Vrt je hlboký 12 261 metrov a má priemer 23 centimetrov - do roku 2008 bol v Guinessovej knihe rekordov zapísaný ako najdlhší a najhlbší vrt na svete, potom ho dĺžkou prekonal vrt v Katare. Nachádza sa v Rusku na poloostrove Kola desať kilometrov od mesta Zapoljarnyj v geologickej oblasti Baltského štíta. Aktuálne je vrt zapečatený a práce na ňom zrušené kvôli nedostatku financií.
Kolský vrt bol experimentom Sovietskeho zväzu, ktorý započal prieskumné práce v roku 1970 a výskum ukončil v roku 1994. Vrt sa nerobil za účelom hľadania ropy ani iných vzácnych materiálov, jeho cieľom bol len výskum litosféry, teda zemskej kôry. Prevádzal sa pomocou prístrojov používaných pri vŕtaní ropných ložísk.
Už v roku 1979 Kolský vrt prekonal svetový rekord, keď vo svojej hĺbke predbehol vrt Bertha Rogers v štáte Oklahoma (USA), ten meral 9583 metrov.
So svojou hĺbkou sa tomuto gigantickému vedeckému experimentu podarilo priniesť cez 12 tisíc nových objavov na poli geológie a pridružených vied. Medzi najzásadnejšie zistenia napríklad patrí, že život na Zemi pravdepodobne vznikol o 1,5 miliárd rokov skôr, než sa do tej doby predpokladalo.
Vo vrstvách, ktorých vek prevyšuje 2,8 miliárd rokov, sa našlo 14 druhov skamenených mikroorganizmov. Vedcov taktiež prekvapilo, že v hĺbke 10 kilometrov pod zemským povrchom bola teplota 180 stupňov Celzia a hornina v tejto hĺbke bola nasiaknutá vodou, čo vyvrátilo ďalší vedecký predpoklad. V hĺbke deviatich kilometrov vedci tiež našli ložiská metánu - tento fakt sa stal podporným argumentom v hypotéze, že ropa a zemný plyn nemajú biologický pôvod.
Urban legenda o pekle
Od roku 1997 sa na internete začal šíriť mýt, že práce na vrte sovieti nezastavili kvôli financiám či nedostatkom v technológii, ale kvôli tomu, že sa prevŕtali do pekla.
Táto mylná teória však naväzuje na staršiu legendu, ktorá sa šírila na západe, a síce že sovietski inžinieri spustili do vrtu mikrofón, na ktorom mali zaznamenať podivné náreky. Táto legenda sa po prvýkrát objavila v rámci vysielania Trinity Broadcasting Network v roku 1989.
Údajný záznam nárekov zo sovietskeho mikrofónu sa na internete neskôr začal šíriť so štítkom autentickej nahrávky. Jeho pôvod však siaha k soudtracku k filmu Baron Blood z roku 1972, ktorý niekto mierne zremixoval.