Adelinda Ježovicová pracuje ako turistická sprievodkyňa po Bratislave už 20 rokov. Sprevádza v angličtine a slovenčine, pasívne ovláda aj nemčinu a ruštinu. Hovorí, že mnoho jej kolegov ovláda aj tri jazyky, v ktorých sprevádzajú, ona sa však miesto učenia nového jazyku radšej venuje novým informáciám o histórii mesta.
„Turistky z Južnej Kórey boli nadšené z výhľadu na Petržalku, pretože im pripomínala Soul,” spomína v rozhovore, ktorý vychádza na Medzinárodný deň turistických sprievodcov. V ňom sa dočítaš o jej začiatkoch, skúsenostiach, bizarných otázkach turistov i pandemickom období.
Ako dlho sa už venujete práci sprievodkyne?
Od roku 1998, kedy som ukončila kurz vlastivedného sprievodcu po Bratislave, ale so štvorročnou prestávkou, čiže dá sa povedať, že ako sprievodkyňa pracujem už takmer dvadsať rokov.
Vždy ste sa chceli stať sprievodkyňou?
Nie, nebol to môj pôvodný zámer (smiech). Ako sprievodkyňa som sa rozhodla pracovať až v roku 1998, kedy sme sa kvôli manželovej práci presťahovali do Bratislavy. Na jeseň som sa prihlásila do kurzu vlastivedných sprievodcov, ktorý vtedy organizovalo informačné a kultúrne stredisko.
Koľko vám trvalo učenie sa a príprava na to, aby ste mohli robiť sprievodkyňu po Bratislave? Treba sa vzdelávať sústavne?
V tom čase trval kurz od septembra a začiatkom apríla sme mali záverečné skúšky, čiže sedem mesiacov. Určite sa treba stále vzdelávať. Jednak rozprávať stále len to isté začne byť nudné nielen pre vašich klientov, ale hlavne pre samotného sprievodcu.
Akonáhle vyjde nejaká nová kniha, ktorá sa venuje Bratislave, či už je to história celého mesta alebo určitej časti, historického obdobia či architektúre, okamžite si ju kúpim a snažím sa z nej naučiť čo najviac. Aj keď sa nie vždy všetko dá použiť, ale čím viacej viete, tým je to pre vašu prácu prospešnejšie. Je to určite celoživotné vzdelávanie.
Čo zvyčajne najviac uchváti turistov v meste?
Zvyčajne je to kompaktnosť historického centra. Niektorí povedia, že je také milé a malé, ľudia nemusia chodiť dlhé vzdialenosti. V angličtine je pre to dobrý výraz - „cozy” (útulné, vľúdne, pozn.). Historické centrum ponúka pre nich úplne všetko - históriu, krásne budovy. Dá sa povedať, že každá z nich je z iného architektonického obdobia, čiže majú taký ucelený obraz o histórii Bratislavy.
No a samozrejme, alebo teda pred pandémiou, bola na každom rohu kaviarnička, kde si mohli sadnúť a oddýchnuť. Teraz je to trošku horšie, ale snáď sa to tento rok pomaličky vráti do koľají, ktoré boli pred rokom 2020. Vtedy centrum ponúkalo priateľské prostredie, ktoré u nás turisti naozaj obdivujú.
Veľmi sa im páči, že aj ľudia sú priateľskí, snažia sa s nimi rozprávať napriek tomu, že hovoria cudzím jazykom. Turisti oceňujú, že teda najmä mladí ľudia im rozumejú a vedia im aj odpovedať a dať nejaké informácie.
Stále platí to, že do mesta chodí hlavne tá staršia cieľovka?
Pokiaľ sa jedná o turistov, ktorí k nám chodia na lodiach na organizované zájazdy, tak tam to gro je zväčša medzi anglicky hovoriacimi staršie, hlavne čo sa týka turistov zo Spojených štátov. Oni majú počas produktívneho veku iba dva týždne dovolenky ročne, takže cestujú až na dôchodku.
Ale stále viac sem chodí aj veľa mladých ľudí, a nielen z Írska a z Veľkej Británie, aby tu oslavovali svoje rozlúčky so slobodou. Niektorí chcú spoznať naše hlavné mesto a potom napríklad cestujú do Vysokých Tatier, Spiš, východ Slovenska. Naposledy som sprevádzala päť vysokoškoláčok, štyri zo Spojených štátov a jednu Kanaďanku, ktoré cestujú po Európe. Prišli k nám z Ukrajiny, stihli to predtým, ako sa to tam začalo vyostrovať.
Akú najbizarnejšiu otázku ste dostali od turistov? Pýtajú sa vás aj hlúposti?
Nechcem teraz turistov nejako znevažovať, ale bol to pán v strednom veku z Austrálie, ktorý sa ma po dvojhodinovej prechádzke po historickom centre Bratislavy spýtal, že „Prosím vás, a v ktorom meste teda sme?“ (smiech) Slovo Bratislava človek počas tej prehliadky zopakuje hádam aj stokrát, takže ma to vtedy trošku aj zarazilo.
Niekedy tí ľudia nepočúvajú, majú slúchadlá a tým, že nemusia stáť a počúvať vás, aspoň nie pri každej skupine. Takže im to ide jedným uchom dnu, druhým von. Sú schopní sa potom, čo im vysvetľujete o Rolandovej fontáne, že je to renesančná stavba z roku 1571,opýtať, že „prosím vás, a o akej renesančnej budove teraz hovoríte?“ (smiech).
Človek ale musí zachovať dobrú náladu, trpezlivosť, úsmev a zopakovať všetko odznova. Nielen na začiatku, ale až do konca, aby tí ľudia mali dobrý pocit, že teda sme tu, prišli sme, zaplatili sme si nejaký pobyt, ubytovanie, ľudia k nám boli priateľskí a určite sa ešte chceme do Bratislavy niekedy vrátiť, cítili sme sa dobre. Aj o tom je práca sprievodcu.
Poznajú Bratislavčania a celkovo Slováci svoje hlavné mesto?
No (smiech), to je ťažšia otázka. Neviem, do akej miery, pretože turistov zo Slovenska nemávam často. A mnohokrát aj keď prídu, tak možno nemajú záujem o nejaké prehliadky. Zrejme teda o histórii Bratislavy až tak nevedia. Mnohí, aspoň ja sa domnievam, ani nevedia, že Bratislava bola hlavným mestom uhorského kráľovstva a že sme boli aj korunovačným mestom uhorských kráľov.
Niečo sa síce ľudia naučia počas hodín dejepisu, ale veľmi rýchlo zabudnú. Keď sa náhodou potom zúčastnia nejakej prehliadky, pretože často totiž mávam firemné akcie a sú tam nejakí slovenskí sprievodcovia tých zahraničných klientov alebo spolupracovníkov, tak mi povedia, že „ja som síce Bratislavčan, ale toto som ja o nej nevedel“ alebo „nevedel som, že Bratislava bola hlavným mestom a že sme tu mali 19 korunovácií“.
To že prvá písomná zmienka o nej je z roku 907, tak to už nevedia vôbec. Ale keď sa prehliadky zúčastnia, tak sú veľmi radi. Stalo sa mi dokonca, že som mala takúto firemnú akciu, kde boli aj ľudia zo Slovenska a potom si ma ešte tí Slováci objednali, že sa chcú ešte viac dozvedieť o meste. Nemôžem teda povedať, že by nemali záujem. Zrejme asi nemajú čas, hovoria si, že to ani nepotrebujú a potom, keď sa niečoho takéhoto zúčastnia, tak sú milo prekvapení a spokojní.
Ako Bratislavčania reagovali na projekt Turistom vo vlastnom meste?
Myslím, že mnohým sa tento projekt veľmi páčil a aspoň čo viem, aj od kolegov, tak veľa ľudí sa aj napriek pandémii zúčastnili. Sama som robila prehliadku po Ružinove, keďže žijem v tejto mestskej časti. Veľa ľudí si povie, že tam sú len sídliská zo 60. rokov a čo sa tam už len dá vidieť. Boli by ste prekvapení, ale najstaršia budova v Ružinove je z druhej polovice 18. storočia. Je to starý Pálffyovský poľovnícky zámoček, no dnes tam sídli súkromná firma, čiže už sa k tomu človek veľmi nedostane.
Čo považujete za najväčší klenot Bratislavy?
Najviac sa mi páči nádvorie Starej radnice v decembri o piatej popoludní. Vtedy je to krásne vysvietené, je tam časť vianočných trhov a tá časť Bratislavy vyzerá naozaj malebne. Veľmi rada tam v tom čase vodím turistov. Stánkari predávajú len lokálne výrobky, čiže môžu vidieť, čo je pre nás typické. Odtiaľ sa potom krásne dostanú pred Primaciálny palác, ktorý je skvostom klasicistickej architektúry.
Ktoré miesta v Bratislave máte vy osobne najradšej?
Vo voľnom čase veľmi rada bicyklujem, takže hrádze popri Dunaji. Veľmi rada mám aj okolie bratislavského hradu. Tam, keď sa prejdete po tých uličkách, sú tam rôzne vily, nájdete tam dokonca aj vily od Dušana Jurkoviča. Aj tieto časti Bratislavy sú mi veľmi blízke.
Ako vyzerala pandémia z pohľadu turistických sprievodcov?
Turistických sprievodcov to naozaj zasiahlo, pretože nám zo dňa na deň povedali, že nič a zrušili sa všetky termíny. Ja sama si pamätám, že poslednú skupinu som mala 8. marca a o pár dní na to už bol vyhlásený lockdown. Celý rok 2020 to bolo veľmi ťažké, tam naozaj v lete akurát boli tie prehliadky – Turistom vo vlastnom meste – Bratislavský hrad, Primaciálny palác, korunovačné slávnosti.
Ale všetko bolo oklieštené a anglicky hovoriacich turistov bolo málo, neviem, či som mala dve skupiny. Nemecky hovoriacich bolo viac, pretože v rámci Európskej únie sa dalo omnoho ľahšie cestovať, no anglicky hovoriaci turisti sú hlavne mimo nej.
Mnoho mojich kolegov sa snažilo nájsť si prácu, pretože ich tlačila hypotéka, mladé rodiny, malé deti a podobne. Mnohí z nich sa zamestnali a uvidíme, koľkí z nich sa ešte vrátia. Mnohí si povedali, že teraz majú isté peniaze. Práca sprievodcu je iná, závisí, koľko turistov príde, komu dá cestovná kancelária prednosť, či to budem ja, alebo to bude niekto druhý. Tento rok to však vyzerá veľmi sľubne. Teším sa.
Na čo ste využili obdobie, kedy nebolo možné robiť prehliadky po meste?
Nakúpila som si knihy o histórii a architektúre a snažila som si všetko doštudovať. Ešte stále mám mnoho kníh nedočítaných. Okrem toho som robila cyklistické prehliadky pre domácich, Bratislavský hrad, Primaciálny palác. Keď to robíte ako samotnú prehliadku, musíte sa na to pripraviť a veľa vecí si doštudovať. Myslím, že samoštúdiu sa venovalo veľa mojich kolegov.
Čo podľa vás z hľadiska cestovného ruchu Bratislave najviac chýba?
Na čo sa mnohí kolegovia sťažujú, tak je to parkovanie na Bratislavskom hrade. To isté pri Moste SNP, veľakrát sa tam stane, že príde autobus s turistami, do toho MHD-čka, iné autobusy a už je problém. Chýbajú tu miesta, kde by tí turisti mohli vystupovať a nastupovať, aby to nebolo také hrr.
Ďalšia vec sú verejné toalety. Pred pandémiou sa to zlepšilo, pretože otvorili verejné toalety v hoteli Blue Danube, ale stále ich je málo. Tu pred redutou sú ďalšie, ale je to ďaleko od miest, kde ľudia vystupujú.
Inak musím povedať, že mi nič také ani nenapadá. Lavičky tu máme, kaviarní pred pandémiou tiež bolo dosť, i keď uvidíme, koľkí ju úspešne prečkali. Napríklad aj naša kultová Café Mayer je bohužiaľ zavretá. Je to veľká škoda, pretože to bola najstaršia bratislavská kaviareň. Uvidíme, aké problémy nám prinesie tento rok, možno to bude niečo, s čím sme sa doteraz nestretli.
A v čom boduje?
Je to určite lokalita. Sme blízko Viedne a nie ďaleko od Budapešti. Dá sa povedať, že raňajky si viete dať do Viedni, obedovať môžete v Bratislave a večerať v Budapešti. Za jeden deň to stihnete a ani neviete ako.
Máme tu samozrejme Dunaj, no okrem neho aj Malé Karpaty, čiže okrem prechádzky po historickom centre vieme ponúknuť aj hory. Nie sú vysoké, ale keď tam máte šliapať na bicykli alebo ísť na turistiku, tak je to dosť. Máme naozaj krásnu prírodu, čo iné mestá nemôžu ponúknuť. 40 % Bratislavy sú zelené plochy, čo je na veľkomesto naozaj veľmi pekné číslo. Už len, aby sme si ich zachovali.
Výhodou je aj to, že z toho historického centra to naozaj nemáme ďaleko do supermodernej časti. Kúsok sa prejdete popri Dunaji a ste pri Eurovei. Odtiaľ je to na skok na Nivy a novú autobusovú stanicu, takže milovníci modernej architektúry si v priebehu jednej hodiny prídu na svoje. Napríklad meno Zaha Hadid (iracko-britská architektka, ktorá navrhla komplex Sky Park, pozn.) pozná v zahraničí takmer každý, takže potom sú unesení celou tou novou časťou mesta.
Moderné s historickým je veľmi dobre prepojené. Nemusíte tráviť hodiny tým, že sa vozíte mestskou hromadnou dopravou, aby ste niečo videli.