💡 Zhrnutie pre tých, ktorí rýchlo scrollujú:
- Výherca Euromiliónov Colin Weir minul 38 miliónov libier za osem rokov.
- Financoval luxus, kone, futbalový klub, komunity aj politiku.
- Zakladal charity, splácal dlhy druhým, podporoval talenty.
- Zomrel v roku 2019, no jeho odkaz stále polarizuje.
Keď Colin Weir v roku 2011 vyhral jackpot v hre Euromilióny, bolo to ako scéna z filmu, kde sa obyčajnému človeku náhle otvorí portál do sveta, ktorý doteraz videl len cez výklad. Výhra mala hodnotu 161 miliónov libier (183,5 milióna eur). A to je suma, ktorá zmení štvrť, nie jedného človeka, píše portál LADBible.
A Colin Weir túto šancu zobral s plnou vervou. Dnes sa o ňom hovorí ako o najštedrejšom, najextravagantnejšom aj najkontroverznejšom výhercovi v dejinách britských lotérií. Prečo? Lebo za menej než desať rokov minul takmer 40 miliónov libier. Tempo, ktoré zvládneš len vtedy, ak si to naozaj dáš ako životný projekt.
100-tisíc týždenne
Weir bol pôvodne technik v škótskej televízii STV. Tichý, nekonfliktný chlapík z Largs v North Ayrshire. Po výhre však prestal byť „tým nenápadným susedom“ a stal sa výraznou postavou vo verejnom živote. Bankové záznamy po jeho smrti ukázali, že míňal v priemere 100-tisíc libier (114-tisíc eur) týždenne. Na čo?
- Luxusné autá.
- Viacero domov.
- Dlhé dovolenky a starostlivo vyberané destinácie.
- Splácanie dlhov známych aj vzdialenej rodiny.
- Generózna pomoc komukoľvek, kto to podľa neho potreboval.
To však bol len začiatok. Colin Weir sa totiž nezmenil na stereotypného milionára, ktorý si na dvore postaví zlatú fontánu. On sa rozhodol, že bude investovať aj tam, kde to veľké peniaze zvyčajne nezavítajú.
Futbalový klub ako dar pre komunitu
Podľa IGV kúpil Weir 55 percent Partick Thistle FC, tradičného klubu, ktorý síce nemal slávu Celticu či Rangers, ale mal verné fanúšikovské jadro. Weir chcel klub „vrátiť komunite“, a pre mnohých bol jeho krok dôkazom, že nezištnosť aj po veľkej výhre existuje.
To sa však dialo súbežne s jeho stále rýchlejším míňaním. Jeho život sa roztočil na plné obrátky a časť Škótov ho sledovala s rešpektom aj údivom.
Ako informoval The Independent, Weir si kúpil tri pretekárske kone: írsku kobylu If You Say Run a dvoch valachov Knighted a Felony. Nebolo to o prestíži, skôr o vášni. Pretekárske kone sú drahá zábava, ale Weir mal peniaze a chuť skúšať nové svety, ktoré mu predtým boli nedostupné.
Filantrop, ktorý videl za roh
Weir však nebol len mužom, ktorý spaľoval bohatstvo. Jeho charitatívna stopa je rozsiahla a dodnes viditeľná. Založil Weir Charitable Trust, ktorý podľa oficiálneho opisu „podporuje škótske komunitné skupiny a malé charity poskytujúce služby naprieč Škótskom“.
Podľa The Sun venovali s manželkou Christine 800-tisíc libier (912-tisíc eur) miestnemu klubu Largs Thistle. Podporili aj mladého tenisového talentu Rossa Wilsona sumou 50-tisíc libier (57-tisíc eur), aby mohol trénovať v akadémii, kde rástol Andy Murray.
A potom tu bol príbeh Kierana Maxwella, 13-ročného chlapca, ktorý potreboval novú protetickú nohu. Rodina sa snažila vyzbierať peniaze, Weirovci sa o tom dopočuli a jednoducho zaplatili celú sumu.
Weir vtedy povedal: „Keď sme počuli o Kieranovi a fantastickom úsilí jeho rodiny získať peniaze na novú protetickú nohu, museli sme pomôcť. Je pre nás privilégium podporiť ho.“ Táto veta sa stala ikonickou pre tých, ktorí Weira vnímali ako skutočného dobrodinca.
Peniaze aj pre politiku
Weir daroval výrazné sumy aj na podporu SNP (Škótska národná strana) a kampaní za škótsku nezávislosť. Bol jedným z najväčších individuálnych darcov v tejto oblasti.
Po jeho smrti v roku 2019 o ňom vtedajšia prvá ministerka Nicola Sturgeon pre The National povedala: „Weirova odhodlanosť a štedrosť v prospech škótskej nezávislosti sú neprekonateľné a boli nesmierne ocenené. SNP a hnutie za nezávislosť dnes stratili skutočného priateľa a bude nám veľmi chýbať.“
Odkaz, ktorý nie je čiernobiely
Colin Weir zomrel necelý rok po rozvode. Jeho život bol intenzívny, veľkorysý, chaotický, fascinujúci a pre mnohých nepochopiteľný. Jedni ho považujú za človeka, ktorý si užíval bohatstvo naplno a nebál sa dávať. Iní tvrdia, že jeho míňanie nemalo brzdu. Ale možno práve preto jeho príbeh tak rezonuje. Nezapadá do šablóny.
Nie je to rozprávka o tom, ako výhra zachránila život. Je to príbeh o tom, ako výhra zmenila život a ukázala, čo všetko sa môže stať, keď má človek zrazu k dispozícii zdroje, ktoré prekonávajú všetky limity. A či bol Weir skôr hrdina, donor alebo extravagantný milionár s príliš veľkým apetítom? To už je otázka pre každého, kto jeho príbeh dočíta až do konca.