Jej rodičia pochádzajú zo Slovenska, no presťahovali sa do Malajzie. Laila Hrindova žila do desiatich rokov v meste Kuala Lumpur, následne sa s rodičmi presťahovali do Kataru. Neskôr sa rozhodla pre štúdium fyzioterapie v amerických štátoch Texas a Georgia, no život v Amerike nie je podľa nej sen, ako si mnohí myslia.
„Ľudia vlastnia zbrane, Američanky zvyčajne nechodia samy na prechádzky. Najväčšia hlúposť, ktorú som počula, je, že ľudia prídu do Los Angeles a stanú sa z nich hviezdy. Podarí sa to jednému z milióna. Presadiť sa v Amerike nie je vôbec jednoduché,“ hovorí pre Brainee Laila Hrindova.
Študovala si v Texase a Georgii. Ako vyzerá študentský život v Amerike?
Závisí to od odboru, ktorý študuješ, no univerzity sú v porovnaní s tými slovenskými viac praktické. Na bakalárskom stupni si štyri roky, pričom prvý rok si nemusíš vybrať špecializáciu. Štúdium je finančne náročné.
Z čoho si študenti hradia školné? Berú si pôžičky?
Každý študent má buď štipendium, alebo pôžičku. Keď ukončíš školu, začínaš s veľkým mínusom, s pôžičkou približne 150-tisíc dolárov. Američania to však berú ako bežnú súčasť ich života, nie je to pre nich stresujúce.
Ako sa študent dostane k štipendiu v Amerike?
Napríklad ja som už v štrnástich rokoch začala hrať golf. Univerzity majú skautov, ktorí si ťa vyhliadnu. Približne v 17 rokoch sa mi ozvali s tým, že mi môžu poskytnúť štipendium.
Hoci to znie super, zaviažeš sa danej škole. Všetok tvoj čas je zároveň ich časom. Máš dlhé tréningy aj počas víkendov, priestor na osobný život nie je veľký.
Čo všetko ti hradí škola?
Úplne všetko, výnimkou sú len letenky a vlastné auto. To však potrebuješ, pretože v oblasti, kde som študovala, nebola verejná doprava, len diaľnica, fast food a golfové ihrisko.
V akom stave je ubytovanie určené pre študentov?
V omnoho lepšom ako na Slovensku, no je potrebné povedať, že študenti si v Amerike platia za ubytovanie omnoho viac. Môžu bývať buď v kampuse, kde študujú, alebo mimo neho.
Na mojej univerzite sme dostávali 800 dolárov mesačne na ubytovanie. Pokiaľ sme bývali v kampuse, platila nám ho univerzita.
Stretla si v priebehu rokov v Amerike nejakého Slováka?
Bola som tam 4,5 roka, no spoznala som len dvoch Čechov. Omnoho častejšie som stretávala napríklad ľudí z Rumunska či Bulharska.
Aj napriek tomu, že si kvôli golfu nemala príliš veľa času na voľnočasové aktivity, je bezpečné pre ženu, aby sa išla podvečer sama prejsť?
Ľudia tam zvyčajne chodia autom, mnohí na juhu sú obézni. Američania chodia do práce, následne do fitka, a domov, všade autom. Ja som ten typ človeka, ktorý sa rád prejde, no nebolo to úplne bezpečné.
Na univerzite som mala veľmi dobrú kamarátku z Francúzska, po večeri sme sa rozhodli prejsť, no necítili sme sa komfortne. Američanky takto zvyčajne nechodia. Veľa ľudí vlastní zbrane, stretneš aj kovbojov.
Dostala si sa aj do nejakých nebezpečných situácií?
Chvalabohu, nie, ale keď som vycítila akékoľvek nebezpečenstvo, zmenila som smer. Napríklad na benzínke, ktorá bola od nášho kampusu 25 minút pešo, zabili pred dvomi rokmi študenta.
Zažila si aj vďaka takýmto situáciám počas prvých mesiacov kultúrny šok?
Samozrejme, no pocítila som ho aj prednedávnom. Mám priateľa, ktorý je černoch, a vzal ma na rande do miestneho parku. Keď sme sa prechádzali, začalo sa okolo nás pohybovať čoraz viac černochov. Priznám sa, ak by som tam bola sama, asi by som sa necítila úplne komfortne.
Ako sa najčastejšie zoznamujú ľudia? Fičia v Amerike zoznamovacie aplikácie?
V Amerike je veľmi obľúbený Tinder, taktiež aj Bumble. Viaceré baby mi však povedali, že nemajú dobré skúsenosti s týmito aplikáciami.
Určite je to veľmi individuálne, ale spomedzi mladých ľudí, s ktorými si sa stretla, ako dlho žijú so svojimi rodičmi?
Postupne sa to posúva. Myslím si však, že Američania odchádzajú z domu skôr, keďže mnohí nejdú na univerzitu a začínajú pracovať už v 18 rokoch.
V čom sú podľa teba Slováci iní v porovnaní s Američanmi?
Amerika je obrovská a je vidieť značné rozdiely medzi severom a juhom. Napríklad na juhu je bežné, že muž príde za ženou prvý, no už sa to postupne mení.
Mrzí ma však, že mnohí ľudia neberú vzťahy vážne. Rozumiem, sme ešte mladí, ale ak si chceš nájsť seriózneho partnera, je to pomerne ťažké.
Randila si niekedy aj so Slovákom?
Minulý rok, keď som nemala priateľa, som bola na troch stretnutiach na Slovensku. Jedno som mala so Slovákom, ďalšie s Poliakom a tretie s Američanom. Nedá sa to generalizovať, no najhoršie to dopadlo so Slovákom. Neurobil nič zlé, ale ničím ma nezaujal. Chýbali mi počas konverzácie vtipy, ktoré sú podľa mňa v komunikácii dôležité.
Na Slovensko sa vraciaš vždy v lete. Čo je prvá vec, ktorú urobíš, keď sem prídeš?
Dám si pivo. V Amerike majú zvyčajne len osladené pivá, bez peny. Na každom kroku odo mňa pýtajú občiansky, keďže alkohol je povolený až od 21 rokov.
S akým najväčším stereotypom o živote v Amerike si sa stretla?
Amerika nie je sen, ako si mnohí myslia. Ani zďaleka to tam nevyzerá tak, ako vo filmoch. Najväčšia hlúposť, ktorú som počula, je, že ľudia prídu do LA a stanú sa z nich hviezdy. Podarí sa to jednému z milióna. Presadiť sa v Amerike nie je vôbec jednoduché.
„Chytila“ si v priebehu rokov nejaké zlozvyky od Američanov?
Keď Američania organizujú párty, očakávajú od teba, že si donesieš vlastné jedlo aj pitie. Vôbec im to nepríde divné, žijú takto celý život. To je vlastnosť, ktorú som od nich chytila.
Na druhej strane, majú všetko, čo chcú. Neskutočne plytvajú jedlom, keď sa im nechce umývať riad, používajú plastové taniere. Ja to nedokážem pochopiť.
Pozitívom však je, že každý ťa berie takého, aký si. Nikto nerieši farbu tvojej pleti, ľudia sú viac otvorení.
Je bežné, že sa pri tebe niekto neznámy pristaví a pochváli ti napríklad outfit?
Stáva sa, že sa ti niekto len tak prihovorí. Ja som napríklad prednedávnom pochválila Slovenky, ktoré boli krásne oblečené, a bolo vidieť, že boli zaskočené. V Európe sú ľudia chladnejší, možno to bude spôsobené aj počasím.
Nikdy ťa nelákalo vrátiť sa natrvalo na Slovensko?
Momentálne nie, no keď sa usadím, rada sa sem vrátim. Na Slovensku máme nádhernú prírodu, chcela by som si tu otvoriť fyzioterapeutickú kliniku.
Čoraz viac ľudí má duševné ťažkosti, je pravda, že v Amerike nie je tabu mať vlastného terapeuta?
Myslím si, že terapeuta si nemôže dovoliť každý, pretože je to pomerne nákladné, no dostaneš sa k nemu určite jednoduchšie ako na Slovensku. Takmer na každom kroku vidíš vety, že pokiaľ máš depresiu, mal by si navštíviť psychológa.
