Americké ministerstvo spravodlivosti v stredu poslalo varovanie lobingovej organizácii, ktorú finančne podporuje Elon Musk. Ministerstvo upozornilo, že dary vo výške milión dolárov, ktoré organizácia poskytuje, môžu byť v rozpore s federálnymi zákonmi. V stredu o tom informovala televízia CNN s odvolaním sa na informované osoby.
Musk v kampani podporuje republikánskeho kandidáta Donalda Trumpa a ešte v sobotu počas prejavu pred davom v Pensylvánii oznámil, že každý deň až do dňa volieb rozdá milión dolárov tomu, kto podpíše jeho online petíciu na podporu americkej ústavy.
Cez víkend už odovzdal šeky na milión dolárov dvom ľuďom. Obaja pochádzajú z Pensylvánie, ktoré je kľúčovým štátom, ktorý môže rozhodnúť o víťazovi prezidentských volieb. Muskova petícia je podmienená registráciou voličov v danom štáte, čo vyvoláva podozrenia, že Musk sa snaží mobilizovať voličov pre Trumpa.
Musk skúša to, čo Kočner už v roku 2006
Zaujímavé na tom je prekvapivé spojenie najbohatšieho muža planéty a kontroverzného slovenského podnikateľa Mariana Kočnera, ktorý bol za falšovanie zmeniek odsúdený na 19 rokov odňatia slobody v ústave s maximálnym stupňom stráženia a peňažný trest 10-tisíc eur. Obaja totiž pred voľbami skúsili v podstate to isté - zmobilizovať voličov prostredníctvom peňazí.
Málokto si to pamätá, no Kočner v roku 2006 kandidoval ako nezávislý kandidát v komunálnych voľbách na primátora hlavného mesta. A keďže to s ním nevyzeralo ideálne, rozhodol sa pre netypický spôsob, ako ľudí priviesť k volebným urnám - peniaze.
Pred voľbami oznámil hru Miliónové voľby, v ktorých sľúbil trom voličom milión korún (vyše 33-tisíc eur). Nezabudol vtedy dodať ani to, že peniaze vyplatí z vlastného vrecka - a to aj vtedy, ak ľudia nebudú voliť jeho. Elon Musk skúša v podstate to isté - peniaze nepodmienil volením Trumpa, ale len registráciou a samotným hlasovaním.
Šéf Klubu reklamných agentúr Michal Ruttkay v roku 2006 upozorňoval, že lotéria je pomerne inovatívna vec v rámci politickej reklamy. „Nehrá v prospech seba, ale skôr pre svojich protikandidátov, lebo on nepotrebuje vysokú účasť,” povedal.
Tri milióny mu priniesli len pár tisíc hlasov
Na verejnosti sa preto objavili špekulácie, či sa Kočner nechce na poslednú chvíľu vzdať kandidatúry, aby tak pomohol niekomu inému. Hospodárske noviny v roku 2006 písali, že Kočner bol známy dlhoročným priateľstvom s ďalšou kandidátkou na primátora Monikou Flašíkovou-Beňovou.
Obaja však takýto scenár odmietli. „Nevzdám sa v prospech nikoho,” hovoril Kočner. „Aby sme sa vyhli podobným špekuláciám, povedali sme si, že nebudeme ani istú dobu v kontakte,” dodala zase Beňová. Svojho protikandidáta skôr kritizovala. „Mali by sme súperiť konkrétnym programom, a nie ponižujúcimi lákadlami v podobe lotérií.”
Beňová na Kočnerovej hre našla aj „malú nezrovnalosť”. Odmena voličom môže byť podľa nej vyplatená po overení notárom, ale do voličských zoznamov nesmie nahliadnuť nik s výnimkou policajných orgánov v prípade adekvátnych podozrení. Záujemcovia o Kočnerovu výhru musia poslať prázdnu SMS na vybrané číslo. Žrebovanie sa malo uskutočniť ešte v deň volieb v jednom súkromnom rádiu.
Kočner sa skutočne v prospech nikoho nevzdal, no jeho kandidatúra skončila fiaskom. Získal len 8 286 hlasov (6,88 percenta), Beňová na tom bola podstatne lepšie (39 523 hlasov, 32,80 percenta), no aj tak skončila vo voľbách druhá za Andrejom Ďurkovským.
Musk na hrane zákona
CNN pripomína, že americké federálne zákony explicitne zakazujú mobilizáciu voličov prostredníctvom finančnej motivácie. Muskovu petíciu taktiež môžu podpísať iba voliči v siedmich kľúčových štátoch, kde budú výsledky volieb mimoriadne tesné a rozhodnú o víťazovi volieb.
Musk, ktorý je podľa časopisu Forbes najbohatším človekom na svete, podľa dostupných údajov doteraz poskytol lobingovej skupine America PAC najmenej 75 miliónov dolárov, čím sa táto organizácia stala kľúčovou súčasťou Trumpovej predvolebnej kampane.
Politický akčný výbor alebo "super PAC", je lobingová organizácia, ktorá môže v neobmedzenej výške utrácať na kampane v prospech či neprospech rôznych politických ideí či osôb v USA. Takzvané PAC sa angažujú aj vo volebných kampaniach, avšak nesmie ich viesť politická strana či kandidát.
Môžu ich vytvárať firmy, odbory či odborné komory a môžu priamo prispievať jednotlivým kandidátom alebo politickým stranám, výška ich príspevkov je však regulovaná. Voľby v USA sa začnú už v utorok 5. novembra. Exprezident Donald Trump sa v nich postaví demokratke a súčasnej viceprezidentke Kamale Harrisovej.
