektorí miestni obyvatelia videli.
Báli ste sa počas cesty v nejakom okamihu o život?
Myslím, že takých okamihov nebolo veľa, ale stalo sa, že sme mali strach o život. keď sme šli 18 hodín po Karakoram Highway, čo je najvyššie položená diaľnica na svete. Najmä v momentoch, keď náš šofér predbiehal kolóny kamiónov v neprehľadných zákrutách. V zopár momentoch nás delili centimetre od zrážky s protiidúcimi autami, no pre nich to bol bežný štýl jazdy.
Ako je to s ubytovaním, kde všade ste bývali? Využívali ste aj Airbnb?
Airbnb sme nevyužívali vôbec, neboli tam skoro žiadne ponuky na ubytovanie. Omnoho viac ponúk bolo na Bookingu, no poväčšine sme sa k ubytovaniu dostali cez pýtanie sa miestnych, alebo sme priamo na ulici našli hotel a pýtali sa, či majú voľné izby.
Čo vás najviac zaujalo na miestnej kultúre a správaní miestnych?
Jednoznačne sa pakistanská kultúra od tej našej líši pohostinnosťou. Myslím, že tá slovenská pohostinnosť nesiaha tej pakistanskej ani po členky. Ľudia sú tam na turistov veľmi milí, ochotne pomôžu pri tom ak máte nejaké otázky alebo zavolajú niekomu ďašiemu aby pre vás danú informáciu získali. Čo sa týka pohostinnosti. zažili sme hneď niekoľko situácií, v ktorých od nás nechceli prijať peniaze pri platbe za večeru, ktorú sme zjedli. Podobné situácie sme zažili aj s taxikárom, ktorý nás hodinu vozil po hlavnom meste Islamabád a nechcel od nás žiadne peniaze.
Zažili ste nejaký konflikt alebo nejaký nepríjemnú konfrontáciu s miestnymi?
Mali sme dve také nepríjemné situácie. Raz, keď sme si namiesto objednania taxíku cez aplikáciu zobrali rikšu priamo z ulice a po jazde od nás taxikár začal pýtať peniaze, na ktorých sme sa nedohodli. Dohadovali sme sa zopár minút, no my sme sa nedali a trvali sme na sume, ktorú nám oznámil na začiatku jazdy. Preto určite odporúčame používať miestu aplikáciu na prepravu po meste, funguje na princípe nášho Boltu.
Ako ste to mali s financiami, čo vás na miestnych cenách najviac prekvapilo a koľko celá dovolenka stála?
Najdrahšou položkou bola jednoznačne letenka, mimo nej sme minuli približne 400 eur na hlavu vrátane jedného vnútroštátneho letu. Ceny ubytovania sa pohybujú od dvoch do piatich eur na osobu na noc v hoteloch, jedlo začína od 50 centov po tri eurá na ulici a v miestnych reštauráciách. Celkovo je Pakistan veľmi cenovo dostupná destinácia pre západných turistov. Určite hralo aj v náš prospech cestovanie vo štvorici, keďže sme cestovali ešte s dvoma kamarátmi, tak sme si vedeli výdaje napríklad na vodiča deliť. Tým pádom nás vodič s autom a benzínom na deň vychádzal na sedem eur na osobu.
Dá sa v Pakistane zažiť aj čisto oddychová dovolenka? Alebo sa treba pripraviť na skôr tvrdšie podmienky?
Ja by som povedal, že ľudia, ktorí plánujú navštíviť Pakistan, nejdú za “oddychovou” dovolenkou, ak si pod takýmto niečím predstavujeme rezort a peknú pláž. Samozrejme, kto chce a je ochotný priplatiť si, nemusí sa vydať za takým dobrodružstvom ako my, ale vie si nechať celú dovolenku naplánovať miestnou cestovnou agentúrou, ktorá zabezpečí presuny, plánovanie a celkovú logistiku výletu.
Stále sa tu bavíme o tom, že do takejto destinácie sa nechodí ležať na pláž ale naopak, idete zažiť autentickú kultúru s miestnym streetfoodom, ísť na turistiku pod niektorú z osemtisícoviek alebo prejsť najvyššie položenou cestou sveta. Pakistan ponúka toho množstvo a určite ide o destináciu vyznačujúcu sa aktívnym oddychom.
Aké najkrajšie miesta v prírode sa určite oplatí navštíviť?
Určite medzi jedny z najkrajších miest radíme Hunza údolie, ktoré vyzerá ako dedinka z pohľadnice cestovných kancelárií. Toto údolie je obklopené pohoriami spolu s horou Rakaposhi, ktorej výška je 7788 metrov, preto výhľady z tejto oblasti sú nezabudnuteľné. Kúsok od tejto oblasti sa nachádza aj ľadovcové jazero Attabat lake, ktoré je príznačné svojou azúrovou farbou, akú sme dovtedy nevideli nikde inde. Za zmienku stojí aj najvyššie položená púšť sveta Katpana desert, na ktorej sme zažili jednu z najčistejších nočných oblôh.
Na čo ste boli v Pakistane najviac zvedaví a čo vás prekvapilo?
Výzva bol výstup do base campu k jednej z dvanástich najvyšších hôr sveta Nanga Parbat. Tomuto výstupu predchádza dvojhodinová jazda jeepom po najnebezpečnejšej ceste sveta, kedy vás delia centimetre od 500 metrových zrázov. Následne sa dostanete na horskú lúku nazývanú Fairy Meadow, ktorá predstavuje štartovací bod k base campu. Na výstup k base campu sme boli určite veľmi zvedaví, pretože nikto z nás nemal predošlé skúsenosti s výstupom do 4000 m.n.m. a celý jednodňový trek bol pre nás výzva.
Prekvapení sme boli z base campu ako takého, pretože sme si ho v hlavách predstavovali ako takú malú dedinku, kde pod horou čakajú horolezci na správny čas. Opak bol pravdou, Nanga parbat si až tak veľa horolezcov nevyberá, zrejme aj kvôli prezývke “Killer Mountain”, čo v preklade znamená “Hora smrt”. Base camp predstavoval len asi 5 menších stanov s horolezcami a jednu pozbíjanú búdu, kde žili miestni Pakistanci, ktorí turistom, ako sme boli my, pripravili čaj. Nám to ale nevadilo, keďže ani počet turistov, ktorí navštevujú tento tábor nie je vysoký a vy máte celú horu a okolie len a len pre seba.
Vrátili by ste sa do Pakistanu? Sú tam ešte miesta ktoré ste nestihli a chceli by ste ich pozrieť?
Určite by sme sa vrátili, krajina nás natoľko fascinovala, že by sme kľudne by išli znova ak bude príležitosť. Po našej ceste tam máme aj množstvo kamarátov, s ktorými udržiavame kontakt a radi by sme ich navštívili. Z Pakistanu nám chýba prebádanie južnejších oblastí a radi by sme túto krajinu navštívili počas nejakého z ich sviatkov.
